Cena biodiverzity

Dobrým začiatkom je ochrana lesov, kde každý vynaložený dolár znamená prínos vo výške približne 10 dolárov. Niektoré zdroje, ktoré lesy poskytujú (stavebné drevo, palivové drevo či cestovný ruch) možno oceniť pomerne ľahko. Hodnota ďalších zdrojov (napríklad širokej palety živočíšnych druhov, ktoré v lesoch žijú, a ich význam pre človeka) sa však kvantifikuje ťažšie. V snahe dosiahnuť to urobili ekonómovia niekoľko prieskumov, aby zistili, koľko by boli ľudia ochotní zaplatiť za ochranu lesov a živočíšnych druhov, ktoré v nich žijú. Lesy zároveň fungujú ako obrovský „uhlíkový zásobník“, do ktorého sa na mnoho desaťročí či storočí ukladá atmosférický oxid uhličitý; ochrana lesov by preto pomohla zmierniť klimatické zmeny. Lesy navyše absorbujú intenzívne dažďové zrážky, čo znižuje riziko záplav. Napríklad záplavy v roku 2010 v Pakistane by boli menej ničivé, keby sa predtým nevyrúbalo toľko stromov z vyššie položených svahov.

Z toho vyplýva záver, že každý dolár vynaložený na ochranu lesov by priniesol 5 až 15 dolárov spoločenského úžitku, a to tak hmatateľných výhod typu ťažby dreva a zachytávania uhlíka, ako aj „mäkkých“ prínosov typu zachovania krásy lesnej krajiny.

Rozumná je aj ochrana svetových mokradí, ktoré taktiež poskytujú drahocenné služby vrátane ochrany pobrežných oblastí a riečnych údolí pred záplavami: každý vynaložený dolár by sa vrátil desaťnásobne. Najvyššiu návratnosť by vraj mala ochrana koralových útesov, kde by každý vynaložený dolár priniesol 24 dolárov. Podobne ako lesy aj koralové útesy poskytujú mnoho rôznych služieb – vrátane cestovného ruchu a rybích liahní, ktoré pomáhajú udržiavať komerčný rybolov – a majú i vnútornú hodnotu pre ľudí. Spomalenie úbytku koralových útesov o polovicu by stálo asi 3 miliardy dolárov ročne – a prínosy by mali hodnotu najmenej 72 miliárd dolárov.

Zdroj: Týždeň