Celulózkam sa darí

Hoci jedna z trojice kľúčových slovenských celulózok po nástupe tvrdších časov skončila, keď štúrovskú výrobu papiera opustil írsky koncern Smurfit,  ostatné podniky svojím širším rozvojom jej stratu nahradzujú. Sektor naplno zhodnocuje investície, ktoré na jeho modernizáciu ešte pred krízou vynaložili jeho zahraniční i domáci vlastníci.

Ukazovatele domácich papierní nakrátko klesli len v prvom krízovom roku 2009. Tržby im vtedy spadli o desatinu na viac ako 1,2 miliardy eur a čistý zisk v jedinom ťažkom roku predstavoval pätnásť miliónov eur. Odvtedy tržby pozvoľna stúpajú. Vlani sa vyšplhali cez hranicu 1,35 miliardy eur. Do predkrízových maxím chýbalo zhruba 60 miliónov eur.

Už štvrtý rok za sebou papierne veľmi dobre zarábajú. Vlani svoj odvetvový profit medziročne zvýšili z 54 na 64 miliónov eur. V ziskovosti narástla hlavne základná výroba celulózy s ročnými tržbami vyše osemsto miliónov eur. Profity z hotových papierových výrobkov zostali na predvlaňajšej úrovni. Aj napriek tomu, že tržby z ich predaja išli nahor o šesť percent na 550 miliónov eur. Zisky z papierových produktov sú limitované tým, že priemyselní odberatelia papierových obalov počas krízy predsa len viac tlačia na ich ceny. Aj papierové hygienické potreby sú pod cenovým tlakom obchodných reťazcov.

Ružomberska celulózka Mondi SCP, ktorá spracuje takmer tretinu dreva vyťaženého na Slovensku, uzatvára prvú pätnástku najväčších slovenských priemyselných fabrík. Vlani mala firma v rukách juhoafrického koncernu Mondi a podnikateľa Milana Fiľa konsolidované tržby na úrovni 495 miliónov eur. Čistý zisk posunula zo 40 na 54 miliónov eur.

V krátkom čase bude fabrika ešte väčšia. Jej vlastníci definitívne odobrili, že v Ružomberku zainvestujú 130 miliónov eur do modernizácie a rozšírenia výroby celulózy o desatinu na 550-tisíc ton ročne. Firma k tomu pristupuje potom, ako od vlády získala kritizovanú daňovú úľavu vyše 25 miliónov eur.

Ďalším ťahúňom je výrobca dámskych hygienických vložiek SCA Hygiene Products Gemerská Hôrka, ktorého ovláda švédsky kapitál. Firma s takmer tisíckou zamestnancov vlani zvýšila tržby o desatinu na 186 miliónov eur. O dva milióny eur posunula aj čistý zisk.

Darí sa tiež skalickému Grafobalu v rukách domáceho oligarchu Ivana Kmotríka. Výrobca obalov si neustále drží ročne tržby tesne pod hranicou 60 miliónov eur. Vlani zainvestoval do novej linky za štyri milióny eur a profituje nielen na Slovensku.

Rastie aj východoslovenská celulózka Bukóza s takmer tisíckou zamestnancov. V minulom roku išli jej tržby nahor o osem miliónov na 197 miliónov eur. Tento rok rozbehla investíciu v objeme 22 miliónov eur do nových výrob hygienických potrieb i produktov pre kozmetický a farmaceutický priemysel, ktoré postupne dajú prácu sedemsto novým zamestnancom. Nové výroby chce firma vybudovať za pomoci nemalých vládnych výpomocí. Vykryť majú až polovicu investície.

Uprostred rozvoja sa Bukóza dostala do ostrého sporu so štátnymi Lesmi SR, ktoré jej dodávajú polovicu z jej celoročných potrieb dreva na úrovni zhruba 600-tisíc kubíkov. V priebehu tohtoročného júna lesníci vranovskej celulózke odstavili všetky dodávky dreva, pretože nebola ochotná svoje odbery zabezpečiť bankovou zárukou vo výške 2,4 milióna eur. Nakoniec ich obnovili s tým, že Bukóza si musí od budúceho roku bankové záruky obnoviť. Dovtedy bude mať skrátenú dobu splatnosti. Bukóza počas sporu vysvetľovala, že za odmietaním bankovej záruky nie sú jej finančné problémy. Dokladala to tým, že za drevo štátnym lesom nič nedlhuje. Celulózka ju odmieta vraj len preto, že sa jej zdá príliš prísna. V posledných rokoch však dostala Bukóza viacero pokút za porušovanie pracovného práva i ekologických pravidiel.

Slabšou súčasťou papierenstva je výroba hygienických potrieb. Jeden z ich kľúčových výrobcov - skupina SHP Harmanec Milana Fiľa je v strate od roku 2010. Za posledné štyri roky prerobila niekoľko miliónov eur. Za roky 2011 a 2012 bol v strate aj žilinský výrobca toaletného papiera Metsä Tissue vo fínskych rukách. Producenti hygienických potrieb ťažko zvládajú najmä tlak na ceny produktov zo strany obchodných reťazcov.

(Zdroj: Trend, 25.9.2014)