Bývalý ekologický aktivista viní z povodní lesníkov. Vedci argumentujú inak - odborne

Slovenskí výskumníci totiž podľa informácií agentúry SITA tvrdia, že také jednoznačné ako tvrdí E. Baláž, to nie je. Odlesňovanie je iba jednou z príčin prívalových povodní. Inak povedané, ak by sme aj zachovali všetky lesy, pred povodňami nás na sto percent neochránia.

„Korene neuvoľňujú vodu do pôdy, ale ju vysávajú, príčinou veľkých povodní je príliš veľa zrážok buď za krátky čas alebo za príliš dlhý čas. Retenčná kapacita povodia sa prekročí a les to nemôže ovplyvniť,“ vysvetľuje vo svojej publikácii LES A POVODNE vplyv lesa na hydrologický režim povodia Ladislav Holko z Hydrologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojej správe ho cituje agentúra SITA.

Dodáva, že vplyv lesa na zadržiavanie vody nie je ešte dostatočne preskúmaný, aby sme mohli definitívne potvrdiť jeho retenčné schopnosti. Veľa totiž závisí nielen od samotného porastu, ale aj od podložia, na akom sa lesný porast nachádza.

Z prác vedca L. Holka a aj zahraničných výskumníkov, ktorí túto problematiku študujú desiatky rokov vyplýva napríklad to, že redukcia lesa vplýva na zvýšený odtok iba krátkodobo. Zalesnené plochy zase v dlhodobom horizonte odtok znižujú. Lesná pôda a les ako taký teda zadržiava relatívne veľké množstvo vody. Ak sú však zrážky dlhodobé, pôda sa nasýti a jednoducho už ďalšiu vodu nevstrebe. Vtedy voda jednoducho stečie ďalej.

„Lokálne prívalové povodne v horných častiach horských povodí s relatívne veľkými sklonmi svahov počas prívalových zrážok s vysokou intenzitou sú umocnené predovšetkým malou hrúbkou pôdneho profilu s relatívne malou retenčnou kapacitou a výskytom málo priepustnej vrstvy horniny v hĺbke menšej ako jeden meter. Po naplnení pôdneho profilu sa formuje podpovrchový a následne aj povrchový odtok, ktorý môže spôsobiť eróziu a povodne. Tieto, z hľadiska tvorby lokálnych povodní nepriaznivé vlastnosti pôdy nie je možné významne ovplyvniť, a teda manažment vlastností pôdneho krytu nevedie k zníženiu rizika povodní,“ uvádza vo svojej vedeckej práci Vladimír Novák, generálny riaditeľ sekcie vôd Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

„V júli 1997 aj v auguste 2002 sa ukázalo, že lesy v pramenných oblastiach a na horských svahoch nemôžu zabrániť vzniku ničivých povodní, lebo ich retenčné a retardančné schopnosti sú všade v prírode obmedzené,“ dodáva Ladislav Holko. „Vplyv lesa je obmedzený, to však neznamená, že lesy máme rúbať,“ upozorňuje vedec.

Laicky povedané, aj napriek hustému zalesneniu môže dôjsť k povodniam, aj keď vplyv porastov na zadržiavanie vody nie je vôbec zanedbateľný. V tomto prípade však musíme hľadať príčinu povodní nie v okolitých lesoch, ale v celkovej klíme. Klimatická zmena spôsobuje, že prívalové dažde vznikajú častejšie a majú oveľa ničivejšie dopady. „Merané údaje nepotvrdzujú rast prietokov oproti minulosti. Rast škôd spôsobený povodňami je teda spôsobený skôr našim správaním, ako prírodou,“ uvádza L. Holko v článku agentúry SITA.