Budúci lesníci porovnávali spôsoby hospodárenia

Našli si partnerov na francúzskej poľnohospodárskej a potravinárskej škole v Pierre Fonds. Spolupracovali so študentmi z odboru drevárstvo, keďže špeciálna lesnícka škola v tejto krajine nie je.

“Projekt sme riešili v dvoch rovinách. Jednou bola jazyková s tým, že komunikačným jazykom bola angličtina, a druhá bola odborná. Odborným garantom jazykovej stránky projektu bol Peter Šuščák. Naším hlavným cieľom bolo porovna slovenské, francúzske a európske normy pri ažbe dreva,“ povedal nám garant za odbornú stránku projektu, učiteľ SLŠ Albín Kostelník krátko po návrate z Francúzska.

Zaujímalo nás, ako pobyt v inej krajine a spôsob hospodárenia v lesoch vnímali študenti. Podľa Tomáša Sökera sú francúzske lesy podstatne odlišné, rastú živelne, bez odborného zásahu a chvíľami im pripomínali prales. “Normovali sme najmä buky a duby. Musím poveda, že slovenské normy sú oveľa presnejšie a možno aj zložitejšie ako francúzske,“ hodnotil úlohu, ktorú riešili, T. Söker.

Jeho spolužiaci sa nechali poču, že slovenské lesy sú podľa nich zaujímavejšie a pestovateľskými zásahmi vytvárajú aj lepší optický dojem, no nie sú také bohaté na drevo vhodné na ažbu. “Zaujalo ma, že preferujú pestovanie topoľa, ktorý má rýchly rast a využívajú ho na výrobu papiera. To u nás nie je bežné. Nevidel som v ich lesoch také zásahy, ako sú prerezávky, v niektorých miestach mali zase pásy holorubov,“ dodal ¼uboš Vaško.

Popri práci absolvovali aj poznávací pobyt, dokonca jeden deň strávili v Paríži. Víkendy trávili v rodinách francúzskych rovesníkov. “Správali sa k nám srdečne, sú dobrí hostitelia, ale aj keď sme ešte doma absolvovali kurz francúzštiny, cítil som jazykovú bariéru,“ poznamenal Matúš Samsely.

Lukáša Straku zaujala vyššia životná úroveň priemerných Francúzov a sie služieb, ktorú majú k dispozícii. “Naši rovesníci tam už zvyčajne majú auto, v rodine sú najmenej dve vozidlá. Jednoducho, môžu si toho dovoli oveľa viac, ako my. Bol som v rodine, ktorá napríklad chodila nakupova do Belgicka,“ pridal svoj postreh.

Vlani rovnaké úlohy, ako je charakteristika lesníctva, pestovanie buka od semena až po ažbu, zisovanie objemu vyaženého dreva a sortimentácia, či zisovanie zásob porastov, riešili francúzski študenti na Slovensku. Porovnávali tiež ceny potravín v obchodných reazcoch a zoznamovali sa so zaujímavosami krajiny.

Dnes už obe strany prijali závery. K akým dospeli, na to sme sa opýtali garanta projektu A. Kostelníka.

“Čo sa týka noriem, dospeli sme k záveru, že slovenské, francúzske a európske normy sa nedajú porovna, alebo zovšeobecni. Problém je v tom, že každý departement vo Francúzsku má dos odlišné normy. Musia si to ujednoti najprv doma. Medzi našimi a európskymi normami ani nie sú veľké rozdiely.“ Pridal aj jednu zaujímavos. Francúzi začali v 30. rokoch pestova slovenský dub s dobrou výažnosou a vysokou kvalitou. Mali s ním dobré skúsenosti, ale nevedia, z ktorej oblasti Slovenska pochádza. Záznamy chýbajú. Intenzívne preto spolupracujú s jednou nemeckou univerzitou a skúmajú jeho pôvod cez genetiku.

(Prešovský denník Korzár, 20.4.2007)