Až na dno

Slovenské drevárstvo produkujúce stavebné rezivo a polotovary pre nábytkárov patrí k tým odvetviam tuzemského priemyslu, ktoré kríza postihla v najväčšom rozsahu. Už predvlani tržby brandže spadli o 16 percent na 570 miliónov eur a zo zisku sa prepadla do straty v objeme dvoch miliónov eur. Vlani drevárstvo zaknihovalo ešte prudší pád.

   Jeho strata sa prehåbila na 41 miliónov eur a tržby sa znížili ešte razantnejším tempom až o skoro tretinu na 410 miliónov eur. Celý slovenský priemysel spadol s tržbami o necelú pätinu.Problémy drevárov sú vyvolané tým, že veľmi rýchlo – už po predvlaňajšej jari – pocítili pád amerického hypotekárneho trhu a ním spôsobený útlm novej výstavby. Keď veľkí západoeurópski producenti stavebného dreva prišli o kontrakty v Severnej Amerike, začali vytláča iných výrobcov z európskych trhov. Dovtedy mali slovenskí producenti stavebného dreva jednoduchý prístup na trhy v Maďarsku, Grécku, Egypte, Cypre či na Balkáne. Teraz tam musia bojova aj s novými konkurentmi z Rakúska, Nemecka či Česka. Do zahraničia idú zhruba tri štvrtiny slovenského stavebného reziva či šalovacích dielcov. Navyše, na zúženom trhu sa začalo bojova o zákazníkov aj dumpingovými cenami. Neskôr sa stavebný útlm na americkom a západoeurópskom trhu rozšíril aj na Slovensko.

Drevárstvo za dva roky rýchlo stratilo to, k čomu sa dlho prepracovávalo. Od prelomu milénia až do nástupu krízy sektora neustále rástla výroba a drevárstvo sa dostalo aj k prvým väčším ziskom. Drevári začali zabúda na úpadok mnohých firiem z poprivatizačného obdobia. Niektorí schopnejší časom nabrali skúsenosti, spracovanie dreva v krajine zdynamizoval aj príchod významných zahraničných investorov. Súhrnné tržby väčších drevárskych firiem s 20 a viac zamestnancami vzrástli medzi rokmi 2000 a 2007 z vyše 330 miliónov eur na 680 miliónov. Za uplynulé dva roky však drevárstvo prišlo o 40 percent svojich tržieb a vrátilo sa tak na svoju výkonnos z roku 2002. Vlani bola zo 120 väčších firiem tohto sektora stratová celá polovica.

A aj objem dreva spracovaného v brandži klesol zo 4,5 milióna kubických metrov na štyri milióny. Za posledné dva roky v sektore klesol počet zamestnancov z devä na šes a pol tisíca. No ak si chceli podniky udrža zostávajúcich ľudí, museli pristúpi aj k zvyšovaniu platov. Priemerná mesačná mzda stúpla o dve percentá, na 594 eur. No výrazne klesli investície. V roku 2007
sektor investoval 180 miliónov eur, predvlani 60 miliónov a vlani už iba 40 miliónov.

V drevárstve majú v porovnaní s inými odvetviami priemyslu ešte vysoko nadpriemerné zastúpenie aj živnostníci a menšie podniky s menej ako dvadsiatkou zamestnancov. Pred krízou sa odhadovalo, že ročne dosahujú malí stolári a tesári tržby až na úrovni jeden a štvr miliardy eur. Odhady vplyvu krízy k dispozícii nie sú. Na jednej strane sa predpokladá, že pre Slovákov mohla by ich lacnejšia ponuka v horších časoch ešte zaujímavejšia. No na druhej strane mohla kríza práve menších podnikateľov bez väčších finančných rezerv položi na kolená rýchlejšie.

Našastie, kľúčoví investori z cudziny krajinu neopúšajú. Pustili sa len do ozdravných kúr. Už pred letom predvlaňajšieho roku zverejnila väčšie prepúšanie firma Amico Drevo z Oravského Podzámku, ktorá je najväčším výrobcom stavebných nosníkov z lepeného dreva v krajine a patrí do luxemburskej skupiny Skipper. Prepustila štvrtinu z 200 zamestnancov. Vlani avizoval redukciu pracovníkov aj výrobca drevovláknitých dosiek a vôbec najväčší zahraničný investor v slovenskom drevárskom priemysle – Kronospan. Vo svojom prešovskom závode mieni v prípade nepriaznivého vývoja prepusti 140 zamestnancov. Teda skoro polovicu. V jeho modernejšom závode vo Zvolene prepúšanie nehrozí. Naopak, v posledných rokoch do jeho posilnenia investoval sto miliónov eur a chystá aj ďalšiu pädesiatmiliónovú injekciu.

Banskobystrický závod rakúskeho výrobcu šalovacích dielcov pre stavebníctvo Doka pod tlakom krízy prepustil stovku ľudí a nechal si len 300. Napriek trom požiarom napreduje aj liptovskohrádocká píla nemeckej rodiny Rettenmeier. Po obnove je schopná poreza ročne až 750-tisíc kubíkov ihličnatého dreva. Desatinu celoslovenských ažieb.

Popri zahraničných hráčoch sa rozvíjajú aj niektoré väčšie podniky v domácich rukách.Tak krtíšska píla PRP, ako aj píla Drevo SV z Topoľovky pri Humennom vedia poreza zhruba 200-tisíc kubíkov ročne. Po reštrukturalizácii rozvíja svoju výrobu drevovláknitých stavebných izolácií aj banskobystrická Smrečina Hofatex.
   Uprostred krízy dokonca sektor posilnil jeden nový silný hráč z cudziny. Holandský Swedspan koncom predvlaňajška kúpil od švédskej nábytkárskej firmy Swedwood jeho výrobu drevotriesky v Malackách. Swedspan tam chce teraz ročnú produkciu drevotrieskových dosiek strojnásobi na zhruba 450 kubíkov ročne. Celé to má investora stᝠ105 až 120 miliónov eur.

Pravda, niektoré podniky kríze podľahli. Vranovská celulózka Bukóza zatvorila svoju pridruženú výrobu preglejok na tvarované kreslá a stoličky. O prácu tam prišlo vyše sto ľudí. Popri nosnej výrobe celulózy firma rozvíja z drevárskych výrob už iba piliarstvo a výrobu lepeného dreva pre nábytkárov. Všetkých 50 zamestnancov prepustil žarnovický výrobca drevených podláh Bonanza Slovakia. S dlhmi skrachovala krátko po štarte aj slovenská dyháreň španielskej rodiny Lauroba v Šášovskom Podhradí neďaleko Žiaru nad Hronom, v ktorej mala pracova stovka ľudí. Do vážnych problémov sa dostala aj oščadnická píla Fracho, ktorá v najlepších časoch ročne pílila 50-tisíc kubíkov smrekového dreva a zamestnávala 130 ľudí. Vlani v lete skrachovala a ďalej prežíva iba ako sociálny podnik s pár desiatkami zamestnancov. Zastavil sa aj rozvoj výroby drevených domov, ktoré sa v posledných rokoch už blížili k zhruba dvom percentám z celkovej výstavby rodinných domov v krajine. Zatiaľ čo v historicky najsilnejšom predminulom roku objem tuzemskej výroby drevostavieb vzrástol o devä percent na 15,1 milióna eur, vlani klesol o osem percent na 13,9 milióna eur. No zároveň rástla kvalita.

Z trhu vypadli neskúsenejší, menej kvalitní producenti. Viacero firiem doplatilo aj na neúspešné realitné projekty, ktoré developeri nedokázali dotiahnu a potom nezaplatili ani staviteľom. Prepadu sa nevyhol ani najsilnejší hráč v sektore – Drevodom Rajec. Do predvlaňajška sa síce prepracoval k tržbám presahujúcim štyri milióny eur, zamestnával 130 ľudí a prvýkrát postavil stovku domov. No vlani firma meškala s uhrádzaním miezd i faktúr, prepustila polovicu zamestnancov a postavila len 50 domov. Bol za tým nielen pokles objednávok, ale firmu dostali do ažkostí aj spory s úradmi pri výstavbe jej zrubovej dediny na brehu Liptovskej Mary. Drevodom sa dokázal zachráni len vďaka finančným rezervám z minulých rokov. Posledným vážnym mínusom z leta tohto roku je zatvorenie píly koncernu Swedwood v Krásne nad Kysucou. O prácu tam prichádza 50 ľudí. Švédi to zdôvodnili poklesom záujmu o smrekový nábytok, ktorý vyrábajú v Jasnej pri Liptovskom Mikuláši.

No dôvodom je aj to, že investor nevedel získa dlhodobý kontrakt na drevo od štátneho podniku Lesy SR, ktorý spravuje polovicu lesov v krajine, a tak dos rozhoduje aj o napredovaní celého drevárstva.Práve sprehľadnenie biznisu so slovenským štátnym drevom je teraz to, čo drevári najviac potrebujú. Zväz spracovateľov dreva už informoval, že objednávky pre drevárske firmy sa v tomto roku začínajú opä dvíha, no podniky trápi, či budú ma dostatok dreva. Za vlády Roberta Fica sa na pôde štátnych lesov rozmohlo nekalé kšeftovanie s drevom. K nemu sa dostávali vo veľkom priekupnícke firmy blízke ľuďom zo strán bývalej vládnej koalície. A končilo prevažne v zahraničí. Z vlaňajších exportovaných 2,7 milióna kubíkov dreva vyviezli samotní lesníci iba štvrtinu. Vyše dva milióny kubíkov predali do cudziny priekupníci.

Drevári žiadajú, aby nová vláda očistila Lesy SR od nadmerného vplyvu politikov i špekulantov. Nový minister pôdohospodárstva Zsolt Simon už vymenil vo firme vrcholový manažment a hľadá pre ňu nového generálneho riaditeľa, ktorému nemajú politici zasahova do práce. Drevo sa z podniku začína predáva v transparentných elektronických tendroch. Navyše, aby bola nad obchodom s drevom lepšia kontrola, v budúcnosti má o predaji rozhodova iba generálne riaditeľstvo firmy a nie lesné závody.

Zo slovenských lesov v bežných rokoch prichádza na trh ročne pravidelne zhruba 6,5 milióna kubíkov drevnej hmoty. Pre drevárov i výrobcov papiera. Po veľkých kalamitách sa ponuka výrazne rozširuje. Naposledy k tomu došlo po veľkej veternej kalamite zo záveru roka 2004, ktorá postihla smrekové lesy na severnom a strednom Slovensku. Od roku 2005 preto ažby každoročne dosahujú zhruba devä až 10 miliónov kubíkov.
   Kým v prvých rokoch po veľkej kalamite lesníci museli vyažova vetrom poničené lesy, v ostatných rokoch zasa musia vyažova čoraz viac lesov atakovaných podkôrnym hmyzom, ktorý sa rozšíril z kalamitných plôch.
   Od smreka k buku Na čas je dreva viac, no podkôrnik je problémom aj pre drevárov. Najviac poškodzuje smrekové porasty, na ktorých stojí celé slovenské piliarstvo aj s nadväzujúcou výrobou stavebného dreva.

Lesníci varujú, že zo súčasných vyše 510-tisíc hektárov smrekových lesov môže Slovensku za 30 rokov zosta len zhruba desatina. Časom spracovateľský priemysel začne pociova jeho nedostatok. Nahradenie smreka nebude jednoduché, využiteľnos smrekovca či borovice je užšia. Ide o ažšie dreviny nevhodné pre stavebníctvo. Odumreté plochy smrečín bude najčastejšie nahradzova buk a jeho ponuka bude rás. Keďže na Slovensku veľkokapacitné píly i nadväzujúce spracovateľské kapacity na listnaté drevo chýbajú, práve tu sa investorom otvárajú nové príležitosti.

Do budúcnosti musia drevári ráta aj s obnovením rastu cien dreva. Dva roky krízy síce priemernú cenu jedného kubíka dreva v krajine zosunuli z 51 na 34 eur. No pokles je iba dočasný. Pád stavebnej produkcie sa po čase zastaví. Navyše do súboja o drevo v ostatných rokoch začínajú viac vstupova aj teplárne na biomasu. Po opakovanom výraznom zdražení zemného plynu sa drevo stalo atraktívnym palivo. Hlavne spracovatelia menej kvalitného dreva, teda celulózky a výrobcovia drevovláknitých a drevotrieskových dosiek, sa musia obáva častejšieho cenového boja s teplárňami.

(Zdroj: Trend,30.9.2010)