Prihlásiť

Analýza: Každá prírodná rezervácia by mala mať prevádzkový manuál

Člen poradného zboru ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a skúsený lesnícky odborník Ing. Stanislav Bystriansky z Liptova pripravil analýzu 134-stranového Projektu ochrany Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska (POPRPS), ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s WWF Slovensko a Občianskym združením Prales. Elaborát má podľa neho zavádzajúci názov v tom, že v skutočnosti nejde o jednu, ale o návrh 76 samostatných prírodných rezervácií v rámci celej Slovenskej republiky. V niekoľkých prípadoch ide o zväčšenie výmery existujúcich národných prírodných rezervácií.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Medzi formálnymi výhradami lesníckeho odborníka sú ďalej otázky, prečo ŠOP SR pri vypracovaní závažných dokumentov uprednostňuje mimovládne organizácie a nevyužíva spoluprácu so slovenskými odbornými inštitúciami, ako sú Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Slovenská akadémia vied v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene a Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum v Lužiankach, v ktorých pracuje široké spektrum odborníkov. S. Bystriansky si kladie otázky, prečo sa tieto slovenské inštitúcie nevyužívajú aspoň na posúdenie závažných dokumentov, akým je POPRPS a prečo tak závažný elaborát nebol vedecky posúdený napr. zahraničnými odborníkmi, ak domáci nie sú pre ŠOP SR dosť dobrí...

„Za najdôležitejšiu a teda zásadnú odbornú pripomienku pokladám fakt, že autori POPRPS nemajú zrejme ujasnené, čo je predmetom ochrany v navrhovaných prírodných rezerváciách. Na str. 64 v stati 1.4.6. sa dočítame, že: „Predmetom ochrany PR Pralesy Slovenska sú prírodné procesy, prebiehajúce v lesných biotopoch európskeho a národného významu. Pre zachovanie predmetu ochrany je tak nevyhnutné zabezpečiť ich vývoj bez priameho vplyvu človeka. Biotopy hlucháňa hôrneho tvoria 33,14 % výmery PR Pralesy Slovenska“.

Zjavne ide o zmätočné vyjadrenie, ale napovedá tomu, že autori POPRPS majú snahu povyšovať ochranu prírodného procesu nad vlastnú ochranu predmetu ochrany (biotopov). Dôkazom je zánik predmetu ochrany v siedmich národných prírodných rezerváciách a v tom 1 000 m³ borovíc límb (Moravčík a spol.) a celoslovenská lykožrútova pandémia po roku 2004. V kontexte uvedených skutočnosti veľmi nebezpečne znie hlavný strategický  cieľ v odstavci 2.1.: „Zabezpečiť ochranu prírodných procesov tak, aby prebiehali bez priameho vplyvu človeka a dosiahnuť prirodzenú dynamiku vývoja lesných ekosystémov, ich špecifickú štruktúru a funkcie a vytvoriť predpoklady pre zachovanie biologickej rozmanitosti a funkcií ekosystémov“. Rovnako v uvedenom kontexte nevierohodne vyznievajú údajne dohodnuté povolené opatrenia 4.2.1. Identifikácia nesúladov ... v POPRPS napísanej podobe: „bolo by potrebné povoliť.“

Vzhľadom na túto neujasnenosť POPRPS, vzhľadom na veľké množstvo rôznych zákazov (odstavec 4.1. POPRPS) a niekoľko povolených výnimiek sa nutne žiada vypracovať Prevádzkový manuál konkrétne pre každú navrhovanú PR. Pre lesného hospodára (správcu) PR by v manuáli malo byť čo najviac konkrétne zadefinovaných opatrení a iba minimum takých, kedy musí žiadať o súhlas príslušných orgánov ŠOP. Prevádzkoví pracovníci majú negatívnu a demotivujúcu skúsenosť, že pokiaľ v legislatíve ŠOP je napísané „môže povoliť“, tak to znamená zbytočnú byrokraciu a takmer automatický nesúhlas ŠOP s čímkoľvek.

POPRPS uvádza 32 (!) zákazov, 13 povolení a 7 výnimiek. Pre porovnanie, manuál pre PR Grytdalen na cca 1 500 hektároch v Nórsku vo vlastníctve jednej fyzickej osoby v rozsahu 2,5 strany obsahuje 7(!) zákazov, 9 povolení a 8 výnimiek. Znamená to, že viac ako štvornásobne početnejší počet zákazov prinesie aj štvornásobne kvalitnejšiu ochranu predmetu ochrany?,“ uvádza okrem iného vo svojej analýze Ing. Stanislav Bystriansky.

Účelom POPRPS by malo byť podľa S. Bystrianskeho prostredníctvom prírodných rezervácií podchytiť a zachovať nenahraditeľné prírodné hodnoty prostredníctvom zachovania čo najväčšieho počtu typov pôvodných biotopov. V projekte však nie je podľa jeho slov spracovaná inventúra týchto biotopov. Určitých biotopov v jednotlivých PR môže byť preto v POPRPS relatívny prebytok a iných nedostatok, čím sa nenaplní hlavný účel projektu – zachovanie širokého spektra prírodných hodnôt.

Jozef Marko

 

Naposledy zmenené: pondelok, 12 október 2020 12:54
Prečítané: 695
(3 hlasov)

Komentárov   

+1 # Dalimír Bjel 2020-10-16 12:54
Pre upresnenie a na doplnenie Ing. Mariána Jasíka. V prvom rade PRALES, o. z. je právna forma občianske združenie. Ide o združenie určitej skupiny osôb s určitými záujmami, ktorá má aj svojich priaznivcov. Z tohto právneho postavenia nemožno konštatovať, že relevantne zastupuje záujmy spoločnosti ako takej (občanov SR), vrátane lesníckych či nelesníckych inštitúcii, vlastníkov, správcov či obhospodarovateľov lesa (to by museli byť najskôr členmi združenia či už ako PO alebo FO). Je vcelku pochopiteľné a logické, že lesnícke (štátne) inštitúcie nejavili (resp. nejavia) záujem spolupracovať s príslušným OZ (v rámci SR OZ nemá patričnú celospoločenskú relevantnosť a postavenie – zastupuje vymedzený okruh svojich členov a priaznivcov). Z uvedeného je aj otázna relevantnosť POPRPS a celospoločenská akceptovateľnosť takéhoto projektu, keďže ide primárne o súkromný projekt OZ na cudzích pozemkoch (aj keď neskôr v spolupráci s niektorými štátnymi inštitúciami, ktoré prebrali predmetnú agendu a „odborníkmi“). V prípade činnosti OZ (ale aj ŠOP SR) je aj otázne rešpektovanie vlastníckych práv, či vôbec patrične a riadne pri predmetnom projekte spolupracovali s vlastníkmi (správcami) predmetných území a či vlastníci (správcovia) vôbec vedeli, kto a čo im vykonáva na území (zrejme nie, keď sú z toho dodatočné problémy). Skôr je na zamyslenie, prečo lesnícke (alebo iné štátne) inštitúcie v spolupráci s vlastníkmi, správcami či obhospodarovateľmi lesa riadne nepracujú aj na koncepcii tzv. ochrany prírody a celkového priaznivého stavu ŽP, či už na úrovni CHÚ, ÚSES, ekologických sietí a pod. V skutočnosti sú na to najkompetentnejší (na príslušných pozemkoch), aj v zmysle Ústavy SR (+ možnosti získania financií na projekty).
Oddeľovať ochranu prírody od lesníctva je iracionálne a irelevantné (v princípe neexistuje lesnícky les a ochranársky les, les je les – v akom je stave a prečo, to už je o niečom inom). Už len z dôvodu zmyslu § 1 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Potrebné je ešte uviesť, že v súčasnom právnom stave je v zmysle uvedeného zákona aj PSoL (LHP) dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (§ 54 zákona) – čiže už aj tam je, alebo by mala byť zakomponovaná ochrana prírody, či starostlivosť o CHÚ + viď všetky dotknuté osoby a inštitúcie dotknuté procesom PSoL a jeho schvaľovania. Čo sa týka ostatnej dokumentácie OPaK vyhotovujú ju odborne spôsobilé osoby (PO, FO) v zmysle už spomínaného zákona + iná príslušná legislatíva (nie je to výhradná výsada „ochranárskych organizácii“, na druhej strane aj PSoL môže vypracovávať „ochranár“, keď sú splnené príslušné požiadavky na tento výkon). K „PS“. Už by sa mala konečne zohľadňovať a brať do úvahy axióma, že sám človek je príroda, jej súčasť a je na nej a jej zdrojoch prirodzene závislý (je aj súčasťou zoológického systému ako taxón Homo sapiens sapiens, Linnaeus 1758). Človek a príroda nie sú dva cudzie elementy a nie sú ani v opozícii (tak, ako sa to mnohokrát podsúva). Tu však platí to staré známe "ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva". Na záver. Keď človek vyrúbe stromček, je to poškodzovanie lesného biotopu ľudskou činnosťou. Keď ten istý stromček zničí jeleň pri vytĺkaní parožia, to už je prirodzená disturbancia a je to OK. Niečo tu v poriadku asi nebude.
0 # Marián Jasík 2020-10-15 23:58
Dobrý deň,

jednoduché odpovede pre pána Bystrianskeho - lesnícke inštitúcie nemohli vypracovať projekt ochrany PR Pralesy Sloveska lebo oni o to roky nejavili záujem, rovnako ako nejavia záujem o dobudovanie reprezentatívnej siete typologických rezervácií. Naviac tieto organizácie sa rozumeju lesníctvu, ale nerozumejú ochrane prírody. A ani nemajú orpavnenie takého dokumentácie vypracovávať tak ako ochranárske inštitúcie nemajú oprávnenie vypracúvávať LHP. Prosté.

M.Jasík

PS: Lesné typy biotpov nezanikajú v dôsledku prirodzených disturbancií (až na ojedinelé výnimky - napr. sopečné erupcie), ale sú systematicky poškodzované ľudskou činnosťou, najmä lesníctvom. že zaniklo "7 NPR" sú nič iné len ničím nepodložené drísty, stačí si nájsť čas a ísť sa do tých území na vlastné oči pozrieť. Aproppo viete presne kde je lokalita Krížne?
0 # Jozef Marko 2020-10-17 11:39
Pán Jasík,
žiadam Vás, aby ste vo svojich diskusných príspevkoch prestali používať znevažujúce výrazy. V prípade, že nedokážete tolerovať iný názor ako je ten Váš a nedokážete na iný názor reagovať racionálne a bez negatívnej emócie, neprispievajte ďalej do diskusií na Lesmedium.sk.
Ďakujem.
Jozef Marko.
+3 # Dalimír Bjel 2020-10-12 16:58
Na doplnenie. V minulosti sa národné parky mohli zriaďovať len po dohode a za účasti napr. i Slovenskej akadémie vied (vrátane ostatných príslušných orgánov a inštitúcii). Bolo to dané aj legislatívne (§ 10 ods. 1 zákona č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody). Pri zriaďovaní (aj revízii) CHÚ je v každom prípade potrebná výraznejšia účasť a odborná garancia štátnych inštitúcii, či už SAV, NLC alebo akademickej obce. Súčasný stav na Slovensku si vyžaduje revíziu a racionalizáciu územia - nielen lesných ekosystémov z pohľadu tzv. ochrany prírody (ale aj hospodárskych záujmov a intenzity zasahovania). Nemožno napríklad považovať za šťastné, že boli povyhlasované ÚEV na základe nie reálnych (prítomných) biotopov európskeho významu, ale na základe potenciálnych biotopov európskeho významu (na podklade lesníckej fytocenológie). Mnohokrát sú za ÚEV (NATURA 2000) povyhlasované "umelé plantáže" neznámeho pôvodu (viď napr. NPR Kôprova dolina, NPR Tichá dolina). Z chaosu môže byť len ďalší, spravidla väčší chaos (hrozí pri zonácii NP).

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Poľovníci sa ostro ohradili voči tvrdeniam ministra Budaja: Každý súdny človek chápe, že medveďov je z roka na rok viac

Poľovníci sa ostro ohradili voči tvrdeniam ministra Budaja: Každý súdny človek chápe…

O čom sa píše

Zobrazenie:10752

Slovenská poľovnícka komora uverejnila na svojej internetovej stránke otvorený list ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, v ktorom sa táto organizácia, združujúca...

Lesnícko-poľovnícke problémy a ich možné riešenia

Lesnícko-poľovnícke problémy a ich možné riešenia

Aktuálne

Zobrazenie:5837

Pred dvadsiatimi rokmi písal na Lesný úrad do Žiliny, že v Javorníkoch začína byť rovnaký problém ako v Strážovských vrchoch s obrovským množstvom...

Analýza: Medveď na Slovensku v číslach

Analýza: Medveď na Slovensku v číslach

O čom sa píše

Zobrazenie:5279

Z prostredia tímu Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý v rokoch 2013 a 2014 riešil zisťovanie početnosti medveďa na základe genetickej analýzy DNA...

Lesnická práce uverejnila rozhovor s Petrom Gogolom: Najväčším nepriateľom lesníkov na Slovensku sú sami lesníci

Lesnická práce uverejnila rozhovor s Petrom Gogolom: Najväčším nepriateľom lesníkov na Slovensku…

O čom sa píše

Zobrazenie:4189

Prestížny český odborný časopis Lesnická práce uverejnil rozhovor so šéfredaktorom jediného lesníckeho a zároveň najstaršieho odborného časopisu na Slovensku LES &...

Mediálna prestrelka kvôli medveďom medzi poľovníkmi a ministrom pokračuje: Verejnosť sa konečne dozvie, ako sa rodí envirobiznis!

Mediálna prestrelka kvôli medveďom medzi poľovníkmi a ministrom pokračuje: Verejnosť sa konečne…

Aktuálne

Zobrazenie:3022

Slovenskí poľovníci opäť kritizujú ministra životného prostredia Jána Budaja za to, že ich svojimi vyjadreniami nehorázne osočuje a uráža nimi...

Postoj: Ján Mičovský? Čestný človek, ale slabý manažér

Postoj: Ján Mičovský? Čestný človek, ale slabý manažér

O čom sa píše

Zobrazenie:2437

Čestný človek, ale slabý manažér. Ján Mičovský ako minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podľa väčšiny zainteresovaných svoju funkciu nezvláda. A takýto...

Hlavné správy

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné informácie o agrorezorte

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné…

O čom sa píše

Prečo média mlčia? Musia? Pýta sa na svojom blogu Martin Ondráš, ktorý sa viac ako 20 rokov aktívne venuje potravinovej...

Prečítajte si viac
Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

O čom sa píše

Trojnásobný Zlatý slávik Dalibor Janda v 80-tych rokoch v populárnej piesni Všechno na Mars predpovedal, že „2005 všechny aleje káceli, 2006 náhle...

Prečítajte si viac
Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto sezónu

Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto…

Aktuálne

Na Slovensku sa bude aj naďalej loviť vlk. Kvóta lovu vlka dravého sa totiž pre najbližšiu poľovnícku sezónu 2020/2021 stanovila...

Prečítajte si viac
Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

O čom sa píše

Emeritný vedecký a ministerský pracovník doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., ktorého netreba lesníckej odbornej verejnosti bližšie predstavovať, v závere článku, uverejnenom v októbrovom...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex