Analýza: Ekonomické riziká trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v Európe a možnosti ich riešenia

Analýza súčasne poukázala na skutočnosť, že existujú značné disproporcie v rozdielnej úrovni ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov vo vybraných európskych štátoch, ktoré vyplývajú jednak z rozdielnych prírodných a výrobných faktorov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, ale aj značne diferencovaných ekonomických nástrojov štátnej lesníckej politiky.

Špecifiká obhospodarovania lesov v európskych štátoch

Podľa medzinárodných kritérií FAO/ECE a vykonanej analýzy rizík ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov na celoštátnej úrovni možno konštatovať, že v európskych štátoch ekonomiku obhospodarovania lesných pozemkov na rozdiel od ekonomiky obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy vo významnej miere ovplyvňujú špecifiká trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ v poľnohospodárstve ovplyvňuje finančný efekt poľnohospodárskej výroby každoročne sa meniaca štruktúra poľnohospodárskej produkcie a  vývoj cien na trhu, v  lesnom hospodárstve ovplyvňujú ekonomiku obhospodarovania lesov prírodné a výrobné faktory, ktoré limitujú a súčasne diferencujú ekonomickú efektívnosť trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v jednotlivých európskych štátoch.

Dopadová štúdia ekonomických rizík trvalo udržateľného obhospodarovania lesov súčasne vychádza z existujúceho charakteru lesnej výroby, biologických rastových procesov a extrémne dlhej výrobnej doby. Výrobný cyklus obnovy lesa charakterizuje skutočnosť, že les pestujú od jeho zalesnenia až do obdobia ťažby dreva (80 - 120 rokov) tri generácie lesníkov resp. vlastníkov a užívateľov lesov. Na rozdiel od ostatných odvetví národného hospodárstva je ekonomická efektívnosť obhospodarovania lesov v európskych štátoch individuálne ovplyvnená osobitosťami lesného hospodárstva a špecifikami obhospodarovania  lesov v jednotlivých štátoch, medzi ktoré  v rozhodujúcej miere patria:

• obmedzené možnosti zvyšovania objemu ťažby dreva (výroby), ktoré sú limitované rozlohou lesného pôdneho fondu a rozdielnymi produkčnými schopnosťami lesných pôd,
• nerovnomerné zastúpenie vekových stupňov lesných porastov, ktoré spôsobili v minulých rokoch a v  poslednom desaťročí rozsiahle vetrové, snehové a následne hmyzové kalamity, ktoré si vyžiadali ťažby dreva nad bilancovaný etát (ročný prírastok dreva) s následným zhoršením celkového zdravotného stavu lesov s vysokými náhodnými ťažbami, ktoré predstavujú v posledných rokoch i viac ako 60 % objemu celkovej ťažby dreva,
• likvidácia následkov kalamít v obhospodarovaní lesov, ktorá si vyžaduje vyššiu  tvorbu vlastných zdrojov na investície (vybudovanie dopravnej siete do neprístupných lesných porastov a nákup strojov a technologických zariadení) a úhradu zvýšených nákladov na spracovanie kalamitného dreva, ako aj následných opatrení na obnovu a ochranu lesa. Naproti tomu spracovanie kalamitného dreva znižuje výťažnosť cennejších sortimentov  a tým aj  nižšie tržby a výnosy z ťažbovej činnosti,
• ekologizácia lesného hospodárstva, ktorá je spojená s jemnejšími výrobnými technológiami náročnejšími na vklad kapitálu a práce, čo sa prejavuje vo zvýšení celkových výrobných nákladov a znížením  ekonomickej efektívnosti trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,
• nevyhnutnosť obhospodarovania lesov aj na málo produkčných lesných pôdach v ekonomicky nevýhodných podmienkach (marginálne oblasti),
• nemožnosť zvyšovania rentability výroby a produktivity práce prostredníctvom zmien výrobných technológií, inovácie výrobkov s príslušnými cenovými úpravami a nevyhnutnosťou obmedzovať ťažké, rizikové a fyzicky náročné práce vo všetkých výkonoch ťažbovej činnosti a transporte dreva v dôsledku humanizácie práce aj za cenu nižšieho ekonomického efektu,
• potrebou udržiavania priemerných zárobkov lesných robotníkov a riadiaceho personálu na takej úrovni, ktorá zodpovedá náročnosti riadenia, riziku a namáhavosti fyzickej práce a ktorá v neposlednej miere zohľadňuje celkovú úroveň inflácie v národnom hospodárstve daného štátu.

Okrem uvedených špecifík v obhospodarovaní lesov, lesné hospodárstvo zaznamenáva od 80-tich rokov minulého storočia  vo všetkých  priemyselných európskych štátoch mimoriadne veľký celospoločenský tlak na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov, medzi ktoré v prvom rade patrí funkcia pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická, prírodoochranná, krajinotvorná, rekreačná a liečebná funkcia. Zabezpečenie týchto celospoločenských funkcií lesa má za následok obmedzovanie  produkčných funkcií lesov, čím sa znižuje ekonomická efektívnosť zabezpečenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov aj tým, že tieto verejnoprospešné funkcie nie sú doteraz v lesnom hospodárstve v európskych štátoch spoplatnené.

Odstraňovanie následkov rozsiahlych lesných kalamít, ako dôsledku globálnych klimatických zmien a antropogénnej činnosti predstavuje pre vlastníkov a užívateľov lesov veľmi negatívny zásah do zabezpečenia programov starostlivosti o les. V ekonomike trvalo udržateľného obhospodarovania lesov má preto odstraňovanie následkov kalamity za následok zvýšenie celkových výrobných nákladov predovšetkým na obnovu lesa, výchovu a ochranu lesných porastov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zhoršenie celkovej ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov. V celoštátnych makroekonomických ukazovateľoch sa zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov a likvidácia následkov vetrových a hmyzových kalamít bez finančných kompenzácii zvýšených nákladov  a ceny produkcie prejavuje v znížení celkovej efektívnosti a rentability obhospodarovania lesov.

Analýza ekonomických rizík trvalo udržateľného  obhospodarovania lesov

Výsledky analýzy poukázali na skutočnosť, že pôsobením nepriaznivých faktorov diferenciálnej renty (prírodné a výrobné činitele) lesné hospodárstvo v európskych štátoch nie je schopné vo všeobecnosti cenovou a obchodnou politikou z realizácie produkčných činností a zabezpečením verejnoprospešných funkcií lesov dlhodobo vytvoriť dostatok vlastných finančných zdrojov na pokrytie celkových výdavkov, spojených so zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania  lesov. V tejto súvislosti treba uviesť, že zvýšenie cien sortimentov surového dreva a ostatnej produkcie z lesa na takú úroveň, aby lesné hospodárstvo finančne pokrylo všetky opodstatnené potreby riadneho obhospodarovania lesov nie je ani v západoeurópskych štátoch a spolkových krajinách akceptovateľné. Pre drevársky, nábytkársky a celulózo-papierenský priemysel a menších spracovateľov dreva a tým aj konečných odberateľov finálnych výrobkov by takéto zvýšenie cien vstupov do výroby sortimentov surového dreva a cien finálnej produkcie  spustilo nekontrolovateľnú inflačnú špirálu.

Riešenie disproporcií v ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov

Za možné východisko riešenia súčasných rizík trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v Európe a nepriaznivej finančnej situácie lesného hospodárstva v transformujúcich sa ekonomikách európskych štátov treba považovať  zámer  aplikovania systému jednotných európskych nástrojov obhospodarovania lesov a financovania lesného hospodárstva. Komplexné riešenie problému financovania lesného hospodárstva súčasne predpokladá aplikáciu unifikovaného systému finančnej podpory lesníckych inštitúcií  (štátna správa lesného hospodárstva, lesnícky výskum, hospodárska úprava lesov, vzdelávanie atď.). Zámer a projektové riešenie úlohy by malo byť jedným z bodov programu pre skupinu medzinárodných expertov a špecialistov na vypracovanie medzinárodného projektu „Financovania trvalo .udržateľného obhospodarovania lesov v Európe“, ktorý by súčasne riešil aj dlhodobý problém oceňovania a financovania verejnoprospešných funkcií lesov.

Ing. Igor Michalík,

analytik lesného hospodárstva Slovenskej republiky,

e-mail: igormichalik1@gmail.com

(redakčne krátené)