Absolventi škôlok odchádzajú do lesov

„Tieto dva mesiace tu máme poriadne rušno, vyzdvihujeme sadenice, škôlkujeme, sejeme, je toho dosť. Robíme od pol siedmej rána do pol tretej poobede. Celú sezónu - tu v škôlke alebo v teréne," hovorí Anna Schvarcová, ktorá v hore pracuje už 35 rokov. Akurát chystá štvorročné smrečky na výsadbu v obvodoch Mestských lesov Kremnica.

Škôlku Lesnej správy v Turčeku obhospodaruje spolu so svojimi kolegyňami Gitkou a Evou.
„V lese je zdravo, sme na čerstvom vzduchu, vo fabrike si to neviem predstaviť," odpovedá nám Anna a dodáva, že trojica vidí vo svojej práci aj hlbší zmysel. „Máme také porasty, ktoré sme si zasadili, a potom ďalšie roky sledujeme, ako nám rastú. Je to výborný pocit," opisuje.

Tento rok bude podľa riaditeľa mestskej eseročky Mestské lesy Kremnica Karola Mutňanského smerovať na zalesnenie plôch po ťažbe viac ako 200-tisíc sadeníc. Zhruba polovicu tvoria ihličnany a podobné zastúpenie majú aj listnáče. V dvoch lesných škôlkach si pritom stromčeky vypestujú zo semienok. „Kombinujeme druhy, podľa toho, čo potrebujeme. Zbierame semeno z jedle, z buka, ktoré si dávame vylúštiť externe, potreba je ale oveľa väčšia. Aby sme zachovali rozmanitosť, niektoré semená nakupujeme, iné, ktorých máme veľa, zase predávame," vysvetľuje Mutňanský. Filozofia, ktorú pri hospodárení vyznávajú, je nechať v lese prirodzené zmladenie, teda rastliny, ktoré naleteli z materského porastu, a to dopĺňať novými sadenicami.
Tie na svoj čas čakajú v škôlke alebo v snehovej jame. „Nie je to náš vynález, poznali ich už naši predkovia. V zime sa takáto pivnica naplní snehom a zhruba dva mesiace dokáže udržať klímu, akú potrebujeme, aby nám sadenice nezačali rašiť," objasňuje význam skladu na prírodný spôsob šéf spoločnosti.

To, kam stromčeky zo škôlky poputujú, nie je vôbec otázka náhody. Predchádza tomu podrobné plánovanie a výpočty. „Kontrolujem, ako stromčeky pribúdajú, ich kvalitu a drevinové zloženie, ktoré máme naplánované dopredu. Na konci sezóny sa pozrieme, čo sa kde vyrúbalo, aké je prirodzené zmladenie na týchto plochách a urobíme doplnenie. Napríklad, keď je niekde je zmladený smrek, doplní sa buk alebo červený smrek a podobne," vysvetľuje lesník Martin Čillík.
Kombinovanie drevín je podľa jeho slov dôležité pre stabilitu lesa. „Kvôli živelným pohromám, vetru, aby ich následky neboli také veľké," pripomína. „Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Takouto kombinovanou obnovou, keď využívame aj prirodzený nálet, nám vlastne príroda šetrí náklady," približuje lesník.
Za pravdu mu dáva aj riaditeľ spoločnosti. „V niektorých častiach, napríklad v predhorí, boli v minulosti, v čase takzvanej smrekománie, vysádzané iba smreky, keďže sú ekonomicky zaujímavejšou drevinou. Na súčasné klimatické zmeny však reagujú ústupom. My preto zakladáme nové porasty smreka kombinované napríklad s bukom, ktoré sú ekologicky stabilnejšie," hovorí K. Mutňanský.
Zdroj: MY Noviny Žiarskej kotliny