Prihlásiť

Ako vyzerá súčasná obnova lesov na Slovensku? Využívame prirodzenú obnovu, alebo viac zalesňujeme umelou?

O tom, čo je mýtus a kde je pravda, uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen

Hoci v posledných rokoch s prechodom na prírode blízke spôsoby obhospodarovania našich lesov stále viac zdôrazňujeme veľký efekt prirodzenej obnovy, ani význam umelej obnovy nemožno podceňovať. Ak vychádzame zo súčasného stavu, ako sme na tom v našich lesoch s prirodzenou a umelou obnovou? S akou perspektívou môžeme uvažovať?

Vychádzať musíme z doterajších spôsobov obhospodarovania lesov. Smerovanie lesného hospodárstva je aktuálne zamerané na prírode blízke spôsoby. Produkčná doba rastu a vývoja lesných porastov je však veľmi dlhá, často aj viac než sto rokov. Súčasný stav lesov odráža vplyvy predošlého hospodárenia. Zmeniť štruktúru lesa sa totiž nedá z roka na rok. V tejto súvislosti treba povedať, že na Slovensku asi pred tromi desaťročiami prebehla  v pomerne krátkom čase výrazná zmena v hospodárskych spôsoboch.

Hoci podiel prirodzenej obnovy dosahuje aktuálne okolo 40 percent, evidovaná obnovovaná plocha nestúpa.

Kým do roku 1989 sa v takmer 80 percentách porastov plánovalo holorubné hospodárenie s dominanciou umelej obnovy, v roku 1994 bol podiel takýchto porastov už len 40 percent. A naopak, podiel podrastového a výberkového hospodárenia nám za niekoľko rokov stúpol z 20 percent na 60 percent. 

Takže v relatívne krátkej dobe sme dovtedajšiu prevažujúcu výsadbu vymenili za prirodzenú obnovu lesov?

Práveže nie. Ako si ukážeme na konkrétnych údajoch z evidencie, existuje tu určitý nesúlad. Totiž, prirodzená obnova sa môže evidovať aj pri holorubnom hospodárení a naopak, pri uplatňovanom podrastovom hospodárení sadíme relatívne veľké množstvo sadbového materiálu. Čo nie celkom vyplýva z očakávaných zmien v spôsobe obhospodarovania lesov. 

Hovorme však konkrétne. Aké množstvá prirodzenej a umelej obnovy evidujeme?

Môžem citovať Zelenú správu, keď v roku 2019 bola vykonaná   obnova lesa na ploche 17 tisíc hektárov. Pritom prevládala umelá obnova na 10 tisíc hektároch a podielom 59 percent. Prirodzenú obnovu sme evidovali na ploche 7 tisíc hektárov, respektíve 41 percent z celkovej obnovovanej plochy. V porovnaní s podielom desiatich percent začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia je to výrazné zvýšenie. Čo je však prekvapujúce, hodnotu štyridsať percent sme dosiahli v evidencii už v roku 2006. A túto hranicu sa veľmi nedarí prekonať. 

To je zaujímavé. Ak sme začali uplatňovať na dominantnej výmere podrastové hospodárenie, podiel prirodzenej obnovy sa mal zvýšiť oveľa významnejšie. Predsa podrastový hospodársky spôsob je založený na využívaní prirodzenej obnovy.

Presne tak. Svedčí to o viacerých faktoch. Čiastočne o tom, že sa jednoduchou zmenou plánov hospodárenia nedá z roka na rok zmeniť spomínanú štruktúru lesov. Môže to svedčiť aj o neúspešnej prirodzenej obnove, ktorú musí nahrádzať umelá. Tejto hypotéze nahráva vysoký podiel náhodných ťažieb v súčasnosti. Zjednodušene možno povedať, že až polovica ťažieb je neplánovaná a zameraná na spracovávanie kalamít. Preto je ťažké plnohodnotne využívať prirodzenú obnovu. Lenže treba upozorniť, že hoci podiel prirodzenej obnovy dosahuje aktuálne okolo 40 percent, obnovovaná plocha podľa evidencie nestúpa tak, ako by mala. 

Ako je to možné?

Kým v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa pohybovala celková ročne obnovovaná plocha lesov Slovenska podľa lesnej hospodárskej evidencie vo výške 40 tisíc hektárov, v osemdesiatych rokoch to bolo na úrovni 25 tisíc hektárov. Pomerne vysoká obnovovaná plocha súvisela aj so zalesňovaním nelesných pôd v šesťdesiatych rokoch, ale najmä so stratami na zalesňovaní.

Až polovica ťažieb je neplánovaná a zameraná na spracovanie kalamít. Preto je ťažké plnohodnotne využívať prirodzenú obnovu.

 Vylepšovaním technológií zalesňovania a zvyšovaním kvality sa podarilo tieto straty výrazne znížiť. V 90.-tych rokoch klesla obnovovaná plocha na úroveň pod 15 tisíc hektárov ročne a následne sa pohybuje na súčasných 16 až 18 tisíc hektároch. Z toho podľa evidencie zalesňujeme asi desať tisíc hektárov. 

Nie je to nejako málo? Veď práve v súčasnosti sme svedkami vzniku rozsiahlych holín následkom pôsobenia škodlivých činiteľov, najmä vetra a podkôrneho hmyzu...

Veľmi dobrý postreh. Namiesto toho, aby sme vykazovali väčšie výmery obnovených rozpadnutých porastov, evidencia akoby svedčila o najnižších obnovovaných plochách za ostatné polstoročie. A tu prichádzame na argument, že v evidencii niečo chýba. Pretože holín a obnovovaných porastov máme naozaj viac. Ale príčina bude v podhodnotenej evidencii prirodzenej obnovy. 

Myslíte si, že je evidencia prirodzenej obnovy podhodnotená?

Som o tom presvedčený. A potvrdím to nepriamymi aj priamymi dôkazmi. Prvý nepriamy už bol spomenutý, a to zmena hospodárskych spôsobov. Ďalším je nesúlad medzi jednoznačným rastom celkovej ťažby dreva spolu so zvyšovaním výmery plôch s vyžadovanou obnovou a poklesom celkovej evidovanej obnovy. Ak by bola evidencia celkovej obnovy v poriadku, museli by po vyšších ťažbách a konštantnej ploche obnov vznikať nezabezpečené holiny. Ale vzhľadom na vynikajúci potenciál prirodzenej obnovy na väčšine stanovíšť lesov Slovenska sa tieto holiny úspešne obnovujú. Lesný hospodár, samozrejme, vždy zaeviduje vynaložené náklady na umelú obnovu ktorú musel zrealizovať, ale je asi náchylný podceniť evidenciu prirodzenej obnovy, pre ktorú nemusel vynakladať zvýšenú aktivitu. 

Pri obnove je však dôležité drevinové zloženie, pionierske dreviny majú predsa iný význam než hospodárske, nemýlim sa?

Áno, pionierske dreviny sa začínajú obnovovať skôr a rýchlejšie a ich život je kratší. Ale ich podiel na obnove nie je až taký vysoký. Aj v prirodzenej obnove podľa meraní prevažujú stále hlavné hospodárske dreviny. K úspešnej obnove lesov prispieva aj spontánnosť prirodzenej obnovy na už zalesňovaných plochách a neskoršia dynamika a kompetičná dominancia prirodzenej obnovy nad umelou. Dôkazom je nesúlad medzi drevinovým zastúpením vo výsadbe a následne v obnovených lesoch. 

Ušetrené finančné prostriedky zo zakladania porastov by sa mohli dať vhodne využiť na iné dôležité hospodárske činnosti.

Vysadené jedince musia prekonať takzvaný šok z presadenia, bývajú viac poškodzované a často tiež menej vitálne než prirodzená obnova. Bez ďalšej starostlivosti neraz odrastajú horšie. Vo výsadbe sa u nás používali viac ihličnany smrek, jedľa, borovica, alebo z listnáčov dub. V mladých lesoch však všeobecne pozorujeme zvýšené zastúpenie buka a práve ústup smreka, jedle, či dubov. Jednoznačný je nesúlad zvyšovania podielu prvého a druhého vekového stupňa prezentovaného napríklad v ostatných rokoch v Zelených správach s klesajúcou alebo prinajhoršom vyrovnanou plochou obnovy. Na druhej strane, máme aj územia s nepôvodnými smrečinami, ako napríklad Kysuce, ktoré sa snažíme meniť umelou obnovou buka a jedle. Ale napriek snahe hospodárov sa dá pozorovať ďalšie rozpínanie prirodzenej obnovy smreka, aj kvôli poškodzovaniu buka a jedle zverou. 

Toto boli skôr nepriame dôkazy. Spomínali ste aj priame.

Priame dôkazy sú zo spočítavania stromčekov z prirodzenej a umelej obnovy na presne vymedzených inventarizačných plôškach. V bežnej evidencii sa totiž najčastejšie používajú odhady a posúdenia, pretože presná evidencia je príliš náročná. Pri tom má hospodár tendenciu považovať za umelo obnovený aj taký porast, ktorý sa síce začal zalesňovať, ale vysoký podiel na celkovej obnove dosiahla prirodzená obnova. Priamym meraním môžeme doložiť údaje nielen z množstva regionálnych výskumných projektov, napríklad z oblasti Kysúc alebo Vysokých Tatier, ale aj celoštátnych priamo z Národnej inventarizácie a monitoringu lesov, ktorú sme vykonali vo všetkých lesoch Slovenska rovnakou metodikou. Z výsledkov jednoznačne vyplynulo, že na dominantnej časti lesov jasne prevažovala prirodzená obnova. 

Aká je pritom istota zaradenia jedincov obnovy podľa pôvodu priamo v lese?

Tu musím priznať určitú neistotu a riziko subjektivity. To sa, samozrejme, zvyšuje uplynutím väčšej doby od výsadby, kedy sa ešte dajú rozoznať stopy po jamkách a podobne. Veľmi dôležitý znak je spon, ale aj drevinové zloženie. Hoci časť zaradenia môže byť sporná, dominancia prirodzenej obnovy z priamych zisťovaní je veľmi výrazná. Posledný priamy dôkaz o vysokom potenciáli prirodzenej obnovy priniesla tiež Národná inventarizácia. Ide o lesy na nelesných pozemkoch, ktoré sa takmer výlučne obnovili len prirodzeným procesom sukcesie. Nikto ich teda nesadil, možno s veľmi ojedinelými výnimkami. A tu hovoríme o asi tristo tisíc hektároch na Slovensku, alebo náraste viac než desaťtisíc hektárov za desať rokov medzi inventarizačnými cyklami. 

Ste teda presvedčený o vyššom podiele prirodzenej obnovy v našich lesoch?

Jednoznačne áno. Umelá obnova sa vo väčšej miere v lesoch Slovenska využíva asi dve storočia. Určite má stále svoje opodstatnenie. Tam, kde je problém porasty z rôznych príčin prirodzene obnoviť. Tiež je veľmi efektívna pri zalesňovaní nelesných pozemkoch v krátkom čase.

Ide o lesy na nelesných pozemkoch, ktoré sa takmer výlučne obnovili len prirodzeným procesom sukcesie. Nikto ich teda nesadil...

V súčasnosti máme legislatívne nariadené, obnoviť či zalesniť lesy do dvoch rokov od vzniku holiny. Neskoršie vznikajúca, odrastajúca a kompetične pôsobiaca prirodzená obnova je tak z rôznych dôvodov v súčasnosti podceňovaná. Z evidenčných podkladov vyplýva, že na Slovensku dlhodobo prevažuje umelá obnova lesov. Podľa nich za obdobie niekoľkých desiatok rokov sa lesy na Slovensku obnovovali dominante umelou obnovou. Čo je však vzhľadom na vyššie uvedené argumenty otázne. 

Vráťme sa na začiatok. Ako teda v súčasnosti obnovujeme naše lesy? Presnejšie, využívame viac umelú, alebo prirodzenú obnovu?

Predstavené informácie o stave a vývoji prirodzenej a umelej obnovy aj v súvislosti s ostatnými charakteristikami stavu lesov svedčia o výraznom podhodnocovaní stavu prirodzenej obnovy na celkovej obnove súčasných lesov Slovenska. Hoci na rozdiel od predchádzajúcich tém, toto nemôžem dokladovať jednoznačnými číslami. 

Považujete teda vyšší podiel umelej obnovy na Slovensku za mýtus?

Áno, považujem to za mýtus. Vyvrátila by to spoľahlivá, správna a úplná evidencia. Skutočný stav prirodzenej obnovy podľa lesnej hospodárskej evidencie je výrazne podhodnotený. Naopak, podľa meraní je veľmi veľký. Vzhľadom na uplatňované koncepcie pestovania lesa na Slovensku zamerané na prírode blízke spôsoby s preferenciou podrastového spôsobu sa ďalej očakáva ešte zvyšovanie prirodzenej obnovy, hoci ju môže tlmiť stále častejší výskyt kalamít a škodlivých faktorov. 

Čo by ste z tohto pohľadu odkázali našim lesníkom v praxi a vlastníkom lesov?

Obhospodarovatelia lesov by mali viac a lepšie využívať bohatý potenciál prirodzenej obnovy našich lesov vzhľadom na požadované hospodárske dreviny. Podporovať a evidovať prirodzenú obnovu všade, kde prispieva k plneniu požadovaných funkcií. Ušetrené finančné prostriedky zo zakladania porastov by sa tak mohli dať vhodne využiť na iné dôležité činnosti pri obhospodarovaní. Dôležité je pritom monitorovať potenciál prirodzenej obnovy a v odôvodnených prípadoch ho aj využiť. Až v prípade chýbajúcich požadovaných drevín, počtu či kvality semenáčikov, je nutné použiť umelú obnovu. A zároveň vykonávať starostlivosť o ňu až do zabezpečenia mladých porastov.

Ďakujem za rozhovor.

Ján Fillo

Hlavné správy

Slovenská lesnícka komora: Odmietame vývoj, v ktorom sa slovenský vidiek postupne stáva skanzenom!

Slovenská lesnícka komora: Odmietame vývoj, v ktorom sa slovenský vidiek postupne stáva…

Aktuálne

Slovenská lesnícka komora so znepokojením vníma sociálne dopady uplatňovania novely zákona o ochrane prírody a krajiny na vidiecke obyvateľstvo najmä v horských a podhorských...

Prečítajte si viac
Zelená správa: Na Slovensku prevládajú stabilnejšie listnaté, zmiešané a prirodzené lesy. Dominujú buk, smrek a dub. Zastúpenie ihličnanov sa dlhodobo znižuje

Zelená správa: Na Slovensku prevládajú stabilnejšie listnaté, zmiešané a prirodzené lesy. Dominujú…

O čom sa píše

V dôsledku veľkej rozrôznenosti prírodných podmienok a typov stanovíšť majú lesy v Slovenskej republike rozmanitú druhovú, vekovú a priestorovú štruktúru. Na Slovensku prevládajú prirodzené...

Prečítajte si viac
Prečo študovať lesníctvo: Potrebujeme les a les potrebuje nás

Prečo študovať lesníctvo: Potrebujeme les a les potrebuje nás

O čom sa píše

Na hlavnej stránke webového sídla Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove, ktorá si v roku 2019 pripomenula 55. výročie vzniku a kde sme...

Prečítajte si viac
Fejtón: Nie som lekár, ale poviem vám, ako liečiť. Nie som lesník, ale poviem vám, ako hospodáriť v lesoch...

Fejtón: Nie som lekár, ale poviem vám, ako liečiť. Nie som lesník…

Aktuálne

Nie som lekár, ale poviem vám, ako liečiť. Nie som učiteľ, ale poviem vám, ako učiť. Nie som manažér, ale...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex