Prihlásiť

Mýty a fakty I.

Aká bola a aká je lesnatosť na Slovensku? A ako sa menila výmera našich lesov?

O tom, čo je mýtus a kde je pravda uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen

Vážení čitatelia, určite sa často v spoločnosti stretávate s názormi, že naše lesy sa nenávratne ničia, miznú či strácajú... Keď sa voči takémuto vážnemu obvineniu ohradíte, dostanete odpoveď, že aj v novinách o tom píšu, sledujú v televízii, že aj na internete o tom čítajú. A to potom predsa musí byť pravda, či nie? A tak sa dostáva do sveta mýtus. Bez toho, aby si našinec vypočul aj druhú stranu, verejnosť tomu slepo verí. Preto chceme prísť aspoň s troškou do mlyna a obrátiť tieto mýty na skutočnú pravdu prostredníctvom reálnych faktov.

Vo vstupnej správe Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na roky 2021 až 2030 sa objavila informácia, že „ lesnatosť Slovenska je v súčasnosti viac než 41-percentná, zatiaľ čo v roku predstavovala 28 percent.“ Je to vcelku pozitívna správa...

Áno, zmysel tejto informácie vyjadruje pozitívny trend zvyšovania podielu lesov na Slovensku. Je to nesporný fakt. Pravdou však nie je uvedený údaj o historickej lesnatosti spred 170 a viac rokmi. Pritom aj aktuálny údaj je však vhodný na diskusiu. 

Ako sa vlastne počíta lesnatosť a na čo slúži?

Lesnatosť v podstate vyjadruje veľmi jednoduchú ideu, a to podiel lesov na celkovej výmere krajiny. Takto sa ľahko dá porovnávať význam lesov aj pri krajinách s rôznou veľkosťou. Vyššia lesnatosť sa všeobecne považuje za pozitívny jav. 

Aké problémy môžu vzniknúť pri výpočte?

Výpočet vychádza z definície lesa, a tých môže byť viac. Celosvetovo uznávaná je definícia podľa FAO. Tá, hoci je jednoznačná, nie je jednoduchá a s pribúdajúcimi informáciami sa tiež medziročne stále vylepšuje. Okrem lesných porastov sa v nej za les považujú aj dočasné holiny bez stromov, či iné pozemky slúžiace k obhospodarovaniu, ako sú lesné cesty, sklady či prieseky. FAO bližšie termín lesnatosť (Forest cover) nešpecifikuje. V našej legislatíve medzi lesné pozemky dokonca radíme aj tie, ktoré priamo vôbec neslúžia lesnému hospodárstvu, ako sú elektrovody či iné produktovody, ale aj hole, porasty kosodreviny, neúrodné pozemky a neplodné plochy. Časť z nich FAO nepovažuje za les.

„Prvá súhrnná správa opisu lesov sa týkala celého Uhorska, nie Slovenska! Pritom určite Slovensko patrilo v Uhorsku medzi lesnatejšie časti.“ 

Okrem toho pri výpočte lesnatosti existuje aj rozdielny pohľad na výmeru krajiny. Napríklad Forest resource assessment (FRA) považuje za výmeru krajiny len súš, teda bez vodných tokov, priehrad či jazier. Hoci na Slovensku nie je podiel vodných zdrojov na výmere štátu vysoký, i tak ovplyvňuje lesnatosť. Preto sa aj z tých istých údajov dá dospieť k viacerým rozličným výstupom. Dlhodobé porovnávanie je problémom nielen kvôli stále spresňovanej metodike výpočtu. Za dlhé roky sa môžu meniť vstupné údaje o lese, ale aj v štáte. 

Historické záznamy sú známym problémom. Aké sú v tomto smere mýty a fakty?

Pre územie Slovenska existuje veľmi málo relevantných údajov o ploche lesov spred viac než sto rokmi. Prakticky nemáme presné informácie spred vzniku Česko-Slovenskej republiky v roku 1918. Pretože skoršie údaje sa týkali len Uhorska. Prvé údaje o zmeranej ploche lesov na úrovni krajiny pochádzajú z konca 18. storočia pri tvorbe katastra Jozefom II. Čiže napríklad pri vyhlásení Tereziánskeho lesného poriadku bola síce jednoznačná snaha chrániť lesy, ale bez bližšej špecifikácie ich výmery. Známe sú údaje pre Česko, Moravu a Sliezsko so spoločnou výmerou takmer 2 milióny hektárov v roku 1785. V roku 1845 tu dosiahli lesy už vyše 2,27 milióna hektárov. 

A na Slovensku?

Historické údaje pre Slovensko z tejto doby nie sú známe, hoci sa zachovali správy o popise stavu lesov. Prvú súhrnnú správu opisu lesov Uhorska, vrátane ich výmer spracoval až v roku 1885 lesník Albert Bedő. Tu sa objavil údaj o 11 miliónoch katastrálnych jutár a spomínanom podiele lesov 28,28 percent z územia štátu. Lenže netýkal sa roku 1850. A navyše išlo o celé Uhorsko, nie Slovensko! Čiže okrem Slovenska zahŕňalo aj Maďarsko, veľkú časť Rumunska, ako aj časti Chorvátska, Srbska a ďalších krajín. Pritom Slovensko určite patrilo v Uhorsku medzi lesnatejšie časti. 

V čom spočíva problém stanovenia lesnatosti Slovenska v rámci Uhorska?

K výmere lesov Slovenska počas Uhorského štátu sa nedopátrame ani v archívoch, pretože jasné hranice južnej a východnej časti Slovenska v tom čase vôbec neexistovali. Ak by sa aj dalo dopátrať k ploche lesov podľa žúp, ale južná časť Slovenska pretínala naprieč viacero žúp, ako Hontiansku, Novohradskú, Ostrihomskú, Komárňanskú, Gemerskú, Zemplínsku či Abovskú. Tu sa nedajú použiť súhrnné údaje zo žúp, ktoré sa až neskôr rozdelili v rôznej miere medzi Slovensko a Maďarsko. 

Aká lesnatosť Slovenska je prvýkrát podložená archívnymi údajmi?

Prvý údaj o ploche našich lesov máme až z roku 1920 s hodnotou 1,55 milióna hektárov a lesnatosťou 31,7 percent, ktorú prezentoval štatistik J. Auerhahn v roku 1923. Túto hodnotu môžeme považovať za prvú relevantnú, hoci podľa nej celkom nekorešponduje výmera Slovenska. Tá je po prepočte nesprávne menšia než je v súčasnosti, hoci by mala byť väčšia o časť Oravy a Zamaguria s výmerou 58 tisíc ha, ktoré neskôr pripadli Poľsku. Pri prepočítanej výmere Slovenska 4,96 miliónov hektárov by tak mala vychádzať lesnatosť na 31,2 percenta. 

Aký bol ďalší vývoj? Lesnatosť stúpala až do dnešných čias, alebo pri nej nastal aj pokles?

Lesnatosť Slovenska podľa dochovaných záznamov následne stúpala v dvadsiatych rokoch na 32 percent a až na 34,0 percent v roku 1938. V tomto roku sa po Viedenskej arbitráži a odstúpení južných častí Maďarsku znížila výmera lesov Slovenska z 1,67 na 1,46 milióna hektárov. Ale, paradoxne, lesnatosť sa matematicky zvýšila až na 38,4 percenta. Samozrejme, išlo o sčasti iné územie. Ale práve na to musíme myslieť aj pri porovnávaní citovanej lesnatosti z roku 1850. 

A aký bol stav po druhej svetovej vojne?

Po druhej svetovej vojne už výmera Slovenska zostala stabilná a lesnatosť plynule stúpala. V roku 1953 sa udáva 36,1 percenta zistené z prvej inventarizácie lesov z rokov 1949 až 1952. Potom už máme archivované súhrnné údaje z LHP, napríklad 39,8 percenta v roku 1980, až 40,7 percenta v roku 2000 a aktuálnych 41,0 percent v roku 2019.

„Lesnatosť Slovenska s hodnotou 28 percent alebo menej je mýtus.“

Tu sa lesnatosť stále počítala ako podiel lesných pozemkov voči výmere štátu. Nesmieme však zabúdať na lesnatosť zistenú v Národnej inventarizácii a monitoringu lesov 2015-2016, ako podiel identifikovaného lesa k výmere štátu. Ten k roku 2015 dosiahol 45,1±0,9 percenta. Tu sú zahrnuté aj lesy na nelesných pozemkoch, ale nie sú zase započítané bezlesia a kosodrevina. 

Existujú aj iné zdroje údajov o lesnatosti?

Hoci historické údaje o výmere lesov na území Slovenska spred roka 1918 nemáme, k dispozícii máme pomerne presné mapy. Ide o výsledky troch sérií vojenského mapovania v Rakúsko-Uhorsku. Prvé, takzvané Jozefské, sa uskutočnilo na našom území v rokoch 1769 až 1785. Druhé, Františkovo, prebiehalo v širokom rozpätí rokov 1819 až 1869, pričom na Slovensku najmä medzi rokmi 1845 až 1859. Tretie vojenské mapovanie sa uskutočnilo v rokoch 1872 až 1883. Polohová presnosť prvého mapovania je len orientačná s použitím rýchlej metódy „a la vue“ , čiže od oka, pri druhom sa doplnil výškopis, ale polohové nepresnosti si vyžiadali tretie mapovanie. Ak by sa z týchto máp dokázali súčasnými prostriedkami vytvoriť GIS vrstvy lesa, dala by sa zistiť jeho plocha presnejšie. Závisí to však na spoľahlivej identifikácii na mape. Manuálna digitalizácia je náročná, automatizovaná zase menej spoľahlivá. 

Vývoj lesnatosti vo viacerých štúdiách prezentoval Ctibor Greguš (2002, 2005). Hoci nevieme, z akých materiálov vychádzal, prezentuje dlhodobý vývoj a pokles z pôvodnej lesnatosti 96 percent na 50 percent v 16. storočí, na 34,7 percenta v roku 1896, s minimom 33,4% percenta v roku 1920, pre rok 1940 už udáva 35,6 percenta a nasledovné údaje sa už zhodujú s oficiálnymi. Uvádza teda minimum zo začiatku 20. storočia s relatívne vysokou hodnotou 33,4 percenta, čo celkom nezodpovedá vyššie prezentovaným údajom. 

To boli všetky zdroje na získanie objektívnych údajov?

Nie. Mám ešte jeden zdroj: v rámci snímkového vyhodnotenia Národnej inventarizácie lesov sme sa osobitne zaoberali aj vyhodnocovaním inventarizačných plôch nad mapami spred roka 1900 a ortofotosnímkami z roku 1949. Z nich až 35 percent, respektíve 37 percent ležalo na území posúdenom ako les. Sú to vyššie hodnoty než oficiálne udávané. Na rozdiel od menej spoľahlivej identifikácie lesa na mapách a možných nepresnostiach, na ortofotosnímkach sa však les už posúdil celkom zjavne. Určite sa nachádzal na viac než tretine Slovenska, a je pravdepodobné že pod túto hodnotu lesnatosť Slovenska nikdy neklesla. 

Aká teda bola lesnatosť Slovenska pred rokom 1918?

Jednoznačne to povedať asi nebudeme vedieť. Minimálna evidovaná lesnatosť na začiatku dvadsiateho storočia dosiahla 31,2 percenta, výberovo vyhodnotená z máp až 35 percent. Nižšie hodnoty neboli nikdy zistené, preto sa nemôžu prezentovať. Starší citovaný údaj 28 percent sa týkal celého Uhorska. 

Nedávno sme zaznamenali v médiách zmienku o extrémnom odlesňovaní Slovenska v stredoveku, keď lesnatosť údajne klesla len na 23 percent ...

Áno, dokonca minister pôdohospodárstva v septembrovej diskusii s ministrom životného prostredia povedal, citujem: „Na Slovensku bolo, ak sa nemýlim, v roku 1920 22 percent lesa.“ S týmito tvrdeniami nijako nemožno súhlasiť, pretože na ne zjavne neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy. Pripomeniem tiež historický údaj z Lesnického a mysliveckého atlasu vydaného v roku 1955. „Do roku 1785 (Josefský katastr) nemáme spolehlivějších dat o výměre lesů v našich zemích.

„Podľa najnovšej národnej inventarizácie rastú lesy asi na 45 percentách územia Slovenska.“

Pro Slovensko zatím nebylo možno výměru z roku 1786 určiti, neboť archivní materiál je uložen v Budapešti. Další údaj je z roku 1817. Kolik z celkové výměry uherských lesů (11 163 000 jiter) připadalo na lesy Slovenské, nelze zatím určiti.“ 

Aké je porovnanie s Českou republikou?

Pre Českú republiku to bol rok 1785, kedy bola evidovaná najnižšia lesnatosť 25 percent. V roku 1845 stúpla na 29 percent a do roku 1918 len na 30 percent. Zaujímavé je, že v roku 1950 opäť mierne klesla na 29 percent. Odvtedy plynule rástla a v roku 2000 dosiahla 34 percent. Za zmienku stojí tiež údaj z českej Národnej inventarizácie lesov k roku 2015 s hodnotou 37 percent. Na základe prírodných pomerov a osídlenia krajiny je zrejmé, že Slovensko nemohlo nikdy dosahovať nižšiu lesnatosť než Česko. Keďže Slovensko malo bezpochyby vyššiu lesnatosť než bol priemer Uhorska, podľa nášho názoru doložená lesnatosť nikdy neklesla pod 30 percent. Najnižšia evidovaná výmera lesov aktuálnej plochy Slovenska nebola nižšia než 1,5 milióna hektárov, kým napríklad v Českej republike bola 1,97 milióna hektárov. 

Čo je teda mýtus a čo pravda, keď hovoríme o lesnatosti Slovenska?

Pri porovnávaní historickej lesnatosti je potrebné vychádzať z relevantných údajov, ktoré pre Slovensko nemáme z obdobia pred vznikom Česko-Slovenska. Lesnatosť Slovenska s hodnotou 28 percent alebo menej je preto mýtus. Faktom je, že spoľahlivo dokázaná lesnatosť územia súčasného Slovenska nikdy neklesla pod 30 percent. V súčasnosti lesy podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov 2 rastú asi na 45 percentách Slovenska. 

Ďakujem za rozhovor.

Ján Fillo

Hlavné správy

Hmyz a huby na vianočných stromčekoch: Neľakajte sa. Zverejňujeme rady odborníkov

Hmyz a huby na vianočných stromčekoch: Neľakajte sa. Zverejňujeme rady odborníkov

Aktuálne

Po skúsenostiach lesníkov aj nelesníkov, ktorí sa prostredníctvom internetovej stránky www.skodcoviadrevin.sk vo vianočnom období dopytujú na organizmy, ktoré sa u nich...

Prečítajte si viac
Bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva, ktorému podľa neho kolabuje rezort: Tvár a svedomie máme len jedno

Bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva, ktorému podľa neho kolabuje rezort: Tvár…

Aktuálne

Bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Martin Ondráš vo svojom aktuálnom blogu na stránke SME.sk reaguje na odvolanie...

Prečítajte si viac
Karol Vinš poverený riadením ekonomicko-obchodného úseku štátneho podniku LESY SR

Karol Vinš poverený riadením ekonomicko-obchodného úseku štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Personálne zmeny vo vedení štátneho podniku LESY SR pokračujú v týchto dňoch ako na bežiacom páse. Od včerajška je poverený riadením...

Prečítajte si viac
Nový poverený generálny riaditeľ LESY SR: Cieľom pestovanie zdravého lesa

Nový poverený generálny riaditeľ LESY SR: Cieľom pestovanie zdravého lesa

Aktuálne

Štátny podnik LESY SR má nového povereného generálneho riaditeľa, stal sa ním Tomáš Čuka. Doteraz pôsobil na Odštepnom závode Levice...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex