Prihlásiť

Prečo si nechávame ničiť prírodné dedičstvo?!

S vedúcim Ochranného obvodu Tatranská Javorina Štátnych lesov TANAP-u Ing. Jánom Slivinským v Javorovej doline a Zadných Meďodoloch

Ing. Ján Slivinský pracuje v Štátnych lesoch TANAP-u na Ochrannom obvode Tatranská Javorina už 25 rokov. Živo si pamätá na  podkôrnikovú kalamitu z roku 1995 po premnožení lykožrúta na poľskej strane Tatier, ktorú mohli lesníci vtedy včas spracovať a obnoviť les v duchu názvu Javorová dolina. V prvý júlový deň tohto roka je ale táto dolina pre turistov uzavretá, pretože Štátna ochrana prírody – Správa TANAP-u mala odlišný pohľad na bezpečný pohyb turistov pod suchármi v bezzásahovorom režime. Starostlivosť o vtáčie územie „v krajine suchárov“ bola zrazu povýšená nad bezpečnosť turistov. Podobný scenár sa udial aj v Zadných Meďodoloch, tiež na obľúbenom turistickom chodníku. 

Rozvodnený potok v roku 2018 odkrojil časť turistického chodníka v Jarovovej doline a tak museli lesníci urobiť okolo tohto miesta jeho obchádzku. V jej blízkosti potrebovali spíliť 132 suchých stromov, ktoré bezprostredne ohrozovali ľudí. Ochranári ale argumentovali chráneným vtáčím územím a chceli povoliť spílenie týchto stroomov až od 1. septembra. Neskôr pod tlakom verejnosti svoje rozhodnutie skorigovali a vyznačili z daného množstva na spílenie iba 47 ohrozujúcich stromov, ktoré lesníkom dovolili spíliť. Bezpečnosť na turistickom chodníku chcú ale dať Štátne lesy TANAP-u posúdiť nezávislým inštitúciám (Horskej službe a Inšpektorátu bezpečnosti práce), aby sa objektívne a nezávisle posúdilo ohrozenie turistov, lebo pred zákonom majú – na rozdiel od ochranárov - trestnoprávnu zodpovednosť za bezpečnosť turistov na nimi spravovanom území. 

Pred štvrťstoročím dokázali zvládnuť kalamitu za dva roky, teraz sa môžu iba prizerať 

„Je mi skutočne veľmi ľúto, že ľudia nemôžu v tomto období plnohodnotne využívať tieto turistické chodníky, ale nemali sme už žiadnu inú možnosť ako dosiahnuť, aby neboli vystavovaní veľkému riziku. Pre nás je ľudský život a zdravie najvyššou hodnotou. Nechápem tých, ktorí sa na tento problém pozerajú inak,“ komentuje aktuálnu situáciu Ing. Slivinský a vidieť na ňom, že ho tento stav úprimne mrzí. Zvlášť, keď obdobná situácia je v doline Zadné Meďodoly a lesníci by tento problém dokázali zvládnuť dobrou organizáciou práce za jeden – dva dni.

Vracia sa v spomienkach o štvrťstoročie dozadu, kedy sa dokázali lesníci a ochranári v týchto miestach dohodnúť na opatreniach proti začínajúcej lykožrútovej kalamite. Nachádzali spoločne riešenia, ako pristúpiť k ochrane prírodných hodnôt, aby postupovali zodpovedne a dôsledne. Vtedy sa im podarilo „vysekať“ z rozsiahlej kalamity za dva roky. V prvom roku spracovali 28 000 m3 a v druhom roku 27 000 m3 napadnutého dreva.

„V tejto časti Javorovej doliny je vápencové podložie. Po vyhlásení bezzásahovej zóny nám do týchto lokalít naletel lykožrút a namnožil sa. Potom bol stupeň ochrany prehodnotený, územie ochranári zaradili do 4. stupňa, ale my sme už v tejto časti nemohli nič robiť, pretože les medzičasom zničil lykožrút. Po odumretí koreňového systému v týchto extrémnych sklonoch a plytkej, sotva päťcentimetrovej vrstve pôdy, vietor začal vyvracať suché stromy. Nemusel byť ani silný, lebo nadzemná časť suchárov pôsobí ako páka pre nefunkčný koreňový systém. Výsledkom je obnažená vápencová skala! Myslím, že tu sme už svedkami dramatického rozpadu vysokohorských lesných ekosystémov so všetkými negatívnym dôsledkami. 

Prečo tu nie sú študenti lesníckych škôl?

Neodpustím si v tejto súvislosti vyjadriť veľké sklamanie z toho, že lesnícke inštitúcie tu nerobia výskum, nie sú tu študenti lesníckych škôl, nerobia si tu diplomovky (až na ojedinelé lastovičky) a nepodieľajú sa na tom, aby sa nám, lesníkom podarilo ukázať na skutočný problém. Budúci lesníci by videli, čo spôsobuje bezzásahový režim, aké sú jeho dopady na krajinu. Mohli by si porovnať poznatky zo školy so skúsenosťami nás, praktických lesníkov,“ zamýšľa sa Ing. Slivinský. Rovanko ako on nechápem, prečo ich pedagógovia neprivedú na tieto miesta, na ktorých sa koncentruje negatívny dopad bezzásahu nielen na lesy, ale aj na vodný a pôdny režim.

Pozeráme sa na dôsledky povodne z roku 2018, ktorá ale neprekonala zrážkami doteraz najväčšiu povodeň z roku 2008. Podľa slov Ing. Slivinského však až 75 percent lesov medzi týmito dvoma povodňami v záveroch dolín odumrelo, takže menšia povodeň mala neprovnateľne horšie následky, ako tá väčšia pred ňou. „Kdesi som čítal, že les je kolískou vody, ale v týchto podmienkach akoby sa na to zabúdalo a nezvažujú sa všetky dôsledky bezzásahového režimu na krajinu. Myslím si, že by sme sa mali poučiť z minulosti, kedy fungoval v TANAP-e poradný zbor, zložený z geológa, botanika, hydrológa, zoológa a z pracovníkov ministerstiev. Títo ľudia zvažovali rozhodnutia komplexne zo všetkých uhlov pohľadu. V súčasnosti sa u nás vyhlasuje bezzásahovosť „hurá systémom“ bez toho, aby sa niekto zamyslel nad tým, čo môže spôsobiť,“ hovorí Ing. Slivinský.

Na niektorých miestach je les späť,

na holé skaly sa už ale nevráti

 

A ukazuje mi výsledky zodpovedného a komplexného prístupu k ochrane a obnove lesa a prírody z rokov 1995 a 1996. Aktívnou ľudskou činnosťou sa podarilo vrátiť po zvládnutí lykožrútovej kalamity do Javorovej doliny jej symbol – javor horský. Ľudia pritom nespôsobili v tejto lokalite žiadnu eróziu pôdneho krytu a žiadny odtrh brehu horského potoka alebo priľahlého svahu. Pre lesníkov je pohľad na zelené porasty odmenou a sú na výsledky svojej práce právom hrdí. Les je v týchto miestach späť. Po dvoch výchovných zásahoch naplno žije, prekypuje zdravím v pestrej zmesi drevín, pretože okrem smreka sa tu darí aj javoru, jedli, smrekovcu a buku. Na jeseň takto obnovený les hrá všetkými farbami.

Prechádzame lokalitou Košiar a vidíme, že v dôsledku bezzásahu na nej vznikajú „plešiny“ po odumretých stromoch s odhalenou materskou horninou. Stačí, ak zafúka do suchárov s odumretým koreňovým systémom vietor a ostane po nich len vyblýskaná vápencová skala. „Ak toto nedokážeme vysvetliť odbornej a laickej verejnosti, ak im nevieme ukázať, čo spôsobuje nečinnosť a ako kvôli nej mizne z týchto miest les, tak už nedokážeme vôbec nič,“ dodáva Ing. Slivinský a v hlase sa mu mieša smútok, sklamanie a rozhorčenie s pocitom veľkej bezmocnosti.

Spomína si na prezentáciu monitorovania pralesov, ktorú pred niekoľkými rokmi v zasadačke Štátnych lesov TANAP-u predstavili prítomným páni Vysoký a Jasík z Občianskeho združenia Prales. Nechápavo na Jána Slivinského pozerali, keď im po prezentácii návrhu poďakoval za ich prácu a povedal, že si ju vysoko váži. A keď im poďakoval za ocenenie jeho práce a práce jeho kolegov. Potom im vysvetlil, čo tým myslel: „Viete, vy ste do pralesov zahrnuli územie v Bielovodskej doline, na ktorom lesníci asanovali približne 2500 kubíkov drevnej hmoty. Ani ste si nevšimli, že sme do týchto lesných porastov zasiahli, že sme napadnuté stromy spílili a kmene odkôrnili. Takže som hrdý na našu lesnícku prácu, ktorú sme robili citlivo, nijako sme tomu územiu neublížili a vy ste ho preto zahrnuli do bezzásahového režimu.“

Stojíme na miestach, ktoré mohli byť podľa Ing. Slivinského chrámom lesa s 200-ročnými smrekmi. Ešte minulý rok mali lesníci povolené spíliť včas aktívne chrobačiare, v tomto roku už takéto povolenie nedostali. Pozerám na usychajúce stromy a naozaj neviem, čo na to povedať. Nerozumiem, nejde mi to do hlavy, nechápem, načo je dobrý takýto prístup k ochrane prírody, založený na ničnerobení a prizeraní sa skaze. Na Slovensku si skrátka sami nivočíme prírodné dedičstvo. Krásne zelené lesné porasty, ktoré nabíjali ľudí energiou, nahrádzajú rozpadajúce sa lesy, ktoré energiu človeku naopak berú.

Novinárske dni boli sklamaním

„Už v roku 2005 sme v týchto miestach zorganizovali novinársky deň, aby sme žurnalistom priamo v teréne vysvetlili, že ak budeme blokovaní pri spracovaní kalamity, pokiaľ nezachytíme množiaceho sa lykožrúta, tak prídeme o tieto vysokohorské lesy. Žiaľ, v médiách to bolo odprezentované tak, že lesníkom ide iba o ťažbu dreva v chránených územiach a o finančný profit z predaja vyťaženého dreva. Ostali sme z toho veľmi sklamaní. Napriek tomu sme v roku 2014 novinársky deň zopakovali presne na tých istých miestach a začali sme ho symbolickou minútou ticha za odumreté lesy, ktoré nemuseli odumrieť. Ak by sme sa tu mohli riadiť stáročiami overenými lesníckymi princípmi, dodnes tu mohli rásť zelené lesy. Redaktori videli, ako kalamita postupuje, ako v dôsledku bezzásahu odumierajú ďalšie a ďalšie porasty. Mohli si vytiahnuť z archívu vyjadrenia na našu adresu, že zbytočne vyvolávame hystériu, že lykožrút selektuje napadnuté stromy, ale nič z toho neurobili,“ dodáva Ing. Slivinský.

A ja si uvedomujem, že asi nikde inde na Slovensku nie sú na tak malom priestore a v takom rozsahu koncetrované všetky negatívne dopady bezzásahového režimu na les, prírodu a krajinu ako v Javorovej doline. Príďte sa sem prosím pozrieť vy všetci, ktorí sa stále spoliehate predovšetkým na svoj vlastný zdravý úsudok a veríte v prvom rade svojim očiam, rozumu a srdcu. Pomôže to vám aj našim lesom.

Jozef Marko

Hlavné správy

LESY SR: Bývalý obchodný riaditeľ zostáva vo väzení

LESY SR: Bývalý obchodný riaditeľ zostáva vo väzení

Aktuálne

Bývalý obchodný riaditeľ v štátnom podniku LESY SR Tomáš K. zostáva vo väzbe. Senát Najvyššieho súdu SR na včerajšom neverejnom...

Prečítajte si viac
Všimli sme si: Mičovský zmenil názor, Budaj ostal prekvapený. Chystá sa nový plán pre Muránsku planinu

Všimli sme si: Mičovský zmenil názor, Budaj ostal prekvapený. Chystá sa nový…

O čom sa píše

Denník N zorganizoval vo štvrtok v Rožňave verejnú diskusiu pod názvom Ťažiť alebo neťažiť?, aj keď lesnícka odborná verejnosť veľmi dobre...

Prečítajte si viac
Verejné vypočutie kandidátov na šéfa štátnych ochranárov: Aby kvitli národné parky, nie ŠOP

Verejné vypočutie kandidátov na šéfa štátnych ochranárov: Aby kvitli národné parky, nie…

Aktuálne

Správy národných parkov a chránených krajinných oblastí by sa mali osamostatniť spod Štátnej ochrany prírody SR a mali by mať...

Prečítajte si viac
Glosa: Výberové konania končiace výhrou bez súťaže

Glosa: Výberové konania končiace výhrou bez súťaže

Aktuálne

Vo výberových konaniach na topmanažérov štátnych lesníckych subjektov sme sa stali v uplynulých mesiacoch svedkami nežiaduceho trendu. Počet uchádzačov v nich postupne...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex