Prihlásiť

Návrh, ktorý nemá logiku, by odstrihol celý región od sveta

Prečo sú mestskí lesníci z Tisovca proti zonácii Národného parku Muránska planina

O návrhu zonácie Národného parku Muránska planina sa po stretnutí zástupcov Štátnej ochrany prírody SR s predstaviteľmi dotknutých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, ktoré sa uskutočnilo 2. marca, popísalo viac ako dosť. Návrh vyvolal mnoho vášní, mediálnych útokov a protiútokov, vysvetľovania a osočovania na sociálnych sieťach, zavádzania a manipulácií verejnosti. S mestskými lesníkmi z Tisovca sme hovorili o tom, prečo nesúhlasia s návrhom predloženým ochranármi. Následne sme sa priamo v lesných porastoch presvedčili o opodstatnenosti ich zásadných výhrad a odborných argumentov.

Pôvodný návrh zonácie predložila Správa NP Muránska planina ešte v roku 2017. Podľa slov riaditeľa, konateľa a odborného lesného hospodára spoločnosti Mestské lesy Tisovec s r.o. Ing. Karola Kubíniho prebehli rokovania s vtedajším vedením národného parku a skončili vzájomnou dohodou k spokojnosti oboch strán. V tom čase nám navrhli ochranári rozdelenie územia na zónu A, zónu B a zónu C/zoo-bez zásahu. „Z návrhu C/zoo zóny sme vybrali 9,47 hektára, B zónu sme zamietli úplne a z návrhu A zóny na 122 hektárov sme schválili 60,15 hektára. Potom sa dva roky nedialo nič, nikto s nami o návrhu nekomunikoval, nemali sme žiadne nové informácie. V januári 2020 nás prekvapilo oznámenie o návrhu zonácie. Prvým problémom bola slepá mapa, z ktorej nebolo možné zistiť, čo konkrétne predstavuje a čo pre nás znamená. Preto sme požiadali ministerstvo životného prostredia, aby nám poskytlo podrobnejší popis po JPRL-kách. Keď sme dostali súpis porastov, zistili sme, že je v tomto návrhu obrovský rozdiel v porovaní s tým, na čom sme sa dohodli v roku 2017,“ vysvetľuje K. Kubíni.

Najväčším problémom je zóna B

V novom návrhu je zóna C/zoo vypustená. Zóna A ostala v porovnaní s pôvodným návrhom takmer bezo zmien, ale v dokumentácii sú podľa tisovských mestských lesníkov nezrovnalosti a chyby. Objavili sa v nej časti porastov s malými výmerami (1, 12, 100 m2 a iné, podobné výmery), pritom väčšina týchto porastov je zaradená do inej zóny. Lesníci teraz nevedia, na čom sú. Pôvodne navrhli rozšírenie A zóny tak, aby plynule nadväzovala na existujúcu Národnú prírodnú rezerváciu Šarkanica a tvorila jeden celok.

„Najväčší problém ale predstavuje zóna B, s ktorou sme nesúhlasili už v roku 2017, pretože podľa zámeru ochranárov majú porasty z tejto zóny prejsť do tridsiatich rokov plynule do zóny A, do ktorej je v súčasnom návrhu zaradených 288 hektárov. S nimi sme stotožnení a pripravení na to, že ich štát časom od mesta Tisovec odkúpi. Ale zóna B predstavuje pre nás obrovské riziko, pretože aj v prípade týchto porastov máme veľkú obavu, že nakoniec budeme štátom dotlačení, aby boli zaradené do zóny A, teda do bezzásahu. Tým by mestské lesy prišli o ďalších 464 hektárov lesa. Ale my chceme v tomto lese normálne hospodáriť. Ide o dva celky. Jeden predstavujú ihličnaté porasty, v ktorých došlo k rozvratu v dôsledku vetrovej a podkôrnikovej kalamity a na 80 percent sú škodlivými činiteľmi v podstate zlikvidované. Druhý celok tvoria porasty, v ktorých hospodárime citlivo maloplošnou formou podrastového hospodárskeho spôsobu. Sú to krásne porasty s pestrým zmiešaním, ktoré sú veľmi podobné pôvodným prirodzeným porastom a prevláda v nich buk, javor a jedľa. Dokonca sa v nich darí relatívne dobre aj smreku. Nevidíme teda žiadny dôvod, aby tieto porasty prešli v priebehu niekoľkých rokov do zóny A. Sú to štandardne obhospodarované porasty. Nachádzajú sa v lokalitách, obývaných kedysi ľuďmi, ktorí tam pálili drevené uhlie a pásli dobytok a ovce. Preto sme od začiatku s návrhom na zaradenie týchto porastov do zóny B nesúhlasili a ochranári napriek tomu a bez nášho vedomia zaradili týchto 464 hektárov do zóny B,“ argumentuje K. Kubíni.

Pre tisovských mestských lesníkov je nepochopiteľné, ako boli jednotlivé zóny navrhnuté. Ukazujú mi na mape lokality, štruktúrou podobné, ktoré navrhovatelia zonácie nelogicky rozdelili, časť zaradili do jednej, časť do druhej zóny. Ochranári argumentujú, že museli rozšíriť zóny oproti pôvodnému návrhu, pretože sa zmenil zákon, lesníci nechápu, ako to mohli urobiť bez predošlej konzultácie s nimi a pravdepodobne iba od stola. Považujú za paradox, že aj jednotlivé smrekové porasty sú rozdelené do rôznych zón. Za najpodstatnejší fakt považujú, že o novom návrhu s nimi nikto nerokoval a s nikým sa na ňom nedohodli.

Debatujeme aj o snahe ochranárov za každú cenu odstrániť smreky z horských porastov, ktoré sa po uschnutí kalamitných lesov aj tak znova presadzujú v nadmorských výškach, v ktorých sa smreku kvalitatívne darí stále lepšie ako buku alebo iným hospodárskym drevinám. Lesník Mestských lesov Tisovec Ing. Peter Jakubčo o obnovovaní lesov v horských polohách hovorí, že „ak chceme pomôcť prirodzenej obnove, potrebujeme pripraviť plochy a ak chceme vnášať umelou obnovou na plochy sadenice z lesných škôlok, pre zver sú obrovským lákadlom. V zime ani nie, pretože vtedy sú stromčeky pod snehom, ale príde jar, alebo aj na jeseň, keď sa zver sťahuje do vyšších polôh, je atak ničivý. A južné expozície sú nepomerne viac atakované ako severné. Myslíme si, že prišiel čas, že mladé lesné kultúry ochránime účinne pred škodami zverou jedine oplôtkami. Pritom sú viaceré možnosti, dá sa použiť drevo alebo plast, sú rozoberateľné. To je asi jediná cesta, ako niečo dopestovať.

Ak sa smreku darí, treba mu dať šancu

Ďalším aspektom je na južných expozíciách vlaha. Posledné roky sú extrémne suché a teplé, v zime je menej snehu a chýba v lese hneď z jari. Drevina, ktorá potrebuje v tom čase rásť, nemá k dispozícii potrebnú vlahu. Stromčeky preto veľmi pomaly prirastajú a nevedia sa tak dostať z hustého čučoriedia, malinčia a trávy. Na severnej strane toho istého svahu je pritom úplne iná situácia. Jarabina tam ide ako divá, smrek zmladzuje v hustých skupinách, hospodárenie tam je úplne o niečom inom.“

Ing. Kubíni tvrdí, že mestskí lesníci z Tisovca určite nepatria k tým, ktorí by pretláčali smrek, ale považujú za hlúposť, ak sa mu v lese prirodzene darí, aby ho odtiaľ vytláčali. „Sme presvedčení o tom, že keď ide, tak mu treba pomôcť. A dať mu šancu, pretože jeho hospodársky význam je zatiaľ nenahraditeľný. Sú u nás pretláčané jednoznačné pesimistické závery, akoby mal niekto záujem na tom, aby smrek zmizol zo slovenských lesov. Pritom našim cieľom už dávno nie je pestovať smrekové monokultúry, zastúpenie smreka v lesných porastoch na Slovensku je však opodstatnené a prirodzené. Ochranári hovoria o sledovaní prírodných procesov. Tak potom nevidím dôvod, keď prídem do porastu, v ktorom sa darí prirodzenému zmladeniu smreka a zastúpené sú v ňom aj listnaté dreviny, aby som smrek potláčal. Som tu už 20 rokov a za ten čas po padnutých kalamitách mladé smrečiny na vhodných lokalitách pekne odrastajú.“

Ing. Jakubčo dodáva, že tu mali niekoľko kalamít, poslednú v roku 2014 a väčšinu porastov v hrebeňových častiach vietor vtedy podľa jeho slov zlikvidoval. Boli to smrekové monokultúry a dnes sú na tých miestach iba zvyšky porastov. „Navrhovatelia zonácie Národného parku Muránska planina zahrnuli do zóny B tieto plochy, ktoré sú v súčasnosti vo fáze nárastov a mladín. Je teda čudné, že do návrhu sa dostali mladé porasty, ktoré ani len predtým neboli pôvodné. Za logické považujeme zaradenie takých porastov do zóny B, ktoré sa svojou štruktúrou aspoň približujú tej prirodzenej, pôvodnej na daných stanovištiach,“ hovorí Ing. Jakubčo.

Ing. Kubíni ďalej odsudzuje výmysly o tom, že lesníci si úmyselne vyrábajú kalamitu a hovorí, že šíritelia takýchto bludov sú zrelí na trestné oznámenie a na poťukanie po čele. Na kalamite lesníci a vlastníci lesov iba prerábajú: „Kalamitou sme prišli o najkrajšie porasty, ktoré by boli v rubnom veku o desať – dvadsať rokov, kedy by sme hmotu z nich dokázali najlepšie zhodnotiť. Teda to, z čoho sme očakávali ekonomický výnos, nám padlo. Išlo o približne 50 000 kubíkov a my sme stratili potenciálne príjmy. Je teda choré, ak nás niekto obviňuje z toho, že si v lese pestujeme lykožrúta, aby sme v ňom potom mohli rúbať. Namiesto toho, aby sme postupne obnovovali dospelé porasty ich rozvoľňovaním, využívaním prirodzeného zmladenia a uplatňovaním maloplošnej formy podrastového hospodárskeho spôsobu, musíme investovať do umelej obnovy a do boja s hustým malinčím a trávou. Skúšame všetko možné, aby sme obnovili kalamitné plochy. Dokonca sme siali jarabinu, aby sme dosiahli, že predrastie malinčie. Využívame aj prípravné dreviny, najmä brezu, postavili sme oplôtky v dĺžke takmer 4 kilometre, aby sme ochránili mladiny. Takže z toho všetkého je zrejmé, že nejde o prirodzené porasty a ani o zvlášť prírodne hodnotné lesy, preto nie sme stotožnení s ich zaradením do zóny B. A nemôžeme súhlasiť nielen my, ale celý región s návrhom zonácie, pretože jeho schválením by sme boli odstrihnutí od sveta. Veď kto by k nám prišiel pozerať sa na lesy v bezzásahovom režime, ktoré sa rozpadajú?!“

Text a foto Jozef Marko

Hlavné správy

LPM Ulič: Nové vedenie podá trestné oznámenie, bývalé vedenie obvinenia odmieta

LPM Ulič: Nové vedenie podá trestné oznámenie, bývalé vedenie obvinenia odmieta

Aktuálne

Štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) Ulič vykonáva kontrolu hospodárenia bývalého vedenia. Odhalili sa pritom škody presahujúce milión eur. Nové vedenie...

Prečítajte si viac
Po lykožrútovi sa pustil do tatranských lesov aj tvrdoň

Po lykožrútovi sa pustil do tatranských lesov aj tvrdoň

Aktuálne

Tatranský les má po lykožrútovi smrekovom ďalšieho škodcu - tvrdoňa smrekového, ktorý ohrýza kôru mladých ihličnatých stromov - smrekov, borovíc...

Prečítajte si viac
Fabova hoľa: Bijú sa tu zákony a odskáče si to lesník

Fabova hoľa: Bijú sa tu zákony a odskáče si to lesník

O čom sa píše

V roku 2004 lesníci a ochranári riešili na Fabovej holi dilemu. Vetrová kalamita spôsobila, že obidve skupiny stáli pred kardinálnou otázkou –...

Prečítajte si viac
Odhalené zločiny v štátnom podniku LESY SR

Odhalené zločiny v štátnom podniku LESY SR

Aktuálne

Naša facebooková stránka LES & Letokruhy zverejnila včera večer ako prvá informáciu, ktorej dnes venovali veľkú pozornosť viaceré celoslovenské masmédiá:...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk