Prihlásiť

Pajaseň žliazkatý - účinnosť eradikácie inváznej dreviny

Pajaseň žliazkatý je invázna drevina na zozname druhov vzbudzujúcich obavu EU. Vzťahuje sa naň Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z  22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov v znení neskorších vykonávacích nariadení. Doteraz boli prijaté tri, posledné v júli 2019, platí od polovice augusta, práve v poslednom je uvedená aj drevina Ailanthus altissima – pajaseň žliazkatý, ktorý sa vyskytuje aj v lesných porastoch. Z nariadenia vyplýva zákaz pestovania a princíp „znečisťovateľ platí“.

Pajaseň žliazkatý je rýchlorastúci opadavý listnatý strom dorastajúci až do výšky 20-25 m. Vyznačuje sa veľkými, 40 až 60 cm dlhými listami, nepárne perovito zloženými z 11-19 lístkov. Súkvetie je vrcholová metlina. Kvety sú atraktívne pre včely, chrobáky a ostatné druhy hmyzu. Kvitne v júni až auguste. Plodom sú podlhovasté krídlaté nažky, ktoré sa v lete sfarbujú dočervena a vytrvávajú až do neskorej jesene.

Pajaseň je jedným z najrozšírenejších introdukovaných ázijských druhov na Slovensku a v Európe vôbec. Pôvodne sa vysádzal ako parková drevina, postupne sa však rozšíril aj do voľnej krajiny teplých oblastí Európy.

Drevina sa rozmnožuje generatívne (zo semien) aj vegetatívne (odnože, koreňové výhonky). Plodná začína byť medzi desiatym a pätnástym rokom. Plod ukrýva len 1 semeno. Klíčivosť semien je obmedzená (cca 1 rok). Dospelý jedinec je schopný ročne vyprodukovať až 325 tisíc semien. Plody sa šíria vzduchom, čomu napomáha veľké, mierne vrtuľovito ohnuté krídlo, po dopade sa šíri ešte i po zemi. Popri vodných tokoch šírenie umožňuje voda, pričom sa plod na hladine udrží aj niekoľko dní. Rozširujú ho aj niektoré druhy vtákov, hlavne chochláč, zelienka a glezg.

Už v 50. rokoch minulého storočia boli umelé porasty tohto druhu vysadené na menších plochách na Podunajsku. Najbohatší výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v oblasti od Bratislavy po Šamorín (miestami až 50% zastúpenie v lesných porastoch). Na území Žitného ostrova a pravej strane Dunaja sa vyskytuje takmer po celom území. Ťažisko výskytu má v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Pre šírenie pajaseňa sú vhodné klimatické oblasti A resp. B - teplá až mierne teplá, nadmorská výška < 500 m n. m.

Prirodzený areál pajaseňa žliazkatého sa nachádza vo východnej, strednej a juhozápadnej Číne, na Taiwane, v južnej časti Kórejského polostrova a na časti Japonských ostrovov. Rastie v nadmorských výškach do 1000 m. Do Európy bol pajaseň žliazkatý introdukovaný v 18. storočí vo Francúzsku.

Vzhľadom na klimatické zmeny sa predpokladá ďalšie šírenie druhu a to najmä v urbanizovaných oblastiach Európy. Druh má vďaka rýchlemu rastu potenciál tvoriť husté zárasty a vytláčať pôvodnú vegetáciu. Spolupôsobiť môže aj alelopatický účinok výlučkov kôry koreňov, ktorý reguluje uchytenie konkurenčných druhov.

Metódy regulácie pajaseňa

Pokusy o jeho eradikáciu boli realizované od 90. rokov minulého storočia vtedy známymi metódami používanými na odstránenie agáta bieleho (Robinia pseudocacia). To znamená odrezanie nadzemnej časti rastliny a aplikácia herbicídu na reznú ranu. Tieto sa ukázali ako neefektívne a z dlhodobého pohľadu aj neúčinné. Jedince zvyčajne reagovali zvýšenou regeneráciou z koreňových výmladkov.

Regulačné metódy bez použitia herbicídu majú vo väčšine prípadov za následok zhoršenie stavu lokality z dôvodu intenzívnej tvorby výmladkov, ako aj bazálnych a postranných koreňových výhonkov (Lewis, McCarthy, 2006; Meloche, Murphy, 2006; DiTomaso, Kyser, 2007; Swearingen, Pannill, 2009). Pílenie stromov a rezanie jednotlivých častí stromu, krúžkovanie, resp. odstránenie pásu kôry alebo vytrhávanie mladých semenáčikov je neefektívne a vo väčšine prípadov kontraproduktívne, pretože pajaseň reaguje tým, že na odrezaných častiach produkuje veľké množstvo výmladkov a následne po reze (poškodení) koreňová sústava produkuje nové výhonky. Zvyčajne je výsledkom nielen viac stoniek, ale aj pokryv širšej oblasti (Udvardy, 2004). Napriek tomu však v špecifických prípadoch (zákaz použitia chemikálií) môžu tieto metódy zohrať úlohu v celkovej stratégii kontroly druhu. Vo všeobecnosti sa tieto metódy považujú za čiastočne efektívne v špecifických prípadoch. V prípade prostredia bez tieňa alebo bez koreňovej konkurencie iných druhov je eliminácia pajaseňa žliazkatého samotným pílením/orezaním takmer nemožná (Lewis, 2007). Opakované vytínanie, strihanie/rezanie, resp. vytrhávanie mladých jedincov je odporúčaným riešením jedine v prípade mladých, plošne obmedzených zárastov a vždy v kombinácii s herbicídmi (Hoshovsky, 1986).

Hodnotenie účinnosti eradikácie

V roku 2017 sme v spolupráci s pracovníkmi ŠOP začali s hodnotením účinnosti regulovania uvedeného druhu na lokalite Čenkov. S reguláciou početnosti pajaseňa sa na uvedenej lokalite začalo v roku 2015 a pokračovalo sa až do roku 2017 v rámci projektu LIFE10 NAT/SK/083 „Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku. Odstraňovanie bolo vykonané injektážou herbicídu do kmeňa dreviny. Vpichy boli dávkované po 2 ml koncentrovaného herbicídu s účinnou zložkou glyfosát každých 7 cm obvodu. Realizácia injektáže spočívala v navŕtaní otvoru šikmo dole a vstreknutím herbicídu do tohto otvoru S cieľom zhodnotiť účinnosť a efektívnosť použitých metód boli na lokalite v roku 2017 založené pokusné plochy, na ktorých sme sledovali prežívanie a výmladnosť sledovaného druhu.

 

A variant ošetrenia: 62,78 ha v rámci JPRL 507,508,511. Plánovaná spotreba herbicídu 3 767 l Roundup Biaktiv (počet vpichov 1 883 400) cena herbicídu 37 422 €, cena za prácu + herbicíd 63939,65.

B variant ošetrenia : 60 ha v rámci JPRL (čísla dielcov: 512, 513), SKUEV 0098 Nesvadské piesky - časť Líščie diery. Celková výmera, na ktorej bude odstránený pajaseň žliazkatý: 0,22 ha v rámci JPRL (číslo dielca: 378) a to vrátane likvidácie semenných jedincov pajaseňa žliazkatého na lokalite Čenkov. (v počtoch: - 290 ks s obvodom kmeňa do 20 cm, - 400 ks s obvodom kmeňa 20 - 40 cm,- 350 ks s obvodom kmeňa 40 - 60 cm,- 330 ks s obvodom kmeňa 60 - 80 cm, 15 ks s obvodom kmeňa 80 - 100 cm). Plánovaná spotreba herbicídu Roundup Biaktív 2 400 l (počet vpichov 1 200 000), cena za prácu + herbicíd - 63 559,80.

Vyhodnotenie výsledkov dva roky po eradikácii

Efektívnosť odstraňovania závisí predovšetkým od typu herbicídu, veku stromu a intenzity a kvality ošetrenia. Už pri zakladaní hodnotených plôch sme konštatovali, že kvalita vykonaných opatrení bola rozdielna. Plochy A boli ošetrené dôslednejšie, zásah bol účinný 99 – 100 %. Dva roky po ošetrení sme na piatich plochách variantu A našli od 0 do 207 ks nových semenáčov. Výmladky sa na plochách nevyskytovali. Pokusné plochy mali veľkosť 2 m2

Vo variante B sa účinnosť zásahu v roku ošetrenia pohybovala od 32 – 79 %. Dva roky po ošetrení mimo jedincov, ktoré po zásahu ostali živé sme na plochách našli od 1-7 ks výmladkov. Na ploche sa nevyskytovali semenáče. Aj v tomto prípade mali hodnotené plochy veľkosť 2 m2.

Záver

Cena eradikácie pajaseňa žliazkatého v Čenkovskej lesostepi s nákladmi na prácu a použitý materiál vrátane glyfosátu činila 1040 €/ha. Množstvo použitého koncentrovaného herbicídu (Roundup Biactiv) bola 50 l/ha. Po dvoch rokoch od ošetrenia sa vyskytlo rozsiahle zmladenie v podobe semenáčov a výmladkov. Zníženie účinnosti eradikácie výskytom nových semenáčov je spôsobené aj vysokou šíriteľnosťou semien na veľké vzdialenosti. EU plánuje zakázať do 2 rokov herbicídy na báze glyfosátov. Vhodnejším variantom injektáže by mohlo byť využitie biologických prípravkov napríklad niektorých druhov rodu Verticillium. V tomto prípade ale nemáme v domácich podmienkach overenú účinnosť a náklady na eradikáciu.

Poďakovanie

Článok vznikol vďaka podpore projektu „Výskum a vývoj na podporu konkurencieschopnosti slovenského lesníctva - SLOV-LES“, projekt financovaný z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301).

Ing. Valéria Longauerová PhD., Mgr. Katarína Sujová PhD., Ing. Miriam Maľová, PhD., Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Roman Leontovyč, PhD.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Hlavné správy

Národné lesnícke centrum má ambíciu pomáhať na západnom Balkáne

Národné lesnícke centrum má ambíciu pomáhať na západnom Balkáne

Aktuálne

Národné lesnícke centrum vo Zvolene, ktoré zabezpečuje pre lesné hospodárstvo komplexné služby a činnosti vo vede, výskume, vývoji, poradenstve, ďalšom vzdelávaní...

Prečítajte si viac
História: Rozvrat alebo svornosť

História: Rozvrat alebo svornosť

O čom sa píše

Náš spolupracovník Ing. Juraj Krišta, vedúci Lesnej správy Sedliská na Odštepnom závode Vranov nad Topľou š. p. LESY SR je...

Prečítajte si viac
Koronavírus dolieha aj na vlastníkov lesov v Nemecku

Koronavírus dolieha aj na vlastníkov lesov v Nemecku

O čom sa píše

Čo má trh s drevom spoločné s epidémiou koronavírusu? Na prvý pohľad nie veľa. Po bližšom preskúmaní je spomínaný vzťah jasný: Čína...

Prečítajte si viac
Lesomajitelia z Pribyliny: neverte rečiam o tom, že lesníci iba rúbu a nezalesňujú

Lesomajitelia z Pribyliny: neverte rečiam o tom, že lesníci iba rúbu a…

O čom sa píše

Predseda Pozemkového spoločenstva Bývalých urbarialistov obce Pribylina na Liptove Ing. Michal Králik aktuálne zverejnil na svojom profile na sociálnej sieti...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk