Prihlásiť

Všetko pokazili peniaze

Rozhovor s predsedom ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milanom OVSENÍKOM

O téme sme sa rozprávali aj s predsedom ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milanom Ovseníkom, ktorý má komplexný prehľad o tejto problematike v rámci celej krajiny a dostatok skúseností na to, aby ich mohol zovšeobecniť.

Ako vnímate postup urbárnikov z Bobrovca a ich odhodlanie bojovať za svoje práva až dovtedy, čo im budú peniaze zo spoločnej urbárskej kasy stačiť? Akú majú podľa Vás šancu na úspech?

V prvom rade chcem povedať, že si vysoko vážim tento postoj predstaviteľov súkromných vlastníkov urbárskej – spoločenstevnej pôdy. Za to, že sú až takto odhodlaní brániť si svoj majetok, majetkovú podstatu celých generácií ich predkov. Svoju pôdu. Svoj les. Aby ich zanechali svojim deťom, ktorí by mali z neho mať úžitok – lebo je to ich majetková podstata.

Preto od momentu, kedy prejavili vôľu spoluúčasti ÚNIE na riešení ich stavu, nasadili sme aj my maximálne úsilie pomôcť im a všade, kde sa dá, poukazujeme na „zlú prax“ v ochrane prírody – nadraďovanie prírody nad ľudí a ich majetkovú podstatu. Ale len niekde, kde si štát zmyslí. Kde si zmyslia ochranári, bez ochoty načúvať protistrane, bez ochoty hľadať vyvážené riešenia. A zväčša si to zmyslia tam, kde sú slabí, chudobní, neschopní sa brániť štátnej mašinérii. Vzor a najmä odpor urbárnikov v Bobrovci môže byť precedensom a môže povzbudiť ďalších, ktorí „pocítili“ výsledky obmedzovaní a zákazov na stave vlastného majetku.

Akú majú šancu na úspech?

Sledujúc zmeny v myslení ľudí, majme nádej. Viem, že ich to bude mnoho stáť, nielen financií, ale aj naštrbených medziľudských vzťahov, aj medzi urbárnikmi. Ale javí sa, že dobre mienený európsky projekt NATURA 2000 minimálne na Slovensku zlyhal. A vplyvom procesov, ktoré sme nevedeli dostatočne predvídať, začínajú sa najmä v Nemecku na všeliek ochrany prírody, na pasívnu ochranu bezzásahom, z pohľadu jeho vplyvu na kvalitu biodiverzity pozerať inými očami.

V tomto vidíme aj šancu na úspech urbárnikov z Bobrovca. Akonáhle bude ustálená situácia v orgánoch EÚ a prebehnú voľby do Národnej rady SR, ideme aktivizovať členov ÚNIE, ktorej členom je mimo rokov 2013 – 2016 aj Liptovsko-Tatranské regionálne združenie. Chceme spísať krivdy na súkromných vlastníkoch lesov a zaslať ich na európske inštitúcie, Európsky parlament.

Veď čo sme iní ako poľnohospodári? Čo nevidí spoločnosť, politici, silnú analógiu problémov poľnohospodárov na východnom Slovenska, kam prišli riešiť problémy až z Európskeho parlamentu? Kde sa poľnohospodári medzi sebou „bili“ o moc nad pôdou? Aj tou štátnou?

Čo nevidíme analógiu v boji vlastníkov pôdy, na ktorej rastú živé rastliny – stromy o moc nad vlastným majetkom - pôdou? No čisto nad svojou, ktorú im chce štát silou mocou zobrať. Nie však preto, že zle robia, že nedodržiavajú zákony, že skutočne ničia prírodu. Ale len a len pre ideológiu – pasívnej ochrany – ničnerobenia.

Poznáte situáciu na celom Slovensku, takže viete, s akými problémami sa stretávajú vo vyjednávaniach s ochrancami prírody súkromní vlastníci lesov. Môžete tieto problémy zhrnúť a povedať, čo sa musí stať, aby lesomajitelia mohli dôverovať štátnej ochrane prírody a dohodnúť sa s ňou na podmienkach koexistencie v chránených územiach?

V otázke ste použili kľúčové slovo – „dohodnúť sa“. To je alfa a omega. Zákon – direktíva, nie je dohoda. Je to jednostranný akt, aj keď všeobecne akceptovaný. Ale sami vidíme, že to nefunguje. Máme množstvo priateľstiev s ľuďmi z ochrany prírody. No tak ako oni, tak aj my vidíme, že silou presadzované názory len vytvárajú a upevňujú bariéru. Bariéry sa dajú rúcať len pri ochote nenadraďovať vlastné záujmy nad druhého. V diskusii, partnerstve, v hľadaní spoločných riešení, z ktorých nie je vytláčaný miestny človek.

Bohužiaľ ani tento minister envirorezortu neprekročil tieň direktivizmu a neschopnosti pochopiť, že cesta pre prírodu je dohoda. Dohodu síce v roku 2017 verejne ponúkol, ale dodnes obsah Národnej dohody o strome nepochopil. To nebola dohoda, ale diktát. A takto to vyzerá zo všetkými návrhmi, s ktorými sa stretávame v envirorezorte.

Zamyslel sa niekto nad tým, prečo v značnej miere fungujú „zelené opatrenia“ v poľnohospodárstve? Nie je to práve preto, že „zelené opatrenia“ nie sú vynucované zákonom, ale ich vykonávanie a dodržiavanie je motivované pre súkromného farmára? Napríklad priamymi platbami. Veď si len predstavme, že na zelené opatrenia, spojené s klímou, sa ročne vyplatí slovenským poľnohospodárom, hospodáriacim na 1,9 milióna hektároch poľnohospodársky užívanej pôdy 120 miliónov eur priamej platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (greening). A koľko sa vyplatí za „zelené opatrenia“, ktoré robíme v lesoch? A koľko sa ide vyplatiť všetkým obhospodarovateľom v národných parkoch a chránených územiach, kde zariadil minister Solymos zákonom prikázané prírode blízke obhospodarovanie lesov? Alebo sa nám tu znovu vynára otázka „moci nad územím“ pre peniaze, ktoré zacítili „niektoré záujmové skupiny“?

Vyjadrenie nemeckej spolkovej ministerky pre výživu a poľnohospodárstvo v Bundestagu 10.septembra 2019 v rozprave o štátnom rozpočte Nemecka hovorí jasnou rečou - v politike podpory „tiež navrhujeme viac peňazí pre les. Musíme získať kalamitné drevo z lesa, aby sa naplánovali ochranné opatrenia na zalesnenie. Všetci vieme, že to samo osebe nebude stačiť na ochranu našich lesov a vysadenie poškodených oblastí, aby sa lesy lepšie prispôsobili zmene klímy.“

Na stretnutí našej asociácie minulý mesiac sme sa všetci zhodli na tom, že sme v dramatickej situácii. Musíme konať. Na riešenie súčasných škôd na lesoch bude potrebných najmenej 500 miliónov eur.“

Vieme, že na opatrenia boja s klimatickými zmenami majú členské štáty povinnosť prideliť min. 30 % obálky na spoločnú poľnohospodársku politiku z národného strategického plánu na roky 2021 - 2027. No vyzerá, že sú to „slušné“ peniaze, ktoré sa môžu objaviť v lesoch. Žeby o tieto financie zvádzal boj niekto zakrytý štátom...?

Viacerí urbárnici sú v dôsledku bezmocnosti, nepochopenia a nekorektného prístupu po opakovaných stretnutiach so zástupcami štátnej ochrany prírody presvedčení o tom, že druhá strana sa s nimi dohodnúť nechce, ale robí všetko preto, aby im vlastníctvo lesa v chránených územiach znechutila natoľko, že sa ho nakoniec predsa len vzdajú za nevýhodných podmienok. Stotožňujete sa aj vy, ktorý máte nadhľad a dostatok poznatkov a skúseností z tejto oblasti, s ich pocitom, resp. s presvedčením? 

Vítal som vstup do Európskej únie, bol som jedným z propagátorov myšlienok Natura 2000, kde som videl obrovskú šancu pre vidiecke oblasti. Dodnes si pamätám svoje vystúpenie na Liptove pred liptovskými urbárnikmi v NAPANTe, kde na pozvanie vtedajšieho riaditeľa M. Jasíka, ako zástupca ÚNIE, participujúcej na príprave nového programového obdobia 2007-2013, som povzbudzoval miestnych ľudí a propagoval európsky projekt NATURA 2000 ako ich obrovskú príležitosť. Udržať miestnemu obyvateľstvu kvalitu ich života na vidieku a zabrániť jeho ďalšiemu vyľudňovaniu. Príručky o integrovanom financovaní území siete Natura 2000 boli perfektne napísané.

Prax však bola na Slovensku krutá. V súčasnosti ju pomenúvame Slovenská cesta NATURA 2000. Jej cieľ skĺzol do čerpania eurofondov – pre štátne organizácie a „našich“. Medzi ktorých drobní súkromní vlastníci – urbárnici - patrili v minimálnom rozsahu. A na výslnie sa dostal mimovládny sektor. Všetko, čo urobil v europrojektoch, bolo dobré. Ak ale to isté robili naši ľudia - všetko bolo zlé. Samozrejme za výdatnej pomoci médií. Príkladov máme množstvo, no teraz použijem najaktuálnejší, ktorý sa týka štátnych lesov, ale môže sa stať aj nám. Pri prijímaní zákona o inváznych druhoch sme protestovali proti preneseniu zodpovednosti na vlastníka pozemku odstraňovať náletové – invázne dreviny. Vyjadrili sme obavu, že nás môže za „invázne dreviny“ významne napádať ochranárska obec. A vzorový príklad „v slovenskom ochranárskom absurdistane“ sa udial v súvislosti s odstraňovaním inváznych drevín štátnymi lesmi, ktoré v Bratislave napadlo Lesoochranárske zoskupenie VLK a iniciatíva Som Petržalčan. Vraj použili chémiu, ktorá je nebezpečná. A podali trestné oznámenie. A média točili a točili, akí sú to ničitelia prírody a dokonca aj ľudských životov, keď trávia vodu a tým aj ľudí.

Ale veď rovnaký prípravok Roundap Aktív aplikovali presne tak ako štátni lesníci v rokoch 2015 - 2017 pri odstránení inváznej dreviny pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima) v SKUEV0067 Čenkov v rámci projektu LIFE10 NAT/SK/083 „Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku“ schváleného Európskou komisiou. Zo skúseností slovenskej cesty NATURA 2000 sme presvedčení, že všetko pokazili peniaze, ktoré nám Európa na územia dávala. A my sme ich nevedeli správne použiť – ku prosperite týchto území!

Ďakujem za rozhovor.

Jozef Marko

Hlavné správy

Odkliatie bezzásahu?

Odkliatie bezzásahu?

O čom sa píše

Od ochrancov prírody na Slovensku počúvame zaklínadlo, že bezzásahový režim sa v iných chránených územiach Európy a sveta využíva ako manažment...

Prečítajte si viac
Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Aktuálne

Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu na jeho populáciu. Slovensko...

Prečítajte si viac
Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

O čom sa píše

Mestské lesy Bratislava odstránia v lese Sitina v katastri Karlovej Vsi približne 300 suchých stromov, ktoré ohrozujú návštevníkov lesoparku. Mestská časť o tom informuje...

Prečítajte si viac
Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Aktuálne

Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody sa napokon nepotvrdilo. Podnet, ktorý v súvislosti s odstraňovaním suchých stromov v Kôprovej doline podala občianska iniciatíva...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk