Prihlásiť

Štátne lesy TANAP-u čakajú zmeny

Nový riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku Maroš Petrík považuje za najdôležitejšie zabezpečiť najmä dostatočné financovanie podniku. Rozbieha preto sériu úsporných opatrení na zastabilizovanie fungovania tejto štátnej príspevkovej organizácie.

Výberové konanie na šéfa Štátnych lesov TANAP-u (ŠL TANAP-u) sa tento rok konalo už po druhýkrát. Jediného kandidáta, ktorý sa zúčastnil februárového kola, ministerka Gabriela Matečná kvôli ostrej vlne kritiky zo strany odbornej aj laickej napokon do funkcie nevymenovala. O kreslo riaditeľa najväčšieho a z pohľadu cestovného ruchu najatraktívnejšieho národného parku nebol veľký záujem ani na druhý pokus. Prečo sa podľa vás do výberového konania prihlásili opäť len dvaja uchádzači?

ŠL TANAP-u ako nástupnícka organizácia po bývalej Správe TANAP-u zabezpečuje starostlivosť o prírodu Tatranského národného parku od roku 1949. Práve atraktivita územia so sebou prináša množstvo problémov spojených so starostlivosťou o územie, požiadavkami ochranárov a tlakom developerov. Ďalší rad problémov so sebou prinášajú obmedzené zdroje financovania našej činnosti. Ak si to poskladáte dokopy, zistíte, že táto pozícia až taká atraktívna nie je.

Jednou z nových podmienok výberového konania na post šéfa ŠL TANAP-u bolo predloženie koncepcie rozvoja príspevkovej organizácie na 5 rokov. Čo považujete v rámci vami predloženej koncepcie za najdôležitejšie?

Ako som spomínal, pôsobíme na tomto území od roku 1949. Máme kvalifikovaný personál oboznámený s miestnymi pomermi a problémami, vybudovanú základnú infraštruktúru. No borím sa najmä s finančnými problémami, vrátane všetkých negatív, ktoré z toho vyplývajú. Zo všetkého najdôležitejšie je preto zabezpečiť dostatočné financovanie našej činnosti, napriek všetkým úsporným opatreniam organizáciu zastabilizovať a zabezpečiť starostlivosť o naše veľhory tak, aby státisíce návštevníkov, ktorí ich ročne navštívia, odchádzali spokojní.

Hovoríte o potrebe zabezpečiť financie a zastabilizovať organizáciu. Ako to chcete dosiahnuť?

Už niekoľko mesiacov riešime zmenu organizácie práce, zmenu organizačnej štruktúry, prenájmy dočasne neupotrebiteľného majetku a predaje prebytočného majetku. Zmeny zasiahnu aj organizáciu pestovnej činnosti a veľmi vážnou otázkou, ktorej riešenie sa približuje, bude správna voľba spôsobu predaja kalamitného dreva.

Zmena organizačnej štruktúry väčšinou znamená aj zníženie počtu zamestnancov. Je to tak aj tomto prípade?

Bohužiaľ, úsporné opatrenia zasiahnu aj do organizačnej štruktúry a s ňou súvisiacich personálnych zmien. Snažili sme sa nastaviť personálne zmeny na prirodzené odchody zamestnancov do dôchodku, no nepostačuje to.

Spomenuli ste prenájom a predaj prebytočného majetku. Reč je o pozemkoch a budovách v komerčne mimoriadnej atraktívnej lokalite. Akých objektov sa predaj bude týkať a ako chcete zabezpečiť jeho transparentnosť?

Pripravujeme pasportizáciu budov, ktoré naša organizácia bude do budúcna nevyhnutne pre plnenie svojich úloh potrebovať. Časť stavieb aktuálne pripravujeme na prenájom. Na predaj sme zatiaľ navrhli dve schátrané budovy, ktoré sa nachádzajú mimo záujmového územia v správe ŠL TANAP-u.

Čo sa týka kalamitného dreva, na trhu je ho prebytok a nie je oň záujem. Zvoliť správny spôsob predaja, ako hovoríte, má pre podnik zásadný význam. V čom je súčasný stav nevyhovujúci? Myslíte spôsob predaja, výberu dodávateľov ťažbových služieb, zmenu používaných technológií alebo nastavenie cenovej politiky?

Súčasná situácia na trhu s drevom je viac ako kritická. Z dôvodu enormného nárastu kalamitného dreva nie len u nás, ale hlavne v ČR a okolitých štátoch je priam nemožné predať drevnú hmotu za ceny, ktoré by sme potrebovali. Zvoliť ten správny spôsob predaja v tejto situácii je priam umením, hraničiacim s veľkým rizikom. V súčasnej dobe Štátne lesy TANAP-u predávajú drevnú hmotu, podotýkam, že kalamitnú, formou predaja dreva na pni. To, komu, koľko a za akú cenu ovplyvňuje jediný faktor, a to ponúknutá cena v obchodnej verejnej súťaži. Ako podporný argument predaja drevnej hmoty formou predaja dreva na pni, cez obchodnú verejnú súťaž je nutné citovať predsedu NKU SR p. Karola Mitríka, ktorý na tlačovej konferencii 17.5.2019 a následne v tlači po kontrole v Lesoch SR jednoznačne skonštatoval, že táto forma predaja je najtransparentnejšia a najvýhodnejšia.

Úsporné opatrenia, predaj kalamitného dreva, ako je to s ďalšími zdrojmi financovania?

Samozrejme, s prepadom výšky tržieb za vlastné výrobky sa snažíme maximalizovať tržby za ponúkané služby a neustále hľadať iné mimorozpočtové zdroje financovania organizácie. V tomto však ako príspevková organizácia zriadená štátom (MPaRV SR) narážame na problémy, keďže vo väčšine vyhlásených projektov nie sme oprávnenými žiadateľmi. Tak ako každý hospodár, aj my musíme pri nedostatku finančných zdrojov hľadať rôzne úsporné opatrenia a obmedzovať vlastnú činnosť do tej miery, aby sme dodržali všetky platné legislatívne normy a hlavne tieto úsporné opatrenia nepocítili návštevníci národného parku.

Vláda SR v máji schválila novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Aký bude mať dopad na činnosť a hospodárenie podniku?

Na hodnotenie je ešte asi priskoro, uvidíme, ako bude vyzerať konečná verzia, ktorú schváli parlament.

Na nový zákon je naviazaný aj proces zonácie TANAPu. Odborníci už dlhodobo pokladajú zonáciu sa systémové opatrenie, ktoré pomôže vyriešiť vzťahy medzi ochranou prírody a vlastníkmi lesov v národnom parku. Prečo, podľa vás, táto otázka naďalej ostáva nevyriešená?

Územie TANAP-u je vzhľadom na veľké množstvo rôznych záujmov o jeho využitie ,,primalé“. Skĺbiť ich, respektíve rozhodnúť, ako sa územie bude využívať, je neľahká úloha na pleciach ochrany prírody. Za ŠL TANAP-u ale musím poznamenať, že priebeh hranice 5. stupňa ochrany bol na pozemkoch v našej správe už pred niekoľkými rokmi dohodnutý s ochranou prírody a z našej strany sa ho držíme.

Dá sa vôbec nájsť také riešenie, aby s výsledkom zonácie boli spokojní ekológovia, ochranári, samospráva, lesníci, investori aj vlastníci lesov?

Myslím si, že ľudia nikdy nebudú s ničím spokojní. Bude to o hľadaní rozumného kompromisu.

Jednou z budúcich zmien je aj pripravovaná novela zákona o poľovníctve, ktorá rozpútala vlnu diskusií nielen medzi odborníkmi, ale aj laickou verejnosťou, okrem iného aj v súvislosti s výskytom veľkých šeliem. Ako sa staviate k otázke ich manažmentu?

Národný park je prirodzeným prostredím výskytu veľkých šeliem. ŠL TANAP-u spravujú poľovné revíry na území Tatranského a Pieninského národného parku. Lov veľkých šeliem nevykonávame, ani o ich odstrel už niekoľko rokov nežiadame. Po posledných skúsenostiach s odstrelmi synantropných, tzv. kontajnerových medveďov, ktoré nemajú pred ľuďmi rešpekt a pohybujú sa v intravilánoch tatranských obcí, už žiadny odstrel ani vykonávať nebudeme. Mimochodom, o ten sme my ani nežiadali, napriek tomu sme boli vystavení šikanóznemu prístupu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá nás prešetrovala za nakladanie s divinou z týchto medveďov. Okrem toho vykonávať odstrel podľa rozhodnutí štátnej správy v intraviláne a jeho blízkom okolí je hazardom so životmi a zdravím obyvateľov, nehoriac o trestnej a morálnej zodpovednosti strelca. A obyvateľov môže zraniť po výstrele nielen strelec, ale najmä poranený medveď.

Veľkou hrozbou pre les sú klimatické zmeny, ktoré menia pohľad na doterajšie zaužívané spôsoby hospodárenia. Narastá prirodzený tlak na zachovanie genofondu autochtónnych lesných drevín a posilnenie ich potenciálu. Aké zmeny možno očakávať v oblasti adekvátnej starostlivosti o genofond?

Pre prenos sadeníc a ich následnú výsadbu platia dosť prísne pravidlá. Väčšinu sadbového materiálu si pestujeme sami zo semena pochádzajúceho z našich uznaných porastov pre jeho zber. Drevinová skladba pri zalesňovaní sa riadi rámcovými smernicami hospodárenia. A vplyv klimatickej zmeny? Musíme sa na ňu pripraviť. No zároveň si treba uvedomiť, že les sa pestuje sto, dvesto a viac rokov a jeho drevinové zloženie nezmeníme švihnutím čarovného prútika zo dňa na deň.

Pre zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie má zásadný význam aj trvalo udržateľné obhospodarovanie. ŠL TANAP-u sú dlhodobo držiteľom celosvetovo uznaného PEFC certifikátu trvalou udržateľného obhospodarovania lesov. Je podľa Vás dôležité naďalej využívať tento koncept?

Cieľom PEFC je okrem iného aj podpora trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Ide o nastavenie určitého systému kontroly a prístupu k lesu i ľuďom. Hospodárime na území TANAP-u a PIENAP-u a pokiaľ spĺňame prísne štandardy PEFC, vieme garantovať, že dodržiavame najvyššie ekologické, sociálne a etické štandardy v súlade so slovenskou legislatívou a medzinárodnými požiadavkami.

Tatry denne navštívia tisíce ľudí a dostali sa aj na vrchol rebríčka známeho cestovateľského portálu Lonely Planet, ktorý ich vyhlásil za naj európsku letnú destináciu cestovného ruchu pre rok 2019. Čo plánujte urobiť pre skvalitnenie turistickej infraštruktúry?

Na vlastnom území TANAP-u platí tretí až piaty stupeň ochrany prírody. V praxi to znamená toľko, že návštevníci sa môžu, na rozdiel od území s nižším stupňom ochrany, pohybovať iba po vyznačených turistických chodníkoch a cyklotrasách. Práve zabezpečenie výstavby a údržby turistických chodníkov a infraštruktúry s tým spojenej je prvoradou úlohou ŠL TANAP-u. Aby Tatry ostali prestížnou destináciou aj do budúcna, nestačí len naše nadšenie, bude potrebné zabezpečiť najmä plánovitú starostlivosť o turistickú infraštruktúru, ktorú denne využíva okolo 20-tisíc ľudí a nie iba hasenie havarijných stavov. A tak sme sa opäť dostali k financiám.

 

(Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy, september 2019)

Hlavné správy

Riaditeľka najväčšej slovenskej píly chce posilnenie kompetencií lesníkov

Riaditeľka najväčšej slovenskej píly chce posilnenie kompetencií lesníkov

O čom sa píše

Hlavným nedostatkom zákona o lesoch, ktorého novelu 12. septembra 2019 schválili poslanci  Národnej rady SR, je podľa šéfky najväčšej slovenskej...

Prečítajte si viac
Poľovníci vítajú novelu zákona o lesoch. Odborná platforma žiada zosúladenie viacerých zákonov

Poľovníci vítajú novelu zákona o lesoch. Odborná platforma žiada zosúladenie viacerých zákonov

O čom sa píše

Slovenská poľovnícka komora víta schválenú novelu zákona o lesoch, hlavne podporu prírode blízkemu hospodáreniu. Predstavitelia platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska...

Prečítajte si viac
Hranice Karpatských bukových pralesov v pripomienkovom konaní. V Ruskom chcú lesomajitelia lokalitu UNESCO chrániť sami

Hranice Karpatských bukových pralesov v pripomienkovom konaní. V Ruskom chcú lesomajitelia lokalitu…

O čom sa píše

Návrh na úpravu hraníc slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, ktorý má zabezpečiť ich účinnú ochranu, posunulo ministerstvo životného prostredia do...

Prečítajte si viac
Lesníci nenechali nič na náhodu. Ťažobnej uzávere povedali nie

Lesníci nenechali nič na náhodu. Ťažobnej uzávere povedali nie

Aktuálne

Lesníci včera nenechali nič na náhodu. Početným a reprezentatívnym zastúpením na lesoochranárskej konferencii v Oravskej Polhore, ktorú zorganizovala Nadácia Antona Tunegu a ktorej...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk