Prihlásiť

Hlavným hospodárom v lese je príroda. My lesníci jej iba pomáhame – Jozef Jendruch

Rozprávame sa s Ing. Jozefom JENDRUCHOM, PhD., riaditeľom spoločnosti Pro Populo Poprad s r.o.

Keď sa v Spišskej Kapitule konali v júni tohto roka oslavy 25. výročia hospodárenia v lesoch Spišského biskupstva spoločnosťou Pro Populo Poprad s.r.o., jej riaditeľ Ing. Jozef Jendruch, PhD., pôsobiaci na tejto pozícii už 23 rokov, zhrnul filozofiu spoločnosti do krátkej vety: „Hospodáriť umne, zodpovedne a s láskou“. Účastníci slávnostného stretnutia sa zhodli, že jeden z najväčších neštátnych lesníckych subjektov na Slovensku obhospodaruje takmer 13 000 hektárov lesov tak, že tieto lesy sú v dobrých rukách.

Ako ste sa dostali k lesníctvu?

Celoživotným snom môjho otca, ktorý zomrel nedávno ako 89-ročný, bolo stať sa horárom. Už ako 14-ročný ale prišiel o otca, ktorý tragicky zahynul, takže sa musel stať živiteľom rodiny a nemohol ísť študovať na lesnícku školu. Mal odpracované dva roky v lesnom hospodárstve, podal si aj prihlášku, ale po tragickej udalosti sa obetoval pre mamu a súrodencov a nešiel študovať na vysnívanú školu. Myslím, že práve vďaka láske môjho otca k lesu a lesníctvu, som už ako žiak 7. triedy základnej školy, kedy sa ma prvýkrát opýtali, čím chcem byť, napísal som do dotazníka, že horár. A držalo ma to celú základnú školu aj na gymnáziu v Krompachoch. Na žiadnu inú školu ako lesnícku fakultu vo Zvolene som ani nepomyslel.

Kam smerovali vaše kroky po jej úspešnom absolvovaní?

Dal som si žiadosť o prijatie do zamestnania vo Východoslovenských štátnych lesoch, na Lesný závod v Spišskej Novej Vsi. Na tomto závode bol riaditeľom Ing. Šimon Čubaň. Riadil sa pravidlom, že všetci absolventi stredných a vysokých lesníckych škôl išli na rok až tri praxovať na Lesnú správu do Krompách. Správcom tam bol veľmi skúsený lesník Štefan Uhrín, on viedol túto „lesnícku materskú školu“ pre začínajúcich lesníkov – stredoškolákov aj vysokoškolákov. No a podľa toho, ako mladí absolventi v praxi ukázali, čo v nich je, lesný závod ich pridelil na uvoľnenené pracovné miesta technikov, lesníkov a tak ďalej. Mali sme vtedy dobrých tútorov, ktorí nás formovali. Okrem pána správcu aj ťažbového technika Ondreja Krigovského a pestovateľku Ing. Jendrichovskú. Na Lesnej správe Krompachy som pracoval v rokoch 1984 – 1986 ako asistent (to sme boli všetci absolventi) a zároveň vedúci lesného obvodu.

Čo bolo v lesníckych začiatkoch pre vás najťažšie?

Nič nebolo ťažké. Ja som sa v tomto povolaní našiel. Pre mňa boli roky na pozícii lesníka najkrajšími lesníckymi časmi, pretože som chodil do práce s ľahkou hlavou aj s ľahkými nohami. Môj lesný obvod v Lacemberskej doline bol vzdialený od Krompách 25 kilometrov a ja som sa vždy po hrebeni pešo vracal z práce domov. Mal som už malého syna a nosil som mu z lesa čerstvé huby, maliny, jahody, zásoboval som lesnými plodmi celú rodinu. Všetkým mojim súčasným kolegom na lesných obvodoch hovorím, vážte si, že pracujete na lesnom obvode, pretože na žiadnej inej lesníckej pozícii vám nebude tak dobre, ako na tejto.

Ak by ste mali porovnať, čo sa zmenilo po viac ako 30-tich rokoch pre tých, ktorí začínali v lesníctve vtedy a ktorí začínajú teraz?

Môžem porovnať ako je to u nás, v spoločnosti Pro Populo Poprad, s.r.o. K nám v súčasnosti prichádzajú absolventi na konkrétne pracovné pozície. Začínajú takisto pri starších, skúsenejších kolegoch. Takže ich nenecháme v začiatkoch sa trápiť. Po piatich rokoch ich potom posúvame na ďalšie pracovné pozície.

Hovorí sa, že zmena je život. V tom profesijnom ju odborníci po siedmich rokoch na jednej pozícii dokonca odporúčajú. Vy ste riaditeľom najväčšieho lesníckeho subjektu, obhospodarujúceho cirkevné lesy u nás, už viac ako dve desaťročia...

Pravdou je, že cítim na sebe roky. S rokom narodenia 1960 je to prirodzené. Ale som rád, že môžem povedať - mám nasledovníkov. Hotových ľudí, zaškolených a vzdelaných, ktorí ma dokážu na tejto pozícii nahradiť, ak z nej z akýchkoľvek dôvodov skôr či neskôr odídem. Dôležité teda je, že mám svojich nástupcov. Aj preto sa môžem na pozícii riaditeľa venovať dlhodobejším, strategickým a prognostickým úlohám. Každodennú lesnícku prevádzku rieši hlavný inžinier. Môj zástupca so mnou čiastočne rieši prognostické záležitosti a čiastočne sa venuje ekonomike práce.

Aké ďalšie úspechy, ktoré ste na pozícii riaditeľa spoločnosti Pro Populo Poprad, s r.o. dosiahli za 23 rokov, si ceníte najviac?

Je špecifické pracovať vo firme, ktorej stopercentným vlastníkom je cirkev. Znamená to, že morálka, slušnosť, čestnosť a dôveryhodnosť sú veľmi podstatné. Keď sa spätne pozerám na to, čo mám za sebou, tak môžem povedať, že som sa týchto hodnôt vždy držal. Ja, moji predchodcovia aj kolegovia. Podarilo sa nám na zelenej lúke vybudovať firmu. Po roku začala fungovať a po štvrťstoročí existencie má myslím slušné lesnícke a ekonomické parametre.

Súčasná pozícia lesníkov v našej spoločnosti je ale veľmi zložitá, vnímanie a pochopenie ich práce pre les a spoločnosť nie je také, ako by si želali. Ako je to u vás, v spoločnosti Pro Populo Poprad? Ako sa vám darí presvedčiť vlastníka lesov, v ktorých hospodárite a verejnosť, ktorá vidí výsledky vašej práce, že postupujete správne?

Jedným zo spoločenských fenoménov je, že „odborníkom na les“ je u nás dnes vlastne každý. Najmä poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, ale aj poslanci Národnej rady SR, to všetko sú, bohužiaľ, „odborníci na lesy“ a nepočúvajú názory odbornej lesníckej verejnosti. Problémom je, že výsledky práce lesníkov ukáže vždy až budúcnosť. Aj smrekové monokultúry na území obhospodarovanom našou spoločnosťou Pro Populo Poprad, s r.o. zakladali v rokoch 1920 – 1940 naši predchodcovia v dobrej viere a v súlade so spoločenskou objednávkou na dodávky smrekového dreva. Treba povedať, že ich zakladali aj na nepôvodných stanovištiach.

Vzhľadom na klimatickú zmenu so suchom, na ktoré je smrek osobitne citlivý, a bezzásahovosť v chránených územiach, v súčasnosti nedokážeme zabezpečiť ochranu týchto lesov mimo bezzásahových zón. Rovnoveké a rovnorodé smrekové porasty s plytkým koreňovým systémom sú zároveň najcitlivejšie na vietor. Po vetrových kalamitách v čistých smrečinách postupuje podkôrniková kalamita a výsledok je taký, že zastúpenie smreka na Slovensku i v lesoch, v ktorých hospodári naša firma, prudko klesá.

Tendencia pestovania trvalo viacetážových porastov, ktorá v súčasnosti naberá na intenzite v slovenskom lesníctve, je v našej práci zastúpená už 20 rokov. Na kalamitných plochách už nezakladáme rovnoveké a rovnorodé porasty. Lesy obnovujeme s využitím niekoľkých druhov drevín – javora, smrekovca, smreka len z prirodzeného zmladenia, buka, borovice, jedle a ďalších. Teda minimálne po sto rokoch tí, ktorí prídu po nás, budú tieto porasty obnovovať a hodnotiť výsledky našej práce. A bude ich môcť oceniť aj široká verejnosť.

 

(Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy, september 2019)

Hlavné správy

Riaditeľka najväčšej slovenskej píly chce posilnenie kompetencií lesníkov

Riaditeľka najväčšej slovenskej píly chce posilnenie kompetencií lesníkov

O čom sa píše

Hlavným nedostatkom zákona o lesoch, ktorého novelu 12. septembra 2019 schválili poslanci  Národnej rady SR, je podľa šéfky najväčšej slovenskej...

Prečítajte si viac
Poľovníci vítajú novelu zákona o lesoch. Odborná platforma žiada zosúladenie viacerých zákonov

Poľovníci vítajú novelu zákona o lesoch. Odborná platforma žiada zosúladenie viacerých zákonov

O čom sa píše

Slovenská poľovnícka komora víta schválenú novelu zákona o lesoch, hlavne podporu prírode blízkemu hospodáreniu. Predstavitelia platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska...

Prečítajte si viac
Hranice Karpatských bukových pralesov v pripomienkovom konaní. V Ruskom chcú lesomajitelia lokalitu UNESCO chrániť sami

Hranice Karpatských bukových pralesov v pripomienkovom konaní. V Ruskom chcú lesomajitelia lokalitu…

O čom sa píše

Návrh na úpravu hraníc slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, ktorý má zabezpečiť ich účinnú ochranu, posunulo ministerstvo životného prostredia do...

Prečítajte si viac
Lesníci nenechali nič na náhodu. Ťažobnej uzávere povedali nie

Lesníci nenechali nič na náhodu. Ťažobnej uzávere povedali nie

Aktuálne

Lesníci včera nenechali nič na náhodu. Početným a reprezentatívnym zastúpením na lesoochranárskej konferencii v Oravskej Polhore, ktorú zorganizovala Nadácia Antona Tunegu a ktorej...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk