Pracovať s prírodou, nie proti nej
Banskobystrickí a košickí mestskí lesníci si v teréne vymieňali skúsenosti
Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť, povedali si lesníci z Mestských lesov Košice a dohodli sa s kolegami z Banskej Bystrice, že ich navštívia. Viac ako dvadsiatka košických mestských lesníkov si priamo v lesných porastoch pri Dolnom Harmanci a v objekte Pro Silva Breziny pozrela, ako postupujú banskobystrickí mestskí lesníci. Nevybrali si túto destináciu na odbornú exkurziu a výmenu skúseností náhodou. Územie obhospodarované Mestskými lesmi Banská Bystrica je charakteristické extrémnymi terénnymi pomermi, s 82-percentým podielom lanovkových terénov so sklonom nad 50 %. Podiel ochranných lesov, najmä pôdoochranného charakteru, je tiež vysoký – predstavuje až 25 %.
Pre úplnosť, hospodárske lesy majú podiel 68 % a lesy osobitného určenia 7 %. Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o. obhospodarujú od roku 1995 lesy na výmere 7 218 ha s vysokým podielom prirodzenej drevinovej skladby porastov. Zastúpenie ihličnatých drevín je 29 % (smrek 19 %, jedľa 5 %, borovica 4 % a smrekovec 1 %) a 71-percentný je podiel listnatých drevín (buk 53 %, jaseň 8 %, javor 7 % a ostastné listnáče 3 %). Štruktúra tunajších porastov sa tak významne blíži k prirodzenej drevinovej skladbe.
Cieľ: diferencované lesné porasty
Hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Ing. Eduard Apfel na úvod stretnutia hovorí, že nutnosť zaoberať sa efektivitou a ekologizáciou pestovania lesa v týchto extrémnych výrobných podmienkach ich priviedla k uplatňovaniu prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lese s odlišným postupom v traktorových a lanovkových terénoch. „Pri oboch typoch terénov sme museli zmeniť svoje zaužívané myslenie. Boli sme nútení hľadať spôsoby, ako pre dosiahnutie našich zámerov pracovať s prírodou a nie proti nej. V obnovných ťažbách v traktorových terénoch sme postupne prešli od maloplošných, zväčša dvojfázových clonných rubov k používaniu obnovného postupu prebudovy porastov na trvalo viacetážové porasty koncepciou hodnotového hospodárenia, orientovaného na jednotlivé stromy, alebo skupiny stromov malých výmer s cieľom zabezpečenia diferencovanej hrúbkovej, výškovej a vekovej štruktúry, kvality, stability a diverzity lesných porastov.
V obnovných ťažbách v lanovkových terénoch používame hospodársky spôsob podrastový, formu maloplošnú, s maximálnou šírkou pásu 50 m a s dvojfázovým rubom. Pri prvom zásahu znižujeme zakmenenie zhruba na 0,6, po dosiahnutí stopercentného prirodzeného zmladenia po celej ploche východiska uskutočňujeme dorub. Realizujeme ho zhruba po 5 až 10 rokoch po prvom zásahu. Závisí to od množstva činiteľov, ale v lanovkových terénoch je jedným z najdôležitejších smer približovania drevnej hmoty pri dorube. Pri približovaní dreva lanovkami smerom nahor dokážeme zachovať aj dvojmetrové prirodzené zmladenie, pri približívaní smerom nadol musí mať prirodzené zmladenie výšku maximálne 30 centimetrov, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu alebo zničeniu. Samozrejmosťou je ponechávanie piatich stromov na jeden hektár odkrytej plochy v zmysle kritérií certifikácii PEFC.“
O tom, že banskobystrickí mestskí lesníci postupujú v týchto špecifických podmienkach správne, svedčí dlhodobo dosahovaný podiel prirodzeného zmladenia na ploche odkrytej obnovnou ťažbou, ktorý je mimoriadne vysoký - v priemere 80 až 85 %. Na ihličnaté zmladenie pripadá 10 % (smrek 3 %, jedľa 7 %) a na listnaté 90 % (buk 55 %, javor horský 10 %, jaseň 20 %, iné 5 %). Z dôvodu vetrových kalamít je ale podiel prirodzeného zmladenia v Mestských lesoch Banská Bystricv za obdobie 2009 – 2018 celkovo 76 %.
Starať sa o les tak, aby to prospelo lesu, prírode a spoločnosti
Košickí mestskí lesníci sú oboznámení o špecifikách, ale aj raritách ako je napríklad Harmanecká tisina na území banskobystrických Mestských lesov najskôr v sídle spoločnosti v Dolnom Harmanci. Ak je reč o prvoradom pôdoochrannom význame ochranných lesov a podpore prirodzeného zmladenia v týchto porastoch, treba povedať, že ak prirodzené zmladenie chýba, pôdnou eróziou odchádza z hektára až 230 kilogramov zeminy za rok, na holinách dokonca viac ako 500 kilogramov zeminy za jeden rok. „Vieme, prečo sme tu. Aj v našich mestských lesoch majú ochranné lesy veľký potenciál a význam nielen z hľadiska produkcie drevnej hmoty, ale aj z hľadiska ďalších funkcií – protieróznej, protilavínovej a biologickej diverzity. Preto sme prišli prakticky si overiť naše skúsenosti a prijať nové poznatky k našim kolegom do Banskej Bystrice. Chceme sa starať o les tak, aby to prospelo lesu, prírode aj spoločnosti“, objasňuje motívy návštevy riaditeľ a predseda Predstavenstva spoločnosti Mestské lesy Košice, a.s. Ing. František Beli.
Počas pochôdzky v teréne prezentuje Ing. Apfel priamo v porastoch jednotlivé lesnícke postupy. Exkurzná trasa je vedená hlavne v objekte Pro Silva Breziny, kde sú demonštrované postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov použitím štrukturalizačnej prebierky, obnovné postupy s použitím lanovkových technológií a prebudovy na trvalo viacetážové porasty v jednotlivých štádiách.
Prezentuje napríklad výsledky štrukturalizačnej prebierky v 50-ročnom poraste na výmere 2,88 ha s dominantným zastúpením smreka 45 %, jedle 20 %, smrekovca a duglasky po 10 %, ktorý bol pred založením objektu Pro Silva výškovo a hrúbkovo málo diferencovaný, bez náznakov prirodzenej obnovy. Predpis programu starostlivosti o les bol odborným lesným hospodárom upravený z pôvodnej výšky ťažby 60 m3 (11% intenzita) na 143 m3 (27% intenzita) a bola vykonaná prvá reštrukturalizačná prebierka v roku 2011. Jej zámerom bolo odstrániť jedince poškodené, znížiť zastúpenie nepôvodnej duglasky tisolistej a pripraviť podmienky pre hlúčkovú prirodzenú obnovu.
Výmena skúseností a inšpirácia
Ing. Apfel vysvetľuje, že napriek silnejšiemu výchovno-ťažbovému zásahu v roku 2011 nebola narušená stabilita porastu a hneď v následných rokoch po zásahu bol evidovaný nástup prirodzenej obnovy, najmä jedle bielej. Ďalšie zásahy budú podľa slov Ing. Apfela v dlhodobom horizonte smerovať k diferenciácii porastu a približovaniu sa k štruktúre, ktorá bude priestorovo horizontálne aj vertikálne rôznorodá, so zameraním sa na podporu skupín so zastúpením listnatých drevín. V pláne starostlivosti o les na roky 2019 – 2028 je pre tento porast stanovená zásoba 1 057 m3, zakmenenie 0,8, výchovný zásah na dvoch hektároch s intenzitou 25 m3/ha, celkový bežný prírastok predstavuje 15 m3 na hektár za rok a porast je zaradený do trvalo viacetážových porastov.
Prebudovu porastu na trvalo etážový demonštruje Ing. Apfel na poraste, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 770 – 845 m n. m., na severovýchodnej expozícii s priemerným sklonom terénu 20%. Je to živná bučina a obnovné zastúpenie je stanovené takto: buk 55 %, smrek 20 %, jedľa 20 %, javor horský 5 %. Podľa platného programu starostlivosti o les na roky 2009 až 2018 je výmera porastu 7,89 ha, vek: 110 rokov, zakmenenie: 0,66, zastúpenie drevín: BK 16 %, SM 72 %, JD 7 %, JH 5%. Jeho celková zásoba je 3 821 m3 a zásoba na hektár 484 m3. Predpis programu starostlivosti o les stanovuje obnovu okrajovým clonnými rubom v pásoch šírky na dve výšky porastu, ťažbová plocha je 3,47 ha a predpis ťažby 2 700 m3.
Vykonané ťažbové zásahy predstavujú 1 627 m3 (60 %), z toho 483 náhodná ťažba. Ing. Apfel hovorí, že porast bol už pri zakladaní objektu vo fáze obnovy. Podľa predpisu PSL bola navrhnutá obnova maloplošnými clonnými rubmi v pásoch. Z dôvodu terénnej dostupnosti a stavu porastu bola vyhodnotená ako vhodnejšia alternatíva prebudova na trvalo etážový porast pomocou následnej generácie. Vzhľadom na drevinovú skladbu buk – smrek – jedľa bol navrhnutý veľkoplošný bádenský clonný rub s dlhou obnovnou dobou (30 – 40 rokov). Pri takto dlhej obnovnej dobe by mal podľa skúseností tunajších lesníkov následný porast vykazovať známky plošnej, vekovej i drevinovej diferenciácie. V prvej fáze bádenského clonného rubu boli odstránené jedince zdravotne poškodené a rubne zrelé stromy po kulminácii hodnotového prírastku s priemerom kmeňa nad 60 cm vo výške 1,3 metra.
Je výborné, že mestskí lesníci z Banskej Bystrice a Košíc sú schopní v záujme skvalitnenia svojej práce diskutovať o zvolených lesníckych posupoch, vymieňať si odborné skúsenosti a vzájomne sa nimi inšpirovať. Svedčí to o ich profesionalite a zodpovednosti.
Jozef Marko
