Pre Slovensko je katastrofou, keď sa drevo stáva výhodnou komoditou pre špekulácie

Zhovárame sa s PhDr. Petrom Zemaníkom generálnym sekretárom Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky

Je krutou pravdou, že v 90-tych rokoch náš drevársky spracovateľský priemysel zažil krízu, z ktorej sa len pomaly spamätúva. Zdá sa, že napriek rôznym prognózam a stratégiám sa štát neponáhľa so štátnou pomocou. Tak ako je to v iných rezortoch, napríklad v automobilovom priemysle. Viac menej sa spoliehame na zahraničných investorov. Ako sa situácia vo vyžívaní domácej suroviny vyvíja v súčasnosti?

Je pravdou, že v odvetví primárneho spracovania dreva, to znamená v takzvanej piliarine, na Slovensku viac-menej dominujú zahraničné subjekty. Avšak je nespočetne veľa takzvaných stredných a malých piliarskych prevádzok, ktoré sú typické pre slovenský piliarsky segment. Vychádza to, pravdepodobne, aj z tradičného vnímania piliarskych prevádzok, ktoré boli a dodnes sú jedinou možnosťou obživy v mnohých tradičných piliarskych regiónoch Slovenska. Napriek tomu sme vo Zväze spracovateľov dreva Slovenskej republiky presvedčení, že slovenský drevospracujúci priemysel nepotreboval a nepotrebuje štátnu pomoc v tej forme, akú štát poskytol automobilovému priemyslu. Tieto ťažkosti – nedostupnosť úverov, podfinancovanie odvetvia, zlé technologické vybavenie – sme už, chvalabohu, prekonali.

 

Problémom však stále zostáva nedostatok drevnej suroviny. Zodpovedá to skutočnej realite možnosti našich lesov?

Áno, oveľa väčšie vrásky na čele nám robí problém dostupnosti strategickej suroviny pre piliarov – dreva. Sme dlhé desaťročia svedkami toho, že drevo sa stalo výhodnou komoditou pre špekulácie a netransparentné obchody, ktorých profit často končí v straníckych pokladniciach. A to je pre Slovensko katastrofa. Napriek tomu vo zväze stále tvrdíme, že dreva je na Slovensku pre všetky domáce spracovateľské subjekty dostatok – a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky.

Pozitívnou informáciou je aj to, že drevospracujúci priemysel sa - vďaka tlaku ZSD SR - už po tretí raz ocitol v prioritách programového vyhlásenia Vlády SR, a že v roku 2013 prijala Vláda SR „Národný program využitia potenciálu dreva v Slovenskej republike“ a k nemu akčný plán, ktorý môže výrazne pomôcť rozvoju celého reťazca lesnícko–drevárskeho komplexu na Slovensku.

 

Hrozí, že pre znižujúce sa ťažby bude podiel spracúvanej ihličnatej hmoty neustále klesať. Navyše je tu trend neustáleho zvyšovania ochranných lesov, ktorý naznačuje, že znižovaním výmery hospodárskych lesov sa znížia ďalšie možnosti dodávok dreva z lesov. Bude schopný drevospracujúci priemysel prispôsobiť sa tým drevinovým zloženiam, ktoré budú môcť lesy ponúkať?

V prvom rade musíme povedať, že a priori nesúhlasíme s neopodstatneným a bezhlavým okliešťovaním pôsobenia zodpovedných hospodáriacich subjektov v lesoch na území Slovenskej republiky. A to bez ohľadu na to, či sú to štátne alebo neštátne subjekty. Rovnako nás vyrušuje a rozčuľuje momentálna spoločenská klíma, ktorá degraduje odborné pôsobenie lesníkov v ich územiach. Každý z nás chce chrániť prírodu a krajinu, ale nie tak, že z často vymyslených dôvodov, nechá prírodu napospas. Nie sme takou veľkou krajinou, aby sme si mohli dovoliť experimenty.

Na druhej strane nám je jasné, že niektoré procesy v prírode nezvratne menia zloženie a výskyt tradičných drevín aj na našom území, že sa postupne mení a bude meniť skladba drevín v našich lesoch. Ak k tomu dôjde – a pomaly sme toho svedkami – nezostane nám nič iné, iba sa prispôsobiť tejto situácii. Už teraz vnímame, že na Slovensku pribúdajú kapacity na spracovanie nielen ihličnatej hmoty.

 

Avšak spracovanie ihličnatej či listnatej hmoty nie je tým hlavným problémom...

Presne tak. Oveľa podstatnejšie je, aby prvotné spracovanie hmoty malo svoj odbyt. A tu vidíme veľký potenciál pre rozvoj ostatných odvetví drevospracujúceho priemyslu na Slovensku – aby vznikali firmy, v ktorých sa budú finalizovať výrobky z dreva vo vyššej miere, než len pílením na dosky či hranoly. To je výzva aj pre nábytkárov a drevostavbárov, aby dokázali použiť vo svojom segmente výrobky, ktoré sú postavené na prvotnej piliarskej výrobe. A k tomu je potrebné aj vyvinúť nové produkty.

Celá Európa, vrátane vyspelých drevospracujúcich krajín akými sú Rakúsko, Nemecko, Taliansko si kladie otázku, čím nahradiť ubúdajúce ihličnaté produkty? Ako využiť produkty z listnatých drevín rovnocenne s tými, ktoré doteraz vyrábame z ihličnatých drevín? To sú otázky, ktoré nevyriešime len u nás doma, napriek tomu, že aj my sa do tejto diskusie zapájame.

 

Príkladom, že lesníci a drevári sa navzájom až životne potrebujú svedčí príklad vytvorenia Lesnícko-drevárskej rady z iniciatívy Zväzu spracovateľov dreva. Ako v súčasnosti funguje a čo sú jeho nosné témy?

Lesnícko-drevárska rada sa stretáva ad-hoc, ale minimálne v dvojmesačných intervaloch a jej témy určuje život. Členovia tohto poradného orgánu nielen reagujú na aktuálnu situáciu, ktorá sa týka lesníkov, drevárov a aj celolózo-papierenského priemyslu, ale pripravujú koncepcie a stratégie na ďalší potenciálny rozvoj svojich odvetví. Pracujú s kvalifikovanými analýzami trhu i vývoja zásob dreva na Slovensku a snažia sa uvažovať v horizonte budúcich výziev i rokov. Znie to možno pateticky, ale pripravujú existenciu lesníckeho i drevárskeho prostredia pre budúce generácie.