Ako Baláž (ne)zachránil Tichú a Kôprovú dolinu

Tichá a kôprová dolina v roku 1918 prešla od uhorského eráru do vlastníctva ČSR o celkovej výmere 8806 ha. Tento celok prevzala bývala Správa TANAP-u od 1.1.1953 (zákon SNR č. 11/1949 Zb. SNR z 18.12.1948 o Tatranskom národnom parku). Stav prírodného prostredia v prevažnej časti územia bol v neutešenom stave, spôsobený predovšetkým dlhodobou pastvou, ktorú umožňovalo predlžovanie platnosti tzv. Šrobároveho zákona, ktorým bola povolená pastva aj na štátnom lesnom pôdnom fonde.

Veľa plôch bolo tak devastované dlhodobou pastvou, že sa na nich nedalo ani pásť a boli opustené a ponechané svojmu osudu. Časť územia bola ovplyvňovaná pastvou aj po vzniku TANAP-u až do roku 1955. Okrem škôd spôsobovaných pastvou vznikli na miestach salašov (dlhodobo na tých istých miestach) nitrofilné rastlinné spoločenstvá. V Kôprovej doline vznikli takéto plochy na 3 miestach o výmere 5,5 ha a v Tichej doline na 21 miestach na ploche 19,8 ha. Rekultivácia týchto plôch dlhodobo odolávala ich prinavráteniu k prírode blízkym spoločenstvám. Ešte v roku 1969 po mojom príchode na Správu TANAP-u niektoré plochy odolávali snahám o ich zmenu, resp. ich zalesnenie.

Stav lesných porastov v tomto celku po prevzatí Správou TANAP-u v roku 1953 sa nachádzal v neutešenom stave. Od roku 1925 sa neustále nepravidelne opakovali vetrové kalamity a následne kalamity spôsobované podkôrnym hmyzom a to hlavne z dôvodov pomalého spracovania vetrových kalamít. Jednou z najväčších katastrof pre túto oblasť bola vetrová kalamita z 3.9.1941, keď vzhľadom na vojnové časy sa táto začala spracovávať neskoro a hlavne pomaly, pričom v rokoch 1941 až 1949 sa vyťažilo cca 200 000 m³ dreva vyvráteného vetrom a napadnutého podkôrnym hmyzom.

Nariadením Zboru povereníkov z 28.10.1952 o Tatranskom národnom parku (zákon SNR č. 5/52 Zb. SNR) bolo územie Tatranského národného parku rozdelené na intravilány tatranských osád a poľnohospodárske pozemky, úplné a čiastočné rezervácie. Najvyšším orgánom pre veci Tatranského národného parku sa stal Poradný Zbor a výkonným orgánom sa stala Správa TANAP-u. Poradný zbor začal v roku 1952 pracovať v zložení: predseda Šufliarsky, riaditeľ odboru múzeí, pamiatok a ochrany prírody povereníctva školstva, vied a umení, podpredseda Hirš z povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu. Členmi boli hydrológ akademik Dub, botanik doc. Futák, zoológ RNDr. Brtek, geomorfológ doc. RNDr. Lukniš, klimatológ RNDr. Petrovič, lesník-zoológ-ekológ Turček, botanik RNDr. Májovský.

Vzhľadom na stav Tichej a Kôprovej doliny, predovšetkým na ich prírodný potenciál, bola táto oblasť na základe súhlasu poradného zboru v zmysle vyššie uvedeného nariadenia vyhlásená za úplnú rezerváciu. Napriek jej vyhláseniu za úplnú rezerváciu, boli následne spracované programy jej rekonštrukcie. Následne bola vypracovaná Koncepcia ochrany a tvorby prírodného prostredia TANAP-u (ďalej len Koncepcia), ktorá bola schválená Predsedníctvom Slovenskej národnej rady uznesení č. 14 z roku 1964. Hlavnou úlohou Koncepcie bolo na základe inventarizácie reálneho stavu stanoviť základné zásady a úlohy ochrany a tvorby prírodného prostredia TANAP-u.

Aj pre Tichú a Kôprovú dolinu boli v Koncepcii uložené úlohy na rekonštrukcii pásma kosodreviny, hornej hranice lesa a rekonštrukčné práce v lesných porastoch. Tieto práce si vyžadovali v následných rokoch obrovský rozsah prác, ktoré priamo organizovali na základe schválených plánov starostlivosti vonkajší odborní pracovníci za účasti množstva lesných robotníkov a robotníčok z okolitých dedín a obcí. Títo neraz v neľahkých podmienkach vynášali nielen sadenice lesných drevín, ale často aj zeminu pre možnosť rekultivácie v minulosti zdevastovaných plôch pastvou. Tieto práce stáli túto spoločnosť obrovské náklady. Okrem rekonštrukčných prác v lesných porastoch bola naďalej venovaná veľká pozornosť kalamitnému podkôrnemu hmyzu, najmä lykožrútovi smrekovému. Hlavne jeho kontrolou, v tom období predovšetkým formou lapákov, resp. vyhľadávaním živých stromov napadnutých týmto hmyzom a ich včasným spracovaním, odkôrnením a spálením napadnutej kôry. Veľká časť takejto hmoty zostávala na mieste, bez ďalšieho jej približovania.

Zásady starostlivosti o lesné porasty vyplyvajúce z Koncepcie sa postupne dostali do rozporov so zákonnými normami platnými v lesnom hospodárstve. Tieto rozpory boli odstránené až spracovaním tejto problematiky skupinou najlepších slovenských lesníckych odborníkov, ako boli prof. RNDr. Plesník, DrSc., prof. Ing. Stolina DrSC., Ing. Metod Greguš, Ing. Hančinský, prof. Ing. Korpeľ, CSc a ďalšími, publikovaných v roku 1979 v Zborníku prác o TANAP č. 7.

Výsledky dlhodobej starostlivosti o Tichú a Kôprovú dolinu sa prejavili vo vyhláške Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166 z 15.1.1991, ktorou boli vyhlásené nové štátne prírodné rezervácie (ŠPR) na celom území TANAP-u.

Z nich ŠPR Kôprová dolina o celkovej ploche 3220,98 ha (ochranné lesy 1725,90 ha, lesy osobitného určenie 344,02 ha, nelesné plochy 1148,0 ha, lúky na ploche 2,97 ha). Z tejto výmery lesy bez zásahu predstavovali 328,3 ha, t. j. 16 % z výmery lesných porastov. Tieto s nelesnými plochami mali výmeru 1428,3 ha, t. j. 44,3 % z celkovej plochy rezervácie.

ŠPR Ticha dolina o celkovej ploche 5966,46 ha (ochranné lesy 4525,09 ha, lesy osobitného určenia 446,29 ha, nelesné plochy 990,94 ha, lúky 4,32 ha). Z tejto výmery lesy bez zásahu predstavovali 746,75 ha t. j. 15 % z výmery lesných porastov. Tieto s nelesnými plochami mali výmeru cca 1647 ha, t. j. 27,6 % z celkovej výmery rezervácie.

Starostlivosť o tieto rezervácie vykonávala bývalá Správa TANAP-u v súlade s pokynmi uloženými v rezervačných knihách. V roku 1994 takto vyhlásené rezervácie zneužila štátna ochrana prírody, keď v zmysle nového zákona o ochrane prírody a krajiny (Zákon č. 287/1994 Z. z.) bez prehodnotenia ich stavu, preradila aj celé územia ŠPR Tichá a Kôprová dolina do zóny bez zásahu.

V rokoch 1994 a 1995 zástupcovia rezortu ochrany prírody podriadili všetko tomu, aby sa všetky národné parky dostali do správy tohto rezortu. Nehanbili sa porušiť všetky sľuby dané pri predkladaní zákona o ochrane prírody a krajiny nielen rezortu spravujúceho TANAP a PIENAP, ale aj dané vlastnému ministrovi akademikovi Hraškovi, že sa tento zákon nedotkne Správy TANAP-u. Koncom februára 1996 vznikla nová Správa národných parkov, v ktorej organizačnej štruktúre začala pôsobiť nová Správa TANAP-u. Táto napriek platnému Programu starostlivosti o Tatransky národný park do roku 2000, napriek zásadám starostlivosti o ŠPR v rezervačných knihách, ktoré nikto nezrušil a napriek platným normám v ochrane lesa, začala skoro dogmatický presadzovať v ŠPR režim bezzásahovosti, najmä na pozemkoch v správe a užívaní Štátnych lesov TANAP-u.

Táto nezmyselná vojna prebiehala v období, keď lesy na tomto území boli dlhodobo ovplyvňované imisiami, klimatickými zmenami a stávali sa menej odolnými, najmä voči hmyzím škodcom. Hlavne lykožrút smrekový sa stal limitujúcim faktorom stability týchto porastov. Napriek dlhodobým skúsenostiam získaných bývalou Správou TANAP-u od vzniku TANAP-u pri spracovávaní vetrových a následných hmyzích kalamít, overených zástupcami ŠL TANAP-u v Krkonošiach a na Šumave, zástupcovia novej Správy TANAP-u, ako aj niektoré občianske združenia, neustále presadzovali tézy, že podkôrniky patria do prírodného prostredia a nemôžu spôsobiť rozsiahle škody.

Štátne lesy TANAP-u pri žiadostiach o povolenie výnimiek pre spracovanie čerstvých vetrových kalamít a následných opatrení na tlmenie nekontrolovaného šírenia, najmä lykožrúta smrekového, tieto nedostali vôbec alebo ich odsúhlasenie trvalo tak dlho, že ich riešenie sa stalo neaktuálnym.