Prihlásiť

Hrozí nám plošná lykožrútova katastrofa?

Rozhovor s prof. Ing. Vladimírom Čabounom, CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene

Populárny a uznávaný český klimatológ Václav Cílek považuje v súčasnosti za najväčšie riziko pre Česko a Slovensko lykožrútovú kalamitu. Doslova varuje, že celá stredná Európa stojí na pokraji plošnej lykožrútovej katastrofy, ktorú nebude možné zvládnuť. Súhlasíte s takouto prognózou?

Nie celkom, len do určitej miery. Lykožrútová kalamita je skutočne v súčasnosti veľký problém, a stredná Európa naozaj stojí na pokraji plošnej lykožrútovej kalamity, ale určite to nie je najväčšie riziko pre Česko a Slovensko a určite nie je pravda, že ju nebude možné zvládnuť. Každá prognóza vychádza z určitých faktov a predpokladov, ktoré je potrebné analyzovať a zohľadňovať v čase a priestore. Medzi fakty musíme zaradiť komplex príčin spôsobujúcich uvedené riziko. Určite sem patrí nie najvhodnejšie drevinové zloženie našich lesov s nadmerným zastúpením smreka, prebiehajúce klimatické zmeny, ale najmä spôsob hospodárenia, respektíve nehospodárenia, čiže bezzásahovitosť v lesoch, ktoré umožnilo lykožrútovi, aby sa premnožil a vytvoril ohniská, ktoré sú potenciálnym nebezpečenstvom plošnej lykožrútovej kalamity. Z hľadiska prognózy medzi veľmi dôležité predpoklady patrí vývoj klímy v budúcnosti, reakcia škodcu a jednotlivých druhov drevín na meniace sa klimatické podmienky v závislosti na ich veku, lokalizácii a ich ekologickej stabilite.  Schopnosti odolávať, alebo sa vyrovnať s negatívne pôsobiacimi faktormi. Ale podstata spočíva v ľudskej činnosti – ochrane lesa smerujúcej k znižovaniu potenciálneho rizika tak, aby bol dosiahnutý vytýčený cieľ – zdravé, životaschopné, ekologicky stabilné lesy so zodpovedajúcou druhovou, vekovou a priestorovou štruktúrou, ktorá zabezpečí optimálne plnenie funkcií lesov. Ale na to musí byť vytvorená spoločenská objednávka s príslušným legislatívnym, politickým a ekonomickým krytím. Teda určite nie je pravda, že lykožrútovú kalamitu nie je možné zvládnuť. Je zaujímavé, že klimatológ rieši problematiku lykožrútovej kalamity v Česku, Slovensku, či celej strednej Európe. Ja tomu obrazne hovorím, že vždy sa nájde nejaký černoch, ktorý hovorí Eskimákom, ako majú žiť.

Na Šumave verili, že lykožrút zostane izolovaný pásom bučín. Pretože preletí údajne iba 100 metrov a už je vyčerpaný. Ale pokusy naznačujú, že silný vietor dokáže uchopiť skupinu lykožrútov a presunúť ich až o sto kilometrov ďalej. A tak čím máme viac lykožrútov a čím je vyššia pravdepodobnosť silnejších vetrov, tak môže dôjsť k diaľkovým výsadkom lykožrúta. Hrozí nám takýto jav?

Nielen že nám hrozí takýto jav, ale takýto „diaľkový presun“ či „výsadok“ lykožrúta sme pozorovali už viac než 10 rokov. Hoci sme nehovorili o stovkách kilometrov, ale o desiatkach kilometrov, presun lykožrúta sme pozorovali a to aj v značných výškach nad zemou, kde sa zrýchľuje aj prúdenie vzduchu. A práve vďaka prebiehajúcim klimatickým zmenám sme svedkami narastajúcich extrémov počasia, medzi ktoré je možné zaradiť aj zvýšenú frekvenciu výskytu a intenzity silných vetrov, búrok, ale aj extrémnych teplôt a sucha. Kým silný vietor napomáha k šíreniu podkôrneho hmyzu, extrémne teploty a sucho znižuje ekologickú stabilitu lesných ekosystémov a jednotlivých druhov drevín. Najmä stanovištne nevhodných. Tieto vytvárajú vhodné podmienky pre život, rozmnožovanie a šírenie sa hmyzu. Aby bolo jasné, ja tiež nie som odborník na podkôrny hmyz, ale v rámci projektu „Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska“, ktorý som koordinoval sme riešili aj túto problematiku.

Je zaujímavé, že smreky už štvrtý rok nadmerne tvoria semená. To sa deje vždy, keď strom zomiera. Cíti, že prišla  zlá doba, a tak investuje do semien, do ďalšej generácie. Nevyplýva z toho, že sa pomaly, takmer neviditeľne a nepozorovateľne zväčšuje riziko plošných lesných kalamít?

Za posledných 15 rokov sa v rámci monitoringu lesov sledovala aj plodivosť drevín. Skutočne sa pri jedincoch jednotlivých druhov drevín vyskytovala rôzne dlhá periodicita zvýšenej plodivosti. Ale táto periodicita sa vyskytovala aj v rámci dreviny ako druhu. Napríklad periodicita zvýšenej plodivosti pri smreku sa vyskytovala každé tri roky. Je naozaj zvláštne, že posledné tri roky sa vyskytuje nadmerná tvorba semena, ktorá určite do značnej miery vyčerpáva plodiace stromy. Fakt, že odumierajúci, respektíve oslabený strom dáva posledné sily do zachovania potomstva, je dlhodobo známy.  Problematika odumierania lesov však nie je nová.

Prvé príznaky sa na Slovensku prejavili v päťdesiatych, a vo zvýšenej miere najmä v osemdesiatych rokoch 20. storočia, krátko po dobudovaní priemyselných podnikov v rámci industrializácie krajiny, pretože ekologické zabezpečenie týchto stavieb bolo minimálne. Vtedy prevládal názor, že podstatný podiel na poškodení drevín majú imisie. V roku 2006 som problematiku tzv. hromadného hynutia drevín a ich spoločenstiev rozoberal v skriptách Ekológia lesa. Už vtedy bolo popísaných takmer 200 hypotéz usilujúcich sa jednoznačne objasniť hynutie lesov. V súčasnosti je priorita kladená na klimatické zmeny a ich negatívny dopad na lesné dreviny a lesné ekosystémy. Kým vtedy to bol problém s odumieraním duba, jedle, či bresta, teraz je najproblémovejší smrek. No a keďže je smrek naša druhá najrozšírenejšia drevina so súčasným zastúpením 23, 1 percenta, aj riziko plošných lesných kalamít tomu zodpovedá.

Tropických dní bude čoraz viac. A takéto horúčavy škodia obzvlášť lesným mikroorganizmom, ktorým vďačíme za schopnosť zachytávať vodu. Čiže posledné suché roky výrazne zhoršujú vodohospodársku funkciu lesa. Je to tak?

Je veľmi pravdepodobné, že tropických dní bude čoraz viac. Ale tu hneď vystáva otázka: Dokedy? Pri riešení nášho rozsiahleho projektu „Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska“, ktorý, žiaľ, bol predčasne ukončený, bola pre nás kľúčovou otázkou prognóza vývoja klímy na najbližších 100 rokov, čo zodpovedá minimálnej dobe vývojového cyklu lesa. Našou požiadavkou sme veľmi rozveselili klimatológov, ktorí nám odpovedali, že to budú riešiť naši vnuci. Tomuto faktu sme museli podriadiť aj výsledky nášho výskumu a naše následné odporúčania pre prax.

Toto je jeden problém. Druhý problém, vyplývajúci z vašej otázky je tvrdenie, že horúčavy škodia obzvlášť lesným mikroorganizmom, ktorým vďačíme za schopnosť zachytávať vodu. Nie som mikrobiológ, ale dlhé roky sa zaoberám problematikou funkcií lesov a možnosťami ich využitia. Jednotlivé zložky lesného ekosystému majú svoj význam a plnia svoje dielčie funkcie. Najdôležitejšou zložkou lesa sú však lesné dreviny stromovitého zrastu. Ich štruktúra druhová, veková a priestorová, ako aj ich zdravotný stav najviac ovplyvňuje plnenie celého komplexu funkcií. Jednou z nich je aj hydrická funkcia. Kedysi sa označovala ako vodohospodárska, ale v súčasnosti takto označujeme iba hospodárske využitie hydrických funkcií lesa. Hydrické funkcie delíme na retenčné, teda tie, ktoré majú vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody, akumulačné, ktoré vplývajú na hromadenie vody, retardačné – spomaľujú odtok, regulačné – vyrovnávajú odtok vody, vodoochranné funkcie, zahrňujúce vplyv drevín a ich spoločenstiev na kvalitu a hygienu vody vrátane mútnosti tokov a následného zanášania nádrží. Medzi hydrické funkcie sme priradili aj všetky niválne funkcie drevín a ich spoločenstiev, teda vplyv na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu. Tieto hydrické funkcie lesa, podobne ako ostatné, môže človek racionálne využívať v hospodárskej, ale aj v sociálnej oblasti.

Záverom teda môžem konštatovať, že hoci posledné suché roky robia vodohospodárom značné problémy, les ktorý nie je nadmerne poškodený, si plní svoje hydrické funkcie a tie sa výrazne nezhoršujú.

V našich porastoch vznikajú väčšinou plošné holiny, ale i roztrúsené holiny na redukovanej ploche. Postup rozpadu je tak rýchly, že rôzne odporúčania o predčasných obnovách podsadbami sú z ríše snov. Rozpad porastov bude taký rýchly, že lesníci nebudú schopní sa s nastávajúcimi problémami bez pomoci prírody vyrovnať. V rokoch 2011 až 2014 vznikol Národný program s názvom „Analýza prírodných rizík vývoja krajinných ekosystémov v podmienkach klimatických zmien na Slovensku“ . Preto sa Vás pýtam, existuje nejaký „recept“ ako v tejto situácii postupovať?

Samozrejme. Na všetko existuje viacero receptov. Tak ako však neexistuje univerzálna príčina odumierania lesov, tak neexistuje ani univerzálny recept platný pre všetky podmienky, kde dochádza k hynutiu a rozpadu lesných ekosystémov.

Ja to však vidím úplne opačne, ako ste to vy formulovali vo vašej otázke. Nie príroda má a bude pomáhať lesníkom, ale naopak, ak sa chceme vyrovnať s nastávajúcimi problémami, lesníci musia pomôcť prírode, presnejšie povedané lesným ekosystémom. Nie že by príroda nebola schopná vyriešiť si tieto problémy sama, ale je tu časový faktor. Príroda vzhľadom na ľudský život pracuje v podstatne dlhších časových intervaloch a človek – lesník môže svojimi cieľavedomými ekologicky orientovanými zásahmi čas podstatne skrátiť. Ekologicky orientované hospodárenie optimálne využíva prírodné sily a ekologické zákony tak, že les môže trvale plniť požadované funkcie.

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Máj 2018)

Hlavné správy

Sovy odleteli na Oravu

Sovy odleteli na Oravu

O čom sa píše

Víťazmi vedomostnej súťaže Putovná sova, ktorú už štrnásty raz usporiadali Štátne lesy TANAP-u, sa stali školáci z Oravy.

Prečítajte si viac
Vyštudovali Detskú lesnícku univerzitu

Vyštudovali Detskú lesnícku univerzitu

O čom sa píše

Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene mali promóciu absolventi ôsmeho ročníka Detskej lesníckej univerzity.

Prečítajte si viac
Cestovanie kedysi a dnes

Cestovanie kedysi a dnes

O čom sa píše

Na Zvolenskom zámku na to pozrie v piatok štýlovo Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TUZVO a riaditeľ Centra vedeckého turizmu.

Prečítajte si viac
Elektronické aukcie dreva

Elektronické aukcie dreva

O čom sa píše

Štátny podnik Lesy Slovenske republiky organizujú na 22. júna 2018 elektronické aukcie dreva na II. kvartál.

Prečítajte si viac

15°C

SR - aktuálne počasie

Oblačno

Vlhkosť: 54%

Vietor: 22.53 km/h

  • 22 Jún 2018 20°C 14°C
  • 23 Jún 2018 19°C 12°C

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex