100. výročie vzniku Československej republiky a československých štátnych lesov (3. časť – Bezprecedentný krok maďarského Ministerstva pôdohospodárstva)

Zmeny politického systému krajiny a už tobôž v lesnom hospodárstve by nikto v Uhorsku nepredpokladal. Ako vždy, aj teraz bola situácia v Čechách radikálne odlišná od situácie na Slovensku. Karty však zamiešalo neúspešné vojenské ťaženie Rakúsko – Uhorska, ktoré napokon dospelo do fatálneho konca. O porazenom vždy rozhoduje víťaz, v tomto prípade víťazné mocnosti, ktoré prisúdili monarchii koniec, ktorý všetci už poznáme. Než k tomu došlo, pripomeňme si predvojnovú situáciu v uhorských lesoch:

Predvojnová organizácia Uhorských Kráľovských lesov – z roku 1905 zahrňovala na Slovensku nasledovnú štruktúru:

 - Uhorské Kráľovské lesy, Lesné riaditeľstvo v Banskej Bystrici:

Lesné správy Brezno, Staré Hory, Štiavnička, Svätý Ondrej, Badín, Zvolen, Slovenská Ľupča, Krám, Hronec, Dobroč, Beňuš, Jasenie, Predajná, Bacúch, Sihla, Michalová, Lučatín.

- Uhorský Kráľovský hlavný lesný úrad v Liptovskom Hrádku:

Lesné správy Osada, Čierny Váh, Východná, Ľubochňa, Malužiná, Ružomberok, Svarín, Teplička, Veľká.

- Uhorský Kráľovský lesný úrad v Žarnovici:

Lesné správy Jalná, Brod, Voznica, Hliník, Kremnica, Banská Štiavnica, Piarg.

- Uhorský Kráľovský lesný úrad v Solivare:

Lesné správy Zlatá Idka, Kecerovské Pekľany, Smolník, Kokošovce, neskôr aj Zborov.

Štruktúra lesníctva na Ministerstve pôdohospodárstva v roku 1910, pod ktoré patrilo lesníctvo, malo dve hlavné správy (odbory):

Hlavná lesná správa I. A:

Vedúcim hlavnej správy I. A bol Ing. Alexander Horváth, ministerský radca a podliehalo mu:

oddelenie 1 – Dohľad nad lesmi (lesné inšpektoráty)

vedúci Gabriel Lászlóffy, hlavný lesný radca

oddelenie 2 – Lesné hospodárske plány, lesný výskum, štatistika

         vedúci Karol Nagy, hlavný lesný radca

oddelenie 3– Personálne veci štátnych lesných zamestnancov, lesnícke školstvo, štátne lesnícke skúšky, vedúci Július Arató, lesný radca

oddelenie 4 – Štátne spravovanie lesov, štátne lesné škôlky

          vedúci Koloman Péch, hlavný lesný radca

Hlavná lesná správa I. B:

Vedúcim hlavnej správy I. B bol Ing. Július Tomcsányi, ministerský radca a podliehalo mu:

oddelenie 1 – Uhorské štátne (erárne) lesy, právo a obchod

          vedúci Karol Téglas, hlavný lesný radca

oddelenie 2 – Štátne lesy – komasácia, patronáty, vedľajšie úžitky z lesa

          vedúci Albert Leviczky, hlavný lesný radca

oddelenie 3 – Chorvátsko – Slavónske štátne lesy (komplexná agenda)

          vedúci Vincent Nagy, lesný riaditeľ

oddelenie 4 – Zariaďovanie lesov a stavby v erárnych lesoch, lesnícke výstavy

          vedúci Ján Földi, hlavný lesný radca

Okrem hlavných lesných správ bolo na ministerstve pri účtovníctve samostatné účtovné oddelenie pre lesníctvo, vedúcim bol Elek Nagy, hlavný lesný účtovný radca.

Uvedení lesníci predstavovali špičky vtedajšieho uhorského lesníctva, zanechali po sebe svedectvo svojej lesníckej doby v podobe písomností, publikácií a iných odborných materiálov.

Ešte pred koncom vojny sa udiala v lesníctve významná udalosť:

Nová budova Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici sa stáva skutočnosťou. V rokoch 1913 – 1916 banskobystrická stavebná firma Hugyecz a Rosenauer stavala novú budova Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici, na mieste asanovanej budovy pôvodného Kammerfofu, neskôr Uhorského Kráľovského lesného riaditeľstva na bystrickom námestí. Stavbu viedol známy lesník Ing. Juraj Martinka, podľa projektu Júliusa Waldera (Ing. Martinka bol neskôr v období rokov 1921 – 1930 riaditeľom Štátnych lesov a statkov v Liptovskom Hrádku). Táto budova mala neskôr pohnutý osud, keď ju museli štátne lesy na niekoľko rokov uvoľniť v prospech administratívy Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska, ktorá z budovy dala odstrániť všetky sakrálne a historické symboly. Neskôr sa stala opäť sídlom lesného riaditeľstva. V súčasnosti je sídlom Lesov SR, š. p. Banská Bystrica. Budova je právom zapísaná do zoznamu významných lesníckych miest na Slovensku.

Nasledovné udalosti patria na koniec éry Rakúsko – Uhorska. V podstate išlo o zaujímavú legislatívnu realitu: maďarská vládna moc sa po politickom prevrate r. 1918 snažila zabezpečiť si u štátnych pracovníkov vernosť Uhorsku. Ako je známe, Uhorská Kráľovská (aj lesnícka) štátna služba vznikom Československej republiky nezanikla hneď, ale plynule pokračovala v činnosti po celý zvyšok roku 1918. Pripomeňme si, že územie Slovenska, najmä južného, začali obsadzovať československé vojská, za podpory francúzskych a talianskych vojsk až počiatkom roku 1919.

     Len takto mohla vzniknúť legislatívna anomália, že uhorské Ministerstvo pôdohospodárstva ešte 31.12.1918 vydalo nariadenie č. 876/1918 s výnosom o povýšení mnohých vedúcich lesníkov v štátnej lesnej správe na Slovensku do vyššej hodnosti. Určite to bol diplomatický krok ministerstva, ktorým si chcelo udržať vernosť svojich vedúcich pracovníkov v Uhorsku, vtedy už Maďarsku.