Má štát záujem o pozemkové spoločenstvá?

Zhovárame sa s Ing. Jurajom Vankom, predstaviteľom Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

V marcovom vydaní nášho časopisu ste s potešením konštatovali, že vlastníci lesov sú konečne súčasťou pripravovaných zmien. Lesnícka sekcia MPRV SR sa začala systematicky zaoberať hlavnými problémami, na ktoré vlastníci lesov dlhodobo poukazujú. Ako sa posunula táto spolupráca dnes?

Prebiehajú práce v jednotlivých pracovných skupinách. Návrh koncepcie poľovníctva bol dokončený a prebieha jeho pripomienkovanie. Zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o lesoch a ostatné zákony sú v štádiu prípravy paragrafových znení navrhovaných zmien v pracovných skupinách.

Už viac než rok sa Rada združení vlastníkov lesov Slovenska márne snaží stretnúť sa s ministrom životného prostredia...

Toto ministerstvo s nami nekomunikuje a aj preto sme oslovili koncom mája ministra Solymosa otvoreným listom, ktorým ho žiadame o riešenie najnaliehavejších problémov v ochrane prírody a jej vzťahov s obyvateľmi nášho vidieka. Žiadnu reakciu sme doteraz nezaznamenali.

V parlamente je na stole novelizácia zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, od ktorej si veľa sľubujete. Kde sú zatiaľ plusy a mínusy navrhovaných zmien?

Zatiaľ je predčasné hovoriť o konkrétnych prínosoch a stratách, pretože diskusie o najdôležitejších zmenách sa ešte len budú viesť. Základnú platformu pre tieto diskusie z našej strany však tvorí požiadavka na jasné deklarovanie, či má štát vôbec záujem na existencii pozemkových spoločenstiev, ktoré preukázali, že sú významným faktorom rozvoja nášho vidieka a chce im pre ich činnosť vytvoriť primerané legislatívne podmienky, alebo budú aj naďalej úzkoprso presadzovať svoje záujmy cestou byrokratických obmedzení, ktoré urobia túto formu hospodárenia v lesoch pre ich vlastníkov neatraktívnou a budú postupne prechádzať na iné formy svojej organizácie. Vychádzame z toho, že primeraná veľkorysosť štátu voči vlastníkom lesov by bola na úžitok všetkým, pretože štátje zodpovedný za súčasný chaos vo vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde. A je smutné, že ani po štvrťstoročí sa mu ho nepodarilo zásadným spôsobom vyriešiť.

Je pravdou, že dlhodobo nie je možné využívať úžitky služieb, ktoré vykonávajú vlastníci lesov vo verejnom záujme zdarma a očakávať, že vlastníci lesov ich budú financovať zo zdrojov získaných predajom dreva, ako jedinej obchodovateľnej komodity, ktorú majú k dispozícii. Veríte, že niekedy uvidíte pred sebou cieľ tohto dlhého „maratónu“?

Zatiaľ aj napriek deklaráciám a smerniciam prijatým na celoeurópskej úrovni nevidím reálny termín riešenia tohto problému, ktorý je kľúčový nielen pre neštátne lesy, ale pre ekonomické prežitie lesníctva ako celku.