Prihlásiť

Ing. Juraj Varínsky - Organista u sv. Juraja

Rozhovor s Ing. Jurajom Varínskym, CSc. laureátom ceny Osobnosť ochrany lesa

Ako si spomínate na roky svojho detstva a čo Vás inšpirovalo stať sa lesníkom?

Pochádzam z Nitry, presnejšie zo Zobora. V čase môjho detstva to bola pokojná vinohradnícka časť mesta s blízkym lesom. Nemôžem sa chváliť „lesníckymi koreňmi“. Obaja rodičia pracovali v Slovenskej pošte, mám štyroch súrodencov. Na roky detstva spomínam ako na šťastné a spokojné. Nevyrušoval nás televízor, počítač, mobil a ďalšie výdobytky vedy. Veľa sme čítali, počúvali rozhlas, chodili do kina... Všetok voľný čas sme so súrodencami, spolužiakmi a kamarátmi trávili v prírode.

Po základnej škole som nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu. V rámci ideologickej prevýchovy sme okrem klasických predmetov mali aj „Základy poľnohospodárskej výroby“. Chodili sme praxovať do poľnohospodárskych podnikov do rastlinnej aj živočíšnej výroby. Myslím, že práca v záhrade a tieto praxe podnietili môj záujem o biologické predmety (poľnohospodárstvo, veterina, lesníctvo). To že v konečnom rozhodovaní pri vypisovaní prihlášky na vysokoškolské štúdium dostalo prednosť lesníctvo, spôsobili letné prázdninové brigády na polesí Zobor a osobnosť vtedajšieho vedúceho polesia p. Veľkého.

Čo Vám najviac utkvelo v pamäti zo študentských čias?

O štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD bol v tom čase veľký záujem. Už na „predškolskej“ brigáde sa z nás, budúcich prvákov, vytvorila výborná partia. Nechcem, aby to vyznievalo ako klišé, ale k štúdiu sme pristupovali zodpovedne, vzájomne sme si pomáhali, ťahali sa. Ako gymnazista som bol platnou posilou v prvých rokoch štúdia, keď sa preberali všeobecné predmety (matematika, deskriptívna geometria, fyzika, chémia, atď.). Za kratší koniec som ťahal v lesníckych predmetoch, kde mi na oplátku pomáhali spolužiaci z odborných škôl.

Aj na vysokej škole sme boli účastníkmi experimentu výchovy „pracujúcej inteligencie“. V prvom ročníku sme sa jeden týždeň učili a druhý nás skriňová V3S vozila do lesa (našu skupinu na polesie Kováčová). Pracovali sme v ťažbe, prerezávkach, zalesňovaní, ošetrovaní kultúr. Všetko s ručným náradím, ktoré sme sami aj udržiavali. Aj s odstupom rokov na tieto časy a skúsenosti z manuálnej práce rád spomínam a zručnosti pri ťažbe dreva mi získali rešpekt aj pri začiatkoch v zamestnaní. Študentský život bol družný, veselý. Pedagógovia boli pre nás autoritou. Rád spomínam na každoročné tematické praxe, keď sme týždeň a viac venovali odborným predmetom a precestovali celé Slovensko.

V pamäti mi ostala aj imatrikulácia, keď sme ako štvrtáci prijímali do „lesníckeho cechu“ nových prvákov. Spomínam (teraz už s úsmevom) aj na vtedajší stresujúci systém skúšobného obdobia. Zvyčajne bolo treba absolvovať po semestri päť skúšok. Za štyri týždne. Potom týždeň na prvý opravný termín a týždeň na druhý... Po piatich rokoch štúdia diplomová práca, štátnice a vytúžená promócia v roku 1966.

Aké boli Vaše začiatky v práci?

Podľa „umiestenky“ som nastúpil do zamestnania na lesný závod Šahy, za lesníka na polesí Rykynčice. Ako gymnazista a novopečený lesný inžinier som tu dostal výbornú praktickú školu od vedúceho polesia p. Koháryho, oduševneného lesníka, poľovníka a ochrancu prírody. Prešiel som funkciou technika polesia a vedúceho polesia na Cerove pri Krupine, neskôr technológa na lesnom závode. Práca v lesnej prevádzke a poľovačka ma napĺňali. Keď sa pripravovalo zlúčenie lesných závodov Levice, Bohunice a Šahy, prijal som ponuku z Lesníckeho výskumného ústavu a 16. 11. 1970 nastúpil do internej ašpirantúry. Tomuto pracovisku som ostal verný až do odchodu do dôchodku koncom septembra 2010.

Na výskumnom ústave som sa špecializoval v oblasti ochrany lesa so zameraním na potláčanie rastu buriny v lesných škôlkach a kultúrach. Kandidátsku dizertačnú prácu som obhájil v roku 1978. Bol som zapojený do riešenia výskumných projektov z problematiky ochrany lesa, ochrany lesných kultúr a škôlkarskych technológií. V rokoch 1990 – 1991 som zastával funkciu námestníka riaditeľa pre výskum. V roku 1992 som sa stal vedúcim Výskumnej stanice v Banskej Štiavnici, v roku 1996 aj vedúcim Lesníckej ochranárskej služby (do roku 2005).

Boli ste jedným z tých čo stáli pri zrode Lesníckej ochranárskej služby, čo k tomu viedlo a akou cestou sa ďalej uberala?

Zdravotnému stavu lesov bola na pracovisku v Banskej Štiavnici venovaná pozornosť už aj v predchádzajúcich rokoch. Už v roku 1959 bola pri Oddelení ochrany lesa zriadená tzv. Kontrolná a prognózna služba, neskôr premenovaná na Laboratórium ochranárskej kontroly. Jeho činnosť upravovali smernice a pokyny ministerstva. Žiada sa mi spomenúť jeho vedúcich: prvým bol Karol Charvát, vo funkcii ho neskôr vystriedali Ing. Imrich Foltány, CSc., Ing. Roman Leontovyč, CSc., Ing. Dušan Brutovský, CSc. a Ing. Dušan Surovec, CSc.

Po vrátení užívacích práv pôvodným vlastníkom sme na odbore ochrany lesov pociťovali potrebu skôr pomáhať, slúžiť a radiť obhospodarovateľom lesov ako ich „kontrolovať“. Mal som to šťastie, že som s prof. Novotným bol pri príprave prestavby a tvorbe štatútu Lesníckej ochranárskej služby, ktorý bol schválený Ministerstvom pôdohospodárstva SR a LOS takto začala fungovať od 1. januára 1994. Modifikovalo a modernizovalo sa aj pôvodné štatistické hlásenie L 116. LOS získala každoročne podrobné údaje o výskyte škodlivých činiteľov, o vykonaných ochranných opatreniach aj o používaní prípravkov na ochranu rastlín v lesoch. Za najväčší prínos novej štruktúry LOS považujem bezprostredný kontakt inšpektorov a špecialistov LOS s pracovníkmi lesnej prevádzky pri poradenskej a expertíznej činnosti, ktorý umožnil rýchle odovzdávanie najnovších poznatkov výskumu do praxe.

Ako sa podľa Vás vyvíja práca v LOS a jej spolupráca s ochranou prírody?

S radosťou sledujem prácu kolegov z LOS. Tvoria výborný, zohratý kolektív odborníkov, špecialistov, priateľov. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa výrazne zlepšilo prístrojové a materiálne vybavenie pre výskum. Zrýchlil sa transfer výsledkov výskumu do praxe. Pripravili a vydávajú sa kvalitné knižné publikácie, informačné materiály, webová stránka, knižný a elektronický atlas škodcov a mapovanie ich výskytu v spolupráci s lesnou prevádzkou. LOS má vážnosť a rešpekt u vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Zintenzívnila sa medzinárodná spolupráca, vzrástol kredit LOS doma aj v zahraničí.

Do nadobudnutia platnosti Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. vedeli pracovníci LOS a orgánov ochrany prírody a krajiny pri kalamitných situáciách nájsť spoločnú reč a prijateľné kompromisy v prospech lesa. Žiaľ, vďaka v zákone prijatej filozofii nezasahovania v najvyšších stupňoch ochrany, sa táto spolupráca prerušila. Výsledkom uplatňovania tohto nezodpovedného experimentu je katastrofálne (niekde snáď už nezvládnuteľné) premnoženie podkôrneho hmyzu v smrečinách a zánik mnohých vzácnych biotopov. Kým sa principiálne nezmení prístup k chráneným lokalitám (manažovanie obhospodarovania, tak aby sa zachoval, alebo zlepšil stav lokality miesto sledovania jej samovývoja = zániku), som skeptik v pokroku vzťahov medzi rezortmi. Som hrdý, že LOS vždy navrhovala potrebné opatrenia a upozorňovala na riziká pri ich nedodržaní. Je mi slabou útechou, že predpovede LOS sa naplnili.

Ing. Alena Pástorová, PhD.

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Jún 2017)

Hlavné správy

ZSD SR: Čo najviac kvalitného dreva spracujme doma a nevyvážajme prácu za hranice

ZSD SR: Čo najviac kvalitného dreva spracujme doma a nevyvážajme prácu za…

O čom sa píše

Spracovatelia dreva na Slovensku majú podľa slov generálneho sekretára Zväzu spracovateľov dreva SR (ZSD) Petra Zemaníka v súčasnosti veľký problém s kvalitou...

Prečítajte si viac
Lykožrút ničí lesy aj vo Francúzsku, v Európe je odhadom až 100 miliónov kubíkov kalamitného dreva

Lykožrút ničí lesy aj vo Francúzsku, v Európe je odhadom až 100…

O čom sa píše

Dlhé obdobie horúceho a suchého počasia prinieslo do východneho Francúzska najhoršie podkôrnikovú kalamity za posledných 20 rokov. Lykožrúty ničia ihličnaté...

Prečítajte si viac
Zádrhely v rokovaniach o Karpatských bukových pralesoch pokračujú

Zádrhely v rokovaniach o Karpatských bukových pralesoch pokračujú

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR v apríli tohto roka pre masmédiá vyhlásilo, že hranice Karpatských bukových pralesov budú vytýčené načas, pretože envirorezort...

Prečítajte si viac
Negatíva vývozu dreva zo Slovenska sa darí znižovať, tvrdí agrorezort

Negatíva vývozu dreva zo Slovenska sa darí znižovať, tvrdí agrorezort

O čom sa píše

V roku 2018 bolo zo Slovenska vyvezených  2 099 000 m³ surového dreva, čo bolo o 83 000 m³ viac ako v...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk