Symfónia dedičného diela

Pred desiatimi rokmi bolo vyhlásené prvé významné lesnícke miesto.

Ak sa pokúsim určiť v pamäti okamih zrodu myšlienky vyhlasovania významných lesníckych miest, nepochybne bude spojený s Lesníckym skanzenom. Úspech tohto kultového miesta slovenského lesníctva ma posunul k zamysleniu sa nad tým, ako veľa a akých výnimočných máme na Slovensku miest, ktoré pečatia sedemstoročný vývoj lesníckej histórie. Akurát im chýba systém. Súc inšpirovaný miestami svetového prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré od roku 1972 vyhlasuje UNESCO, navrhol som môjmu vtedajšiemu zamestnávateľovi - štátnemu podniku LESY SR, Banská Bystrica, aby pozoruhodné lesnícke stavby, technické zariadenia, osady, pamätníky, múzeá, rodné domy, parky, arboréta, zvernice, umelecké diela, cintoríny, pokusné plochy a akékoľvek iné lokality, ktoré dokladujú široký historický horizont našej profesie, boli vyhlasované za „významné lesnícke miesta“. Návrh bol prijatý, a tak sa pred desiatimi rokmi mohlo zrodiť prvé z nich.

Bozk histórie

Myslím, že nik z tých, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia prvého významného lesníckeho miesta v Topoľčiankach, nebude nesúhlasiť s tvrdením, že išlo o nezabudnuteľné podujatie. Vedenie podniku schválilo náročný scenár, domáci odštepný závod ho umocnil skvelou organizáciou a ľudia z prípravného výboru doň vložili nákazlivú obetavosť. „Svetová premiéra“ sa konala za účasti vyše sto hostí, vrátane lesníckej generality 17. a 18. mája 2007. Za významné lesnícke miesto bol vyhlásený areál tvorený malebným poľovníckym zámočkom, nádherným parkom a sochami poľovnej zveri od Alojza Štróbla. Pomáhali pri tom mnohí, osobitne rád spomínam na Jožka Šaba, znalca miestnej histórie, či Miloša Kunského, ktorý o parku vedel azda všetko. Súčasťou vyhlásenia bolo odhalenie informačných tabúľ, označenie vzácnych stromov i kultúrny program, v ktorom nechýbal ani cisár František Jozef so svojim obľúbeným sochárom Štróblom. Jeho socha medveďa s muflónom sa stala dôležitým podnetom k vtedajšiemu dianiu. Vandalmi poškodené dielo, ktoré som objavil v sklade, dal podnik odborne zreštaurovať; opravený originál odvtedy zdobí interiér spomínaného zámočku, v parku bola umiestnená kópia vzácnej sochy. Súčasťou podujatia boli aj oslavy 100. výročia založenia Veľkej zvernice, ktoré mimoriadne zdarilo pripravil Marcel Lehocký. Keď na úspešný prvý deň padol teplý večer a vysvietené nádvorie topoľčianskeho kaštieľa sa rozzvučalo tisícou vravou, pozorný pozorovateľ mohol zahliadnuť Pani Históriu ako sa s bozkom naklonila nad rozjasané átrium, šepkajúc – dobre ste to vymysleli, lesníci moji...

Názov a logo

Niektorým kolegom sa zdalo, že názov, ktorý som zvolil, nie je najšťastnejší, pretože jeho skratka – VLM je totožná s podnikom vojenských lesov a majetkov. Táto obava sa rokmi ukázala ako zbytočná, názov sa ujal a výraz „významné lesnícke miesto“ sa stal uznávaným lesníckym pojmom. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v najnovšom reprezentatívnom diele Viliama Stockmanna Dejiny lesníctva na Slovensku je informácia, že ide o významné lesnícke miesto, bežne používaná. Radosť mi urobila aj otázka nemeckých kolegov, či systém vyhlasovania významných lesníckych miest máme patentovo chránený, vraj by ho radi zaviedli aj u nich... Rovnako dobre sa pamätá uznanie českých kolegov na konferencii vo Zvolene, že sme ich týmto počinom akosi predbehli.

Súčasťou informačných tabúľ je vždy aj vydarené logo VLM. Jeho autorkou je grafička Mária Gálová, ktorej pôsobivý umelecký rukopis už urobil počas mnohých rokov lesníctvu nemalé služby. Spomeňme čistý dizajn obohacujúci kedysi stránky časopisu LESNÍK, krásne plagáty sprevádzajúce každoročné Stromy poznania, no a v tejto súvislosti najmä grafické riešenie knihy Významné lesnícke miesta na Slovensku I., ktorá patrí medzi skvostné počiny slovenskej lesníckej knižnej produkcie.

 Vyšší cieľ

Vyhlásenie významného lesníckeho miesta, spojené s odhalením informačnej tabule v jazyku slovenskom i anglickom, je vždy len prvým krokom, po ktorom často nasledujú síce menej slávnostné, no o to dôležitejšie fázy systému, smerujúce k zachovaniu a propagácii vyzdvihnutej lokality. A propos – propagácia! Tá je potrebná nielen navonok, ale aj do vlastných lesníckych radov, pretože sami si niekedy dostatočne neuvedomujeme silu hodnôt, ktorých sme profesionálnymi dedičmi. Prečo by si ich potom mala všimnúť verejnosť, ktorá je ešte stále ochotná venovať viac pozornosti šikovnej prezentácii ochranárskych kruhov, ako našim občas ťažkopádnym postupom, ktorými hájime svoju stáročiami osvedčenú lesnícku pravdu?!! A práve tu nám treba hľadať i nachádzať vyšší cieľ vyhlasovania významných lesníckych miest, prostredníctvom ktorých si aj nelesnícka verejnosť môže overiť hĺbku koreňov nášho stavu, a tak ľahšie porozumieť lesníckemu poslaniu pre zdravú krajinu 21. storočia.