Prihlásiť

Nedevalvujme si vlastné výročia

1. časť - rok vzniku Banskej akadémie

Čoraz častejšie sa stretávam v časopisoch, rozhlase i v televízii, alebo aj na konferenciách s tým, že sú rôzne lesnícke výročia rôzne upravované a interpretované. Ani sa nečudujem, pretože ako roky ubiehajú, autori majú k dispozícii čoraz početnejšie zdroje a ako vieme v rôznych médiách publikujú rôzni autori a redaktori, ktorí danú problematiku neovládajú. A vôbec najhorší (až nebezpečný) zdroj na informácie a históriu je internet. Tam si dnes napíše hocikto svoje zbožné želanie, ktoré považuje za „vedecký názor“. Rezultátom z tejto skutočnosti sú potom „odborné“ články a vyjadrenia z ktorých historik príde k poznatku, že o pár desiatok rokov bude celá história naskrze domotaná a prispôsobená tomu najschopnejšiemu demagógovi. Všetky tie „pavedy a hausnumerá“ sú výsledkom dvoch príčin: nerozhľadenosť autora, alebo jeho účelové zavádzanie. Účelové zavádzanie je ďaleko nebezpečnejšie, pretože títo autori sledujú svoje ciele. To sa netýka len lesníckej histórie, ale všeobecnej interpretácie dejín. Napokon, to poznáme všetci z našich médií. Slovensko má v tomto smere úžasné konšpiračné hejtersko – trolovské podhubie.

 

Ale k meritu veci. Moje pripomienky chcem rozdeliť do troch príspevkov, na jednotlivé úseky lesníckej histórie, kde je to najmarkantnejšie:

- rok vzniku Banskej akadémie
- rok vzniku lesníckeho vysokého školstva v Banskej Štiavnici
- výročia lesníckych škôl v Liptovskom Hrádku

Protirečenia okolo roku vzniku Banskej akadémie v Banskej Štiavnici

Štúdiom našej bansko-lesníckej histórie som zistil zaujímavý poznatok. Lesnícki, ale aj montanistickí historici v 19. a do polovice 20. storočia bez diskusií považovali rok 1770 (v súlade s archívnymi dokumentmi) za rok vzniku Banskej akadémie. Odrazu, v polovici 20. storočia sa začal vznik Akadémie posúvať o 8 rokov skôr. Logika napovedá, že naši predchodcovia, ktorí mali dobové i archívne dokumenty ešte „doma – na Akadémii“ by mali mať k pravde bližšie než my. Ale chronologicky:

Prvým predchodcom štiavnickej Akadémie bola Banícka škola (Bergschule) (1735 – 1762). Založenie Bergschule v danom roku potvrdilaDvorská komora vo Viedni v roku 1737.

S rozvojom technických náuk a banícko – hutníckej výroby vzrastala potreba zriadiť vyššie banícke učilište. Panovníčka Mária Terézia (1717 – 1780), po oboznámení sa s výsledkami rokovania Dvorskej komory rozhodla 13. decembra 1762 o zriadení Praktickej baníckej školy (Praktische Lehrschule) v Banskej Štiavnici (1762 – 1770).

Táto Praktická banícka škola už mala prvky vysokej školy so štruktúrou dvoch odborných katedier, ale chýbal útvar zaoberajúci sa vlastným baníctvom, ktoré vyučovali len externí inštruktori. Aj preto ju ešte nemôžeme organizačne, prevádzkovo i štrukturálne považovať za plnohodnotnú „vysokú“ školu. Okrem toho v dobových dokumentoch medzi rokmi 1762 - 1770 sa nikde nepoužíva slovo „akadémia“.

Na podnet Márie Terézie vypracovala osobitná komisia Dvorskej komory na čele s grófom Františkom Kollowratom Nowohradskym 16. 3. 1770 návrh na pretvorenie tejto Praktische Lehrschule na Akadémiu.

Bola to významná udalosť aj pre lesníctvo, lebo panovníčka Mária Terézia dňa 2. apríla 1770 návrh Dvorskej komory prijala s pamätnou pripomienkou: „Ich begnehmige diesen entworfenen Plan etz...“ - „Schvaľujem tento zámer, s ktorým som nanajvýš spokojná s ohľadom na preukázanú horlivosť komisie, je však treba mať starostlivý zreteľ aj na výučbe lesníctva, pretože je pre baníctvo nevyhnutne potrebné“. (Archív Dvorskej komory, Fond uhorského mincovníctva, Viedeň: Schmidt XIII., č.831/1836).

Vzápätí vydala Dvorská komora pre mincovníctvo a baníctvo dňa 14.4.1770 vo Viedni dekrét o povýšení pôvodnej Praktickej baníckej školy (Archív Dvorskej komory, Viedeň: Schmidt, F.A.:c.d., XIII, s. 153-155) a jej systemizovaní ako Cisársko – Kráľovskej Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici (Berg – Academie zu Schemnitz).

Súbežne, v ten deň 14.4.1770 na základe rozhodnutia Dvorskej komory, Mária Terézia potvrdila – povýšila doterajšiu školu s novým oficiálnym názvom: „Cisársko – Kráľovská Banícká akadémia (Berg – Academie zu Schemnitz) 1770 – 1846.

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy Január 2017)

Hlavné správy

Moderné elektrárne na biomasu: Sofistikované technologické procesy, kombinujúce splynovanie a kogeneráciu

Moderné elektrárne na biomasu: Sofistikované technologické procesy, kombinujúce splynovanie a kogeneráciu

Aktuálne

Keď sa povie drevo ako zdroj energie, mnohí si predstavia obraz dymiacich komínov a obrovských kotlov, v ktorých miznú celé...

Prečítajte si viac
V horských oblastiach Japonska sa po stáročia využíva lesnícka technika daisugi: Pravidelne režú vybrané kmene, vyrastajúce z jednej základne

V horských oblastiach Japonska sa po stáročia využíva lesnícka technika daisugi: Pravidelne…

O čom sa píše

V horských oblastiach Japonska sa po stáročia využíva pozoruhodná lesnícka technika známa ako daisugi. Jej princíp je jednoduchý, no zároveň...

Prečítajte si viac
Komentár: Možnosti selektívneho lovu zveri sú nevyhnutnou hnacou silou aktívnej druhovej ochrany. Vylúčenie poľovníkov z monitoringu znamená stratu cenných informácií

Komentár: Možnosti selektívneho lovu zveri sú nevyhnutnou hnacou silou aktívnej druhovej ochrany…

O čom sa píše

Pri sledovaní súčasných diskusií o politike ochrany prírody môžeme vidieť, ako sa poľovníctvo so svojou jednou z mnohých činností, akým je lov...

Prečítajte si viac
Lesy ČR pokračujú v programe Vraciame vodu lesu: Obnovili ostávajúce tri zo sústavy piatich vodných nádrží na Křivoklátsku

Lesy ČR pokračujú v programe Vraciame vodu lesu: Obnovili ostávajúce tri zo…

O čom sa píše

Lesy Českej republiky obnovili ostávajúce tri zo sústavy piatich vodných nádrží v lese v rámci dlhodobého programu Vraciame vodu lesu...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora