Prihlásiť

História parku v Topoľčiankach

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky popri svojom hlavnom predmete činnosti – obhospodarovaní bezmála polovice výmery lesov na Slovensku – venuje značnú pozornosť údržbe a obnove objektov a areálov, ktoré sú v jeho správe a historicky súvisia s lesníctvom, resp. poľovníctvom. Jedným z takýchto areálov je park v Topoľčiankach, bezpochyby skvost a unikát.

Park v Topoľčiankach patrí k najvýznamnejším prírodne krajinárskym parkom na Slovensku. Tento štýl vznikol v 18. storočí v Anglicku ako dôsledok postupného uvoľňovania štruktúry francúzskeho barokovo-klasicistického parku a rokokovej záhrady. Jeho základnou požiadavkou je priblížiť sa čo najviac k voľnej prírode, preto disponuje všetkými priestormi, ktoré sú účelne doplňované skupinami stromov až malých porastov, vodnými plochami a v konečnej fáze prechádza pozvoľne do okolitej prírody. Tento smer zachvátil pomerne rýchlo celú Európu a preto boli staršie objekty prebudovávané na tento štýl. Nedostatok odborníkov na jednej strane a konzervatívne postoje majiteľov na druhej strane vytvorili nakoniec spravidla zmiešané parkové objekty zmiešaného slohu, pričom pravidelnosť sa zachovávala najčastejšie v blízkosti hlavnej budovy. Prírodno-krajinárske parky vlastne napodobňujú a idealizujú voľnú prírodu. Cesty stratili svoj dekoratívny charakter, sú plne účelové a sprevádzajú návštevníka jednotlivými prírodnými scenériami. Rozhodujúce sú porasty drevín, ktoré tvoria malebné zákutia vo veľkých plochách trávnikov. Voda sa vyskytuje v prirodzených tvaroch a terén je modelovaný nepravidelne. Koncom 18. storočia sa začalo v okrasnom sadovníctve niekdajšieho Uhorska presadzovať heslo, ktoré už v západoeurópskych štátoch dávno skončilo, víťazné ťaženie „Späť k prírode“. Aj na území Slovenska prežívali parky významné zmeny. Odstraňoval sa francúzsky sloh a nahradzoval sa anglickým štýlom, pri ktorom sa zjemňovala hranica medzi parkom a jeho okolím. S výsadbou Topoľčianskeho parku sa začalo v období, keď bol vlastníkom panstva Ján Keglevich, ktorý mal vzťah k záhradníctvu ako praktickej ľudskej činnosti. Popri tejto ušľachtilej záľube mal zmysel aj pre úpravy okrasných záhrad a parkov. Pravdepodobne v polovici 19. storočia povolal do svojich služieb nemeckého záhradníka G. Gillemota, aby zrenovoval park podľa vtedajšej módy. V podstate však bolo nutné totálne prebudovanie parku podľa anglického slohu. Záhradník mal veľmi ťažkú úlohu, pretože jeho predstavy a projekty boli obmedzené terénnymi možnosťami...

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach februárového vydania časopisu LES & Letokruhy)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Riport: Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory so snahou o zjednotenie lesníkov - zatiaľ len kopú sami do seba...

Riport: Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory so snahou o zjednotenie lesníkov -…

Aktuálne

Plná poslucháreň B8 na Technickej univerzite vo Zvolene. Po roku sa v nej 29. apríla koná Valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory...

Prečítajte si viac
Lesnícky deň v košických mestských lesoch: Prvomájová oslava lesa, tradície a remesla. Približovanie dreva koňom, železným koňom a traktorom, lesná pedagogika a zábava pre celú rodinu

Lesnícky deň v košických mestských lesoch: Prvomájová oslava lesa, tradície a remesla…

Aktuálne

V rámci programu osláv Dňa mesta Košice pozývajú Mestské lesy Košice na sociálnej sieti veľkých aj malých prežiť príjemný deň...

Prečítajte si viac
Vedec o lesníckej genetike: Výskum využívaný na lepšiu ochranu a záchranu lesov do budúcnosti

Vedec o lesníckej genetike: Výskum využívaný na lepšiu ochranu a záchranu lesov…

O čom sa píše

Lesní genetici si nejedenkrát ponadávajú, keď je ich práca zjedená ešte skôr, ako je vôbec dokončená. Lesný genetik Vladimír Mačejovský...

Prečítajte si viac
Nové podmienky vyplácania kompenzácií za škody po útokoch vlka: V Česku je 40 vlčích svoriek, štát platí chovateľom cca 11 miliónov českých korún ročne

Nové podmienky vyplácania kompenzácií za škody po útokoch vlka: V Česku je…

O čom sa píše

Chovatelia, ktorí si dostatočne nezabezpečia stáda pred vlkmi, prídu na základe chystanej vyhlášky od roku 2027 o kompenzácie za škody...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora