S novým generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra

Zhovárame sa s Ing. Ľubošom Némethom, novým generálnym riaditeľom

Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

O Zmena na poste generálneho riaditeľa významnej štátnej vedecko-výskuno-taxačno-poradenskej inštitúcie prináša spravidla očakávania nových koncepcií, zmien v smerovaní inštitúcie, ale v neposlednom rade aj zmien personálnych. Aké sú Vaše ambície v tomto smere? Očakávajú Národné lesnícke centrum nejaké zásadné zmeny?

 

V pozícii generálneho riaditeľa som krátko, otázku zásadných zmien, ale aj akýchkoľvek zmien je možné riešiť až po podrobnom oboznámení sa s fungovaním organizácie. Mechanizmus fungovania štátnej príspevkovej organizácie je iný než štítneho podniku, v ktorom som doteraz pôsobil. Aj vzhľadom na to, že uvoľnenie predchádzajúceho generálneho riaditeľa Martina Moravčíka bolo na jeho žiadosť a odovzdal mi fungujúcu organizáciu bez zásadných problémov, ktoré by som musel ihneď riešiť. Zatiaľ neplánujem zásadné zmeny.

 

O Slovenské ľudové príslovie hovorí, že „nová metla dobre metier“. Ako erudovaný ekonóm s veľkými skúsenosťami bude zrejme Vašou silnou zbraňou riešenie ekonomických problémov. Vy ako človek z praxe, ktorý riadil ekonomiku veľkej firmy prichádzate medzi výskumníkov a vedátorov, ktorí zrejme vnímajú problémy z trochu iného zorného uhla. Nájdete spoločnú reč?

 

Rôznorodosť uhlov pohľadu na vec je veľmi dôležitá, to nás poháňa dopredu, ale pritom by mal každý vedieť, že v komore musí byť dostatok, v opačnom prípade bude hladný. Určite nájdem spoločnú reč, minimálne s ekonómami z odboru lesníckej politiky, ekonomiky a manažmentu lesa. Osobne si vážim prácu kolegov zo všetkých ústavov Národného lesníckeho centra, veď o ich kvalite  okrem využívania výsledkov v praxi svedčí aj medzinárodné uznanie.

 

O Národné lesnícke centrum spája „pod jednou strechou“ ústavy, ktoré sa odlišujú jednak zameraním svojej činnosti, ale aj modelom jej financovania. Hospodárska úprava lesov je štátnym záujmom, vzdelávanie a poradenstvo je smerované aj do štátneho aj do súkromného sektora a stojí skôr na projektových a grantových zdrojoch. Výskum je téma sama o sebe. Ako vnímate problém fungovania finančných tokov v týchto oblastiach? Pokladáte ich za dostatočne dofinancované?

 

Je to tak trochu filozofická otázka, čo je dostatočné dofinancovanie. Asi by to boli štátne zdroje na celú činnosť v dostatočnej výške. No štítna príspevková organizácia takto nefunguje, od štátu dostáva len časť prostriedkov a o ostatné sa musí uchádzať v konkurenčnom prostredí. Úspech nie je zaručený. Je nutné neustále hľadať iné zdroje financovania, reagovať na nové výzvy, hľadať príležitosti.

 

O Veľa sa v nedávnej minulosti hovorilo o problémoch spojených s financovaním programov starostlivosti o les. V akom štádiu sa nachádza riešenie tohto problému?

 

Príprava programov starostlivosti o les 2015-2016 sa už rozbehla, aj keď s omeškaním. Financovaná bude zo štátneho rozpočtu. Na príprave budúcoročných programov starostlivosti o les sa po poučení z tohto roka intenzívne pracuje, aby sa situácia s meškaním nezopakoval. Ich financovanie bude riešené z prostriedkov Programu rozvoja vidieka s výnimkou hospodárskych lesov, ktoré sú funkčne klasifikované ako typ produkčný. Tu sa bude podieľať na financovaní štátny rozpočet. Programy starostlivosti o les považujem za základ slovenského lesníctva, ktorý nesmie zlyhať.

(viac v aktuálnom vydaní časopisu)

 

Za rozhovor ďakuje Peter Gogola