Prihlásiť

Vplyv náhodných ťažieb na trh a obchod s drevom

V prvých mesiacoch roka 2014 došlo vo viacerých krajinách strednej a južnej Európy k rozsiahlym náhodným ťažbám spôsobeným predovšetkým abiotickými škodlivými činiteľmi.

 

V prvom februárovom týždni 2014 došlo vplyvom extrémnych snehových prívalov, vetra a mrazu k rozsiahlej kalamite v Slovinsku, Chorvátsku a v južných častiach Rakúska. Nánosy ťažkého snehu a námraza spôsobili škody (likvidáciu) až na 40 percent lesných porastov Slovinska. Objem poškodeného dreva v Slovinsku sa odhaduje na 3 až 4 milióny m3.  Úplne zničených bolo 485 600 ha lesných porastov a približne 3,5 milióna hektárov lesných porastov Slovinska bolo poškodených alebo negatívne ovplyvnených touto kalamitou. Objem poškodeného dreva v Slovinsku predstavuje vyše 90 percent ročného etátu tejto krajiny.

 

K veľkým škodám došlo aj v Chorvátsku, kde sa objem poškodeného dreva vplyvom námraz odhaduje taktiež na zhruba 4 milióny m3, predovšetkým listnatých drevín. Výška škôd bola vyčíslená na približne 50 miliónov eur. Mohutná masa snehu spôsobila škody tiež na juhu Rakúska, hlavne v spolkových krajinách Korutánsko, Štajersko, Solnohradsko. Spolu bola výška škôd odhadnutá na približne 400 tisíc m3. Rakúsko a Slovinsko sa dohodli na vzájomnej kooperácii pri odstraňovaní škôd.

 

V dňoch 14. a 15. mája 2014 bola na území celého Slovenska intenzívna zrážková činnosť, kde napríklad v Tatranskej Javorine zaznamenali rekordný denný úhrn zrážok 141,3 mm, pričom aj v  predchádzajúcich dvoch týždňoch prevládalo chladné a daždivé počasie. Kvôli vysokým rozdielom tlaku vzduchu v Európe došlo k mimoriadnej situácii, keď rýchlosť vetra dosahovala v nárazoch až 100 km/h. Pre porovnanie, pri víchrici Alžbeta z 19. 11. 2004 rýchlosť vetra dosiahla 140 km/h, v nárazoch do 240 km/h. Faktory ako vysoká vlhkosť pôdy v dôsledku intenzívnej zrážkovej činnosti a veľká hmotnosť korún stromov, spolu s mimoriadnou silou vetra, spôsobili vyvrátenie stromov a následné poškodenie porastov na rozsiahlom území.

 

Objem poškodeného dreva z vetrovej kalamity je 4  072 279 m3, z toho v štátnych subjektoch 2  354 253 m3, v neštátnych 1  718  026  m3. Zo štátnych subjektov Lesy SR, š. p., predbežne odhadujú kalamitu v objeme 2 154 900 m3, Štátne lesy TANAP-u na 134  803 m3, Vojenské lesy a  majetky, š. p. 52 870 m3. Približne 56  percent pripadá na ihličnatú a 44  percent na listnatú kalamitnú hmotu. Z uvedených čísiel vyplýva, že ide o druhú najväčšiu kalamitu za posledných 20 rokov. V záujme vyhnutia sa nárastu škôd v pokalamitnom období, k čomu došlo napríklad po kalamite z roku 2004, je nevyhnutné všetku kalamitnú hmotu spracovať do apríla 2015. V opačnom prípade bude časová a finančná náročnosť potrebných opatrení narastať, dôjde k  poškodeniu ďalších porastov a k nárastu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie  (GUBKA et al. 2014).

 

Tieto rozsiahle náhodné ťažby v prvých 5 mesiacoch spôsobili, že na stredoeurópskom trhu pribudol neplánovaný objem dreva vo výške takmer 13 miliónov m3. Čo to urobilo s cenou dreva?

Jozef Suchomel a Miloš Gejdoš

(Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu.)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

ZMOS zisťuje postoje samospráv ku mestským a obecným lesom

ZMOS zisťuje postoje samospráv ku mestským a obecným lesom

Aktuálne

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rozširuje portfólio svojich prieskumných aktivít aj o oblasť komunálnych, teda mestských a obecných lesov. "Na reprezentatívnej vzorke...

Prečítajte si viac
Podľa čínskych vedcov sú stromy vlastne nesmrteľné. Pripúšťajú však, že aj stromy starnú

Podľa čínskych vedcov sú stromy vlastne nesmrteľné. Pripúšťajú však, že aj stromy…

O čom sa píše

To, že stromy žijú dlhšie ako ľudia, vieme všetci. Ani ten najdlhovekejší živočích sa nedokáže dožiť toľko, ako niektoré stromy...

Prečítajte si viac
Cirkevní lesníci a lesná pedagogika: deti to baví a zaujíma

Cirkevní lesníci a lesná pedagogika: deti to baví a zaujíma

O čom sa píše

V spoločnosti PRO POPULO Poprad, obhospodarujúcej lesy Spišského biskupstva, sú dvaja vyškolení lesní pedagógovia – Štefan Pustovka a Ing. Kamil Tomajko. Pravidelne...

Prečítajte si viac
Po Starine vodná nádrž aj v Tichom Potoku? A po starých krivdách prídu nové?!, pýtajú sa s obavami vlastníci lesov

Po Starine vodná nádrž aj v Tichom Potoku? A po starých krivdách…

O čom sa píše

Spravodajský portál Aktuality.sk dnes zverejnil informáciu o tom, že sa znova začína hovoriť o výstavbe vodnej nádrže v Tichom Potoku. Po vodnej nádrži...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk