Editoriál

Čo bude s drevom? To bola prvá otázka, ktorú vyslovili obchodníci s drevom bezprostredne po tohtoročnej veternej kalamite Žofia. A hneď sa vyrojili spomienky na kalamitu spred desiatich rokov.

Čo bude s drevom? To bola prvá otázka, ktorú vyslovili obchodníci s drevom bezprostredne po tohtoročnej veternej kalamite Žofia. A hneď sa vyrojili spomienky na kalamitu spred desiatich rokoch. Vtedy priestor biznisu s drevom zaplavilo viacero nových firiem. Najmä vďaka kontaktom na politikov. Zarábali na lacnejšom dreve od štátu i maržiach od drevárov. Takáto zlatá horúčka sa najvýraznejšie prejavila v liptovskohrádockom závode Lesov SR. Bez stopy vtedy odtiaľ zmizlo šesťsto kamiónov dreva a faktúry neboli zaplatené za ďalších dva a pol tisíca kamiónov!

Nečudo, že štátne lesy sa obávajú podobného scenára a chcú zabrániť situácii z roku 2012, keď skrachovala firma Smrečina Banská Bystrica a pohľadávky im dodnes nevyrovnala. Chcú ochrániť majetok štátu a preto žiadajú od odberateľov bankovú záruku. Zaskočilo to napríklad Bukózu Export import, ktorá nebude mať od augusta bankovú garanciu, ktorá je nutná podľa platnej kúpnej zmluvy a vzhľadom na 60-dňovú splatnosť jednotlivých faktúr by štátny podnik všetko drevo, ktoré dodáva do dnešného dňa, nemal finančne zabezpečené. Okrem toho, keďže podnik bude teraz ťažiť len v zničených lesoch a nie celoplošne, odberatelia budú drevo dostávať aj zo vzdialenejších lokalít než boli zvyknutí. Preto drevári môžu očakávať tlak na ceny v dôsledku prepravy na väčšie vzdialenosti.

Takže, ako odpovedať na otázku, čo bude s drevom z kalamity? Nič nové. Aj dnes sa objavujú v tomto biznise noví hráči, ktorí by chceli na nej zarobiť, ako dočasní sprostredkovatelia. Čas ukáže, či im lesníci dajú šancu...

 

šéfredaktor