Prihlásiť

Odvody do štátu nemajú vplyv na pestovanie lesa

Zhovárame sa s Ing. Ctiborom Határom, generálnym riaditeľom štátneho podniku Lesy SR.

 

O Do roku 2003 bol podnik dotovaný zo štátneho rozpočtu. Od toho času kryje všetky výdavky len zo svojich príjmov. Avšak je absurdné, ak dnes štátny podnik LESY Slovenskej republiky odvádza nie malé finančné prostriedky do štátneho rozpočtu ročne z hospodárskeho výsledku, pretože to neguje samostatnú podstatu hospodárenia v lese. Štát ich totiž nepoužije opäť do lesa. Otázkou zostáva, akým spôsobom je podnik schopný vytvoriť taký hospodársky výsledok, aby mohol odviesť do štátneho rozpočtu napríklad 20 miliónov eur? Nezanedbáva niektoré činnosti v pestovaní alebo ochrane lesa? Je dostatočne ohodnotená práca v lese?

 

Skôr kým odpoviem na Vašu otázku mi dovoľte, aby som poprial všetkým čitateľom vášho časopisu veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a pracovných úspechov v roku 2014.

Začnem od poslednej otázky. Výška ohodnotenia práce v lesnom hospodárstve je veľmi relatívny pojem. Z jednej strany sa môže javiť ako nedostatočná, z druhej strane je výsledkom pomerov na trhu práce a v prípade externých pracovníkov tiež výsledkom súťaží verejného obstarávania. V podobnej situácii ako pracovníci v lesnom hospodárstve je však väčšina zamestnancov na Slovensku, vrátane napríklad pracovníkov v službách, nábytkárstve, obchode... Výnimku tvoria iba skupiny, ktoré si svoje nároky vedia uplatniť iným spôsobom než napríklad lekári či sudcovia.

Otázka odvodu financií do štátneho rozpočtu je tiež trochu rozsiahlejšia. Prioritne si treba uvedomiť, že na tvorbu zdrojov pre odvod do štátneho rozpočtu má každá krajina značne odlišné prírodné, výrobné i sociálne podmienky. Keď porovnáme situáciu v susedných štátoch, pristupujú k využívaniu zdrojov zo štátnych lesov rôzne. Napríklad zatiaľ čo Rakúsko si vyberá zisk z tohto majetku pravidelne, v Česku sú prebytky z hospodárenia zatiaľ na účte štátnych lesov a poľské Lasy Państwowe vracajú všetky peniaze naspäť do zveľaďovania majetku podniku a pestovania lesa. Pokiaľ sa štát rozhodne odčerpať prostriedky z lesného hospodárstva na využitie v iných oblastiach, nezostáva nám, než rozhodnutie akceptovať. Nemalo by však byť robené ad hoc bez jasných a zrozumiteľných pravidiel, tak ako to bolo napríklad v roku 2011, keď bývalá vláda bez akýchkoľvek ekonomických podkladov odčerpala zisk 20 miliónov eur nielen z predošlých rokov, ale aj z budúceho obdobia.

Nejde však iba o tento odvod do štátneho rozpočtu. Treba si uvedomiť, že na 20 miliónov eur odvodu musí podnik vytvoriť hrubý zisk viac než 25 miliónov eur, z ktorých päť miliónov okamžite skončí ako daň zo zisku v štátnom rozpočte. A nezostávame iba pri týchto sumách. Na internetovej stránke podniku nájdete údaje o ďalších sumách odvádzaných na poistné, miestne dane... Sumár týchto daní, poplatkov a odvodov sa vyšplhal na takmer 74 miliónov eur v roku 2012.

Chcem však jednoznačne deklarovať, že spomínané odvody nemajú a nebudú mať vplyv na pestovanie lesa. Pokiaľ podnik musel prijať úsporné opatrenia, bolo to napríklad na úkor zvyšovania platov, kde v posledných troch rokoch vzrástli tarifné mzdy medziročne vždy iba o jedno percento. Aj to po tvrdých rokovaniach so zástupcami odborov. Šetrenie sa prejavilo čiastočne aj na objeme investícií do rozvoja, kde síce investujeme priemerne viac než sú odpisy majetku a zostatková cena predaného majetku, vedeli by sme si však predstaviť rozsiahlejšie zveľaďovanie majetku štátneho podniku. Dlhodobo nezostávajú dostatočné prostriedky napríklad na údržbu vodných tokov, ktoré mimochodom mali byť podľa platného uznesenia vlády dotované štátom po celé prvé decénium tohto storočia.

 

O Drevo je základným zdrojom príjmov podniku. Zvlášť na prelome rokov 2010 a 2011 v čase rozsiahlejších kalamít príjmy z týchto zdrojov narástli. Bolo však iba otázkou času, kedy podnik zastihne nedostatok dreva vzhľadom na veľký pokles jeho ťažby. Dobrý hospodár by sa mal v takejto situácii sústrediť na jeho efektívne zužitkovanie, triedenie – na jeho prísnejšiu manipuláciu už priamo v lese a tým aj na vyššie speňaženie dreva. Ako funguje v podniku táto veľmi dôležitá súčasť prác?

 

Áno, je pravda, že podniku narástli príjmy najmä v týchto rokoch, keď sa ceny ihličnatého dreva postupne dostávali na predkrízovú úroveň. Zároveň však treba pripomenúť, že to bolo v čase, keď sa už výrazne ťažba dreva znižovala a dostupné kalamity boli takmer spracované. Plán na budúci rok počíta so znížením ťažby a dodávok ihličnatého dreva oproti roku 2010 o viac než polovicu.

Efektívne využitie zdrojov dreva je jednou zo základných úloh podniku a vyššie speňaženie je závislé okrem rastu cien na trhoch aj na vyššej výťažnosti kvalitných sortimentov a znižovaní nákladov. Tieto zdanlivo protichodné ciele prinášajú pri vyváženej realizácii značný ekonomický prínos. Na jednej strane totiž lepšiu výťaž kvalitnejšieho dreva dosahujeme na linkách expedičných skladov, na druhej strane je však zbytočné prevážať na tieto sklady drevo vopred určené na chemické spracovanie alebo na palivo.

Nová obchodná politika podniku, ktorú rozbiehame u niektorých odberateľov už od začiatku minulého roku, preto počíta so zvýšeným podielom predaja dreva z odvozných miest. Ide však najmä o listnaté vlákninové sortimenty a tento zámer je limitovaný kvalitnou cestnou infraštruktúrou a dostatočným priestorom na skladovanie a manipuláciu na odvozných miestach. Chce to jednoznačne zvýšiť investície do tejto oblasti, ale už spomínané odvody zo zisku nám obmedzujú naplnenie tohto zámeru.

 

O Štátny podnik Lesy SR bude od nového roku vyžadovať zabezpečenie platieb za dodaný tovar od všetkých odberateľov bez výnimky. Čo konkrétne obsahuje toto opatrenie a čo tým podnik sleduje?

 

Zábezpeka finančného plnenia dodávok dreva je súčasťou obchodnej politiky podniku už dávnejšie, no pri najväčších odberateľoch sa v minulosti dôsledne neuplatňovala. Dôvodov bolo viac, jedným z nich je relatívna stabilita týchto veľkých firiem. V poslednom čase sa však ukázalo, že ani najväčšie slovenské drevospracujúce firmy nie sú imúnne voči výkyvom trhu. Riziko krachu týchto spoločností a nasledovného odpísania nedobytných pohľadávok nie je zanedbateľné. Rovnako to platí aj o odberateľoch energetickej drevnej štiepky. Pre LESY Slovenskej republiky vyžadovanie bankovej zábezpeky alebo platby vopred neprináša žiadny finančný efekt, iba minimalizuje riziko straty.

 

O V posledných rokoch klesá záujem o listnaté drevo. Aké vidíte Vy v tomto smere reálne riešenia? Sú v budovaní nových spracovateľských kapacít, najmä buka, na Slovensku?

 

Opäť otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Nie je možné zovšeobecniť, že nie je záujem o listnaté drevo. V niektorých sortimentoch listnáčov je naopak v súčasnosti dopyt prevyšujúci ponuku. Bohužiaľ, ide však o menej kvalitné sortimenty za nízku realizačnú cenu – najmä vlákninové a palivové drevo, prípadne sortiment III.D. Skutočný problém nastáva pri drevine buk v triedach I., II., a III, A,B,C. Pripomínam, že nosnou drevinou na Slovensku je práve buk. Po krachu viacerých fabrík zameraných na spracovanie buka sa otvorila obrovská diera na trhu s drevom, ktorú doteraz nikto nezaplnil. Drevo sa tak snažíme v malých množstvách uplatniť u lokálnych spracovateľov, časť vyvážame do zahraničia a ostatok často realizujeme po určitom čase za nižšiu cenu v nižšej kvalite. Buk sa, ako iste viete, nedá dlhodobo skladovať. Budovanie nových spracovateľských kapacít na kvalitnú bukovú hmotu by podnik veľmi privítal, no všetky doterajšie pokusy sa ukázali ako nereálne.

 

O Zopakujme si nemeniteľný fakt, že tržby za drevo sú primárnym výnosom a zdrojom financovania lesného podniku. Les však neznamená len drevo. V tejto súvislosti nás na nedávnej konferencii na Technickej univerzite vo Zvolene zaujalo jej zameranie na tému „Financovanie nedrevoprodukčných funkcií lesa“. Môžete našim čitateľom priblížiť smerovanie tejto problematiky?

 

Finančné ohodnotenie alebo inak povedané náhrady za udržiavanie nedrevných funkcií lesa sú dlhodobou a častou témou najmä súkromných vlastníkov. K tejto téme však nemá ďaleko ani podnik LESY Slovenskej republiky. Hlboko zaužívané presvedčenie, že lesy sú tu zadarmo a pre všetkých sa pod tlakom súkromných majiteľov bude postupne meniť. Ťažko povedať, kedy nastane ten čas, ale spoločnosť si musí uvedomiť, že obhospodarovanie lesa niečo stojí a úžitky z neho majú nielen majitelia, ale všetci obyvatelia krajiny.

Optimálne by bolo, aby sa mohli náklady na niektoré činnosti financovať z eurofondov alebo iných zdrojov, ktoré by nezaťažovali štátny rozpočet ani obyvateľov.

 

O Pri nástupe do funkcie generálneho riaditeľa v roku 2012 ste sa vyjadrili, že „zásadou by malo byť zachovanie zamestnanosti v podniku a primeraný rast miezd. To však bez zmien dotýkajúcich sa štruktúry podniku a tlaku na diverzifikáciu príjmov nebude možné dosiahnuť“. Pýtame sa, ako sú aktuálne tieto slová na konci roka 2013?

 

Viete, že podnik mal pripravenú reštrukturalizáciu smerujúcu k úspore najmä režijných nákladov, zvýšeniu produktivity práce a celkovému zvýšeniu efektivity riadiacich procesov. Súčasná situácia je po zrušení Odštepného závodu Palárikovo kompromisom medzi udržaním zamestnanosti a nutnými zmenami vyplývajúcimi z ekonomiky jednotlivých závodov. Reštrukturalizácia bola iba pozastavená a pokiaľ v niektorom zo závodov vznikne dlhodobý problém s efektivitou, budeme konať.

Zlúčeniu sa nevyhol v poslednom čase ani Odštepný závod Biomasa, ktorého výrobná činnosť bola presunutá na Odštepný závod lesnej techniky a jeho obchodné činnosti prešli na jednotlivé lesné závody a Generálne riaditeľstvo.

 

O Dodávatelia prác, vrátane ťažby, odvozu dreva či pestovných prác vyvíjajú na Lesy Slovenskej republiky tlak na zvyšovanie cien za tieto práce. Pred rokom ste vyrátali, že iba náklady na ťažbu zvýšené o jedno euro by znížili ročný zisk podniku o štyri milióny eur! Má tento trend rovnaký vývoj aj dnes?

 

Tlak na zvyšovanie cien služieb vykonávaných externými dodávateľmi pociťujeme samozrejme stále. Pokiaľ sú na to ekonomické dôvody, napríklad významné zdraženie cien PHM, aj naše kalkulačné ceny túto skutočnosť zohľadnia. Snažíme sa o trvalý a konštruktívny dialóg s našimi dodávateľmi. Druhým variantom je posilňovanie vlastných kapacít tak, aby sme tieto tlaky na zvyšovanie cien eliminovali. Optimálny variant je niekde v strede. Využívať služieb externých spoločností a zároveň mať dostatok svojich kapacít, aby podnik vykryl prípadné výpadky.

 

O V čase nášho rozhovoru sa blížil koniec starého roka a tým aj záverečné bilancovanie. Takže, môžete aspoň stručne zhodnotiť ako hospodáril štátny podnik Lesy SR v roku 2013?

 

Presné čísla zatiaľ nebudeme zverejňovať, v čase uzávierky tohto časopisu stále prebieha koncoročné účtovanie, no už dnes vieme povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, splnil všetky plánované výrobné a obchodné úlohy, a to pri značnom prekročení plánovaného zisku, čo bolo nutné pre bezproblémové naplnenie odvodu päť miliónov eur do štátneho rozpočtu.

 

O A celkom na záver, s akými prioritami vstupuje podnik do roku 2014?

 

Základnou prioritou podniku je dlhodobo udržateľné obhospodarovanie lesov v majetku štátu a tomu je vždy podriadený hospodársky plán. Všetko ostatné je, hoci dôležitá, ale iba nadstavba. Podnik musí vyprodukovať dostatočné množstvo zisku na to, aby zabezpečil v dostatočnom rozsahu pestovné práce, nevyhnutné investície a zároveň si splnil všetky záväzky voči svojim zamestnancom a štátu.

 

Zhováral sa: Ján Fillo

 

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Kumu prekážali statné jedle?

Kumu prekážali statné jedle?

O čom sa píše

Zdravé jedle v Tatranskej Kotline poškodil neznámy páchateľ a to tak závažne, že do dvoch mesiacov úplne vyschnú.

Prečítajte si viac
Český trh so smrekom kolabuje

Český trh so smrekom kolabuje

O čom sa píše

Pre šírenie lykožrúta sa viac ťaží a guľatina sa hromadí na skládkach.

Prečítajte si viac
Za okrúhlym stolom na Agrokomplexe

Za okrúhlym stolom na Agrokomplexe

O čom sa píše

Od štvrtka 16. do nedele 19. augusta 2018 sa v Nitre uskutoční tradičný Agrokomplex. Venovaný bude aj lesníctvu.

Prečítajte si viac
Podpora mimoprodukčných funkcií lesov

Podpora mimoprodukčných funkcií lesov

O čom sa píše

Finančný príspevok môžu získať tí, čo uplatňujú prírode blízke, maloplošné alebo výberkové spôsoby hospodárenia.

Prečítajte si viac

32°C

SR - aktuálne počasie

Část.zataženo

Vlhkosť: 29%

Vietor: 11.27 km/h

  • 19 Aug 2018 32°C 18°C
  • 20 Aug 2018 31°C 20°C

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex