Editoriál

Chybné rozhodnutia alebo aj nečinnosť, pokiaľ ide o lesy a lesníctvo sa neprejavuje len v súčasnosti, ale hlavne a oveľa výraznejšie sa prejavia v budúcnosti.

Isteže, nie je to príliš povzbudzujúca téma, ale vyhnúť sa jej nedá. Priam životne dôležitá je odpoveď na otázku, ktorá nás už pri jej vyslovení riadne páli: čo ohrozuje existenciu lesov a lesníctva? Nebezpečenstvo je v tom, že vládnuce štruktúry štátu ako aj verejnosť nedostatočne vnímajú fakt, že chybné rozhodnutia alebo aj nečinnosť, pokiaľ ide o lesy a lesníctvo sa neprejavuje len v súčasnosti, ale hlavne a oveľa výraznejšie sa prejavia v budúcnosti.

Je napríklad absurdné, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odvádzajú ročne z hospodárskeho výsledku nie malé finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. To neguje samotnú podstatu hospodárenia v lese. Štát totiž peniaze z lesa nepoužije opäť v lese. Je nezmyslom, aby podnik jednou rukou podával štátnu pomoc a druhou rukou žobral o pomoc formou štátnej pomoci!

Doterajšia prax nás naliehavo presviedča, že lesné hospodárstvo sa nemôže spoliehať na dotačné systémy, ale v prvom rade na seba a musí robiť to, čo iní. Musí sa držať zásady, že v súčasnom globalizovanom svete nič nie je zadarmo, za všetko sa platí. Preto treba začleniť verejnoprospešné služby (riadené mimoprodukčné funkcie lesov) do trhového mechanizmu, teda „predávať“ ich ako tovar, či platiť ako lesnícke služby. A ešte niečo: štátna lesnícka politika sa nemôže meniť podľa toho, ktoré stranícke štruktúry sa dostanú k moci. Preto by ju mal schváliť parlament. A v prípade lesníctva nech platí, že môže síce každý hovoriť do vecí verejných, ale rozhodovať môže len ten, kto má na to aj kompetencie a nesie za rozhodnutia zodpovednosť!

šéfredaktor