Editorial

Ak sa Vám pri listovaní aktuálneho vydania časopisu bude zdať, že až príliš veľa priestoru venujeme zdraviu a záchrane našich lesov, verte, nie je to náhoda. Práve naopak, situácia je mimoriadne vážna. Jeden z našich dnešných autorov ju označuje za národnú lesnícku tragédiu. A konkrétne, podkôrnikovú kalamitu nazýva kalamitou hlúpeho ľudského rozumu!

Pomôžme si faktami. Už naši predkovia dávno pred nami vedeli, že každá veterná kalamita v smrekových porastoch, ak sa včas nespracuje, vytvára ohniská ďalšej kalamity - tentoraz hmyzovej. Toľko logika veci. Avšak to by nemohli vstúpiť na scénu rôzni samozvaní ochranári, hlásajúci uplatňovanie takzvaného „bezzásahového režimu“. Dôsledok? Táto „metóda“ priam ponúkla na podnose ideálne podmienky na vývoj podkôrnikov, ktoré umožnili dokonca vývoj dvoch generácií aj vo vyšších nadmorských výškach a nižších polohách, ako aj založenie tretej generácie, takže – pôvodne veterná kalamita prerástla následne do kalamity podkôrnikovej. Do katastrofálnych rozmerov. Takže od roku 2007 hovoríme už o hynutí smrečín na Slovensku. Ide o najväčšiu ekologickú katastrofu lesných ekosystémov v dejinách slovenského lesníctva! Paradoxne, práve zásluhou mimovládnych skupín hlásajúcich sa k ekológii...

Máme tu zánik siedmych smrekových pralesov s nevyčísliteľnou vedeckou i kultúrnou hodnotou svetovej úrovne. Ich zánik je definitívny!

Ako to povedal v úvode spomínaný autor v dnešnom vydaní? Že ide o národnú lesnícku tragédiu? Kalamitu hlúpeho ľudského rozumu? Myslím si, že sa to nedá ani lepšie vyjadriť...

 

 

šéfredaktor