Prihlásiť

Akými zmenami prechádza lesnícka legislatíva?

Zhovárame sa s Ing. Jozefom Dóczym, PhD., riaditeľom odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

O Ak pravidelne sledujeme návrhy i schvaľovanie lesníckej legislatívy, tak ich záber je v tomto roku zvlášť široký. Ministerstvo predkladá vláde nové veľmi významné zákony. Začnime tým najdôležitejším – zákonom o lesoch, respektíve jeho novelou. S akými hlavnými zmenami prichádza? A v akom štádiu sa nachádza?

Novela zákona o lesoch je v súčasnej dobe po vnútro rezortnom pripomienkovom konaní, pred medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom podľa plánu legislatívnych úloh vlády má byť predložená do vlády SR v júli tohto roka.

Cieľom novely je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov lesa, obhospodarovateľov lesa, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii. Rozsah navrhovaných zmien teda nemení základnú filozofiu zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia.
Medzi hlavné oblasti zmien, ktoré by mala novela riešiť, patrí vyhlasovanie lesných pozemkov a povinnosti pri územnoplánovacej činnosti, zásady obnovy lesa na holine a vykonávania ťažby, povinnosti pri ochrane lesa, využívanie lesov verejnosťou a zákaz niektorých činností, vrátane väzieb na priestupky a iné správne delikty, vyhotovovanie programu starostlivosti o lesy, jeho zmeny a možnosť aktualizácie, odborné spôsobilosti v lesnom hospodárstve a správa majetku vo vlastníctve štátu.  

O Predchádzala tento návrh odborná diskusia?

Samozrejme, áno, v súvislosti s prípravou novely zákona o lesoch boli oslovení zástupcovia tak štátneho, ako aj neštátneho sektoru, štátnej správy, odborných inštitúcií, ako aj odbornej stavovskej organizácie.

O Doteraz sme v praktickej ochrane lesa často svedkami rozdielneho chápania zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že v rovnakom čase sa pripravuje aj druhý spomínaný „ochranársky“ zákon. Cieľom oboch by malo byť zosúladenie lesníckej a ochranárskej legislatívy. Predpokladáme, že predkladateľ zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR úzko spolupracuje s vašou sekciou na príprave zákona. Je tomu tak?

Áno, novela zákona o lesoch sa pripravovala spoločne s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny práve v záujme odstránenia tých ustanovení zákona, ktoré sa v týchto zákonoch ukázali ako nezosúladené, duplicitné, alebo na druhej strane chýbajú. Na prípravu oboch zákonov bola zriadená osobitná komisia na úrovni štátnych tajomníkov oboch rezortov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva životného prostredia SR.

O Po dlhých rokoch čakania sa vlastníci lesov dočkali zákona o pozemkových spoločenstvách. Čo bolo hlavným dôvodom jeho prijatia?

Návrh zákona o pozemkových spoločenstvách vypracovalo ministerstvo na základe vlastných skúseností pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v praxi. Vychádzali sme pritom z doterajších praktických skúseností z riešenia problémov pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z., skúseností orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektoru vlastníkov lesov, ako aj porušovaní tohto zákona.

V porovnaní so zákonom č. 181/1995 Z. z., sa v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2013, upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností - teda nie iba spoločnej nehnuteľnosti -  s cieľom ich spoločného, racionálneho obhospodarovania.

V novom zákone sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť, najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti.

Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade rádovo stoviek až tisícov spoluvlastníkov nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.

Osobitne je v novom zákone upravené postavenie Slovenského pozemkového fondu. Fond vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany  a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.

Umožňuje sa predaj podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu v správe fondu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

V zákone je zakotvený štátny dozor nad spoločenstvami, ktorý budú vykonávať obvodné lesné úrady a upravené je i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených týmto zákonom, čo má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto zákona a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z.

Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou budú povinné do 28. februára 2014 prispôsobiť právne pomery v spoločenstvách novému zákonu, inak ich čaká likvidácia. Tiež pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou rovnako do 28. februára 2014, inak budú zrušené.

Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach o orgánoch spoločenstva, ale aj poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa javí v súčasnosti ako neopodstatnená. Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupovali a konali ako spoločenstvá s právnou subjektivitou, na čo nemali oprávnenie, pretože pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemalo práva ani povinnosti a za takéto spoločenstvo mohol vystupovať len splnomocnený zástupca, písomne splnomocnený všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, a to len na úkony na ktoré bol, splnomocnený.
Pozemkové spoločenstvá založené ako občianske združenia podľa ustanovení zákona   č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktoré mali podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu, majú túto povinnosť i podľa nového zákona. Keďže Ministerstvo vnútra SR tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platnému zákonu, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a to následne príslušnému obvodnému lesnému úradu.

O Výrazné zmeny sa dejú v štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva. Od 1. januára tohto roku zanikli krajské lesné úrady. V októbri ich budú nasledovať obvodné lesné úrady. S tým, že ich kompetencie prevezmú okresné lesné úrady. V tejto súvislosti nám píšu ľudia z lesnej prevádzky a sťažujú sa, že v našich lesoch chýba kontrola štátu. Myslíte si, že táto reorganizácia štátnej správy bude mať pozitívny vplyv na fungovanie našich štátnych i neštátnych lesov?

Čo sa týka vplyvu na „fungovanie štátnych i neštátnych lesov“, to je otázka, ktorá by mohla byť diskutovaná i v súčasnej dobe, nakoľko tento vplyv je skôr nepriamy, cez vykonávanie štátnych dozorov v lesoch a samozrejme prostredníctvom ďalších konaní, ktoré majú obvodné lesné úrady v kompetencii. Inou je otázka vplyvu integrácie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva do okresných úradov.

V súvislosti s touto otázkou verejnosť určite zaujíma problematika samotnej transformácie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva. Preto uvediem k tejto téme niekoľko slov.

Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí 27. apríla 2012 uznesením č. 164 schválila Program ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa – poznámka redakcie) a harmonogram jeho uvedenia do praxe. Jej cieľom bolo v I. etape zrušiť 8 druhostupňových špecializovaných orgánov štátnej správy, vrátane krajských lesných úradov, ktorých pôsobnosť prešla od 1. januára 2013 na základe zákona č. 345/2012 Z. z. z 18. októbra 2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Na vykonávanie prvostupňovej agendy na obvodných lesných úradoch v sídlach krajov boli zriadené odbory lesného hospodárstva a poľovníctva.

V II. etape, ktorá začala vo februári 2013 a bude ukončená k 1. októbru 2013 začlenením obvodných lesných úradov v sídlach krajov a obvodných lesných úradov do 49 okresných úradov, pracuje pod gesciou Ministerstva vnútra SR niekoľko pracovných skupín, v ktorých má zastúpenie aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navrhuje na okresných úradoch mimo sídiel krajov zriadiť odbor pôdohospodárstva s dvoma oddeleniami, a to s oddelením lesného hospodárstva a poľovníctva a oddelením pozemkových úprav a ochrany pôdy.
Faktom je, že takýto model usporiadania štátnej správy tu na Slovensku už v minulosti bol a samozrejme, štátna správa plnila svoje úlohy aj v takomto režime. A niet pochýb o tom, že tomu tak bude aj po začlenení lesných úradov do okresných úradov.

O Vari najviac diskutovanou témou, a to nielen v lesníckych kruhoch je poľovníctvo. Dlhodobo sa v ňom prejavuje silný lobing rôznych záujmových skupín a do čisto odborných diskusií vstupujú neraz osobné záujmy. Hovoríme o tom práve preto, že na svete je nový Zákon o poľovníctve. Trúfate si povedať, že táto verzia zákona je už správne „šitá“ na mieru poľovníckej odbornosti?

Úvodom by som otázku poopravil tak, že v tomto prípade nejde o nový zákon o poľovníctve, ale iba o jeho novelu. Ako vyplýva z dôvodovej správy, cieľom predloženého návrhu zákona o poľovníctve bolo okrem iného, zjednodušiť niektoré postupy pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov ako i postupy pri priebehu zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní žiadosti o uznanie a zmenu hraníc poľovných revírov. Pri aplikácii zákona o poľovníctve v praxi tiež vyplynula potreba upraviť postup nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu a novela zavádza tiež možný režim vyhradenosti revírov.

Samozrejme, akýkoľvek zákon, nech by už bol akokoľvek dokonalý, nemôže uspokojiť nároky všetkých občanov. To platí tak vo vzťahu k poľovníkom samotným, ako aj vo vzťahu k nepoľovníckej verejnosti. Treba však povedať, že na príprave novely zákona o poľovníctve sa podieľal celý rad inštitúcií a odborníkov z praxe, takže v tomto smere ministerstvo urobilo maximum pre to, aby sa teoretické poznatky, ako aj odborné skúsenosti premietli do tejto novely.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že v nadväznosti na prijatú novelu zákona o poľovníctve, ministerstvo v súčasnej dobe už pripravuje novelu vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorej správna úprava bude nemenej dôležitá, ako príprava samotného zákona o poľovníctve.

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac
Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

O čom sa píše

Anketa Strom roka zviditeľňuje staré, vzácne a ohrozené stromy prostredníctvom ich výnimočných príbehov a prispieva k ich odbornému ošetreniu a záchrane. Od 25...

Prečítajte si viac
Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po prvýkrát bol použitý pre presnú identifikáciu problémového jedinca špeciálny softvér a drony

Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po…

Aktuálne

Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (Zásahový tím ŠOP SR) včera 26. marca vo večerných hodinách po...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora