Bez tvrdej diskusie a vnútorných zmien to nepôjde!

Sú schopné štátne a neštátne lesy vies spoločný zápas? Na tému "Kam kráčaš slovenské lesníctvo" píše Ing. Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Podnetný článok prof. Novotného „Kam kráčaš slovenské lesníctvo“ v jesennom čísle časopisu Les&Letokruhy je významným príspevkom do diskusie o koncepčnom smerovaní nášho lesníctva. Jeho zásadným posolstvom je apel na hľadanie zjednocujúcich ideí a osobností, ktoré by sa mali sta základom pre nájdenie východiska z hlbokej krízy celého lesníctva u nás, v ktorom sa bezpochyby tento, kedysi tak vážený stav, v súčasnosti nachádza.
Koncepcia prof. Novotného  má logiku a cenná je najmä tým, že sa v nej spája jeho teoretická erudícia  s dôvernou znalosou  praktického života.
Nemôžem sa však ubráni dojmu, že jej autor je príliš zameraný predovšetkým na riešenie problémov, ktoré lesníctvo má vo vzahu k externému prostrediu a nedoceňuje jeho interné problémy, ktoré sa začali jeho diferenciáciou po roku 1992 a pretrvávajú dodnes. Tieto problémy sú totiž  najväčšou brzdou pri nastolení vnútornej jednoty lesníckeho stavu a bez ich vyriešenia nemôžeme zásadnejším spôsobom zmeni ani náš vzah k vonkajšiemu svetu. Navyše, ak sa doteraz  „riešili“ hlavne tým, že sa o nich cudne mlčalo v naivnej predstave, že čas všetko vyrieši.

Sú schopné štátne a neštátne lesy vies spoločný zápas?

 

Dvadsaročná skúsenos ukazuje, že čas nič nevyriešil a ani vyrieši nemôže, pretože tieto vnútorné problémy lesníctva sa ukazujú by problémami systémovými, ktoré  majú svoje korene v spoločenskom a ekonomickom poriadku, ktorý síce oficiálne skončil v roku 1989, ale lesníctvo je jedným (jediným?) z posledných odvetví hospodárstva, kde pretrvávajú.
Kľúčovými z tohto pohľadu sú vzahy medzi štátnym a neštátnym lesníckym sektorom, ktoré sa zdali by bezproblémové, avšak vo svetle udalostí uplynulých mesiacov sa ukázalo, že tu stále existuje celý rad závažných problémov, bez vyriešenia ktorých  dosiahnutie aspoň základnej miery vnútornej jednoty lesníkov nie je možné.

Podrobný  výpočet týchto problémov presahuje rámec tohto článku a preto postačí, ak to zhrniem do základnej otázky: Sú schopné oba tieto sektory vies spoločne zápas o presadenie novej paradigmy lesníctva v zmysle jeho zmeny z odvetvia drevoprodukčného na odvetvie poskytujúce aj významné a ekonomicky ocenené sociálne a ekologické služby pre verejnos?
Oprávnenos tejto otázky je namieste, pretože tento zápas je pre ďalšie prežitie lesníctva nevyhnutný, nebude jednoduchý a bude si vyžadova aj verejné vyjadrovanie postojov, ktoré nie vždy budú v súlade so želaniami politikov a ostatných záujmových skupín, čo predpokladá, že ich musia predklada odborne zdatné a vnútorne slobodné osobnosti.

 

(viac v aktuálnom vydaní časopisu LES a Letokruhy)