Prihlásiť

Aké sú dopady návrhu zákona o ochrane prírody na lesy Slovenska?

... alebo, keď vysoké sumy z verejných zdrojov získané od daňových poplatníkov nevyužíva „ochrana prírody" na zlepšovanie stavu slovenských lesov, ale skôr naopak.

Národnú sústavu chránených území (CHÚ) v súčasnosti tvorí 9 národných parkov (NP), 14 chránených krajinných oblastí (CHKO) a vyše 700 maloplošných chránených území (MCHÚ), medzi ktoré patria: národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné rezervácie (PR), národné prírodné pamiatky (NPP), prírodné pamiatky (PP) a chránené areály (CHA). Aktivity človeka v CHÚ obmedzuje zákon o ochrane prírody a krajiny prostredníctvom ustanovení o stupňoch územnej ochrany (stupne ochrany (SO) 1 až 5).

Okrem národnej sústavy CHÚ vzniká na Slovensku aj Európska sústava chránených území - NATURA 2000, ktorá pozostáva z území európskeho významu (ÚEV) a chránených vtáčích území (CHVÚ). Členským štátom EÚ ju nariaďuje Európska komisia prostredníctvom smerníc o vtákoch a o biotopoch. Obidve smernice sa transponovali do platného zákona o ochrane prírody a krajiny.

 

Celková výmera CHÚ národnej i európskej sústavy na lesných pozemkoch Slovenska je 1,103 mil. ha, čo predstavuje 57 % ich výmery. Obidve sústavy sa popri tom navzájom vo veľkom rozsahu prekrývajú (14 % území NATURA 2000 je mimo národnej sústavy CHÚ). V CHVÚ je 41 území a ich celková výmera, vrátane nelesných pozemkov je 1, 373 mil. ha, čo predstavuje 28 % územia SR. V ÚEV je 382 lokalít o celkovej výmere 573 tis. ha.

V dlhodobej praxi sa preukázalo, že zabezpečovanie ochrany prírody prostredníctvom týchto dvoch sústav má mnoho nedostatkov. Národná sústava CHÚ sa formovala v spoločensko-ekonomických podmienkach socializmu. Obmedzenia v CHÚ vtedy umožňovali citlivé hospodárske využívanie lesov. Za MCHÚ sa vyberali najmä odľahlé, neprístupné a nesprístupnené lokality so saženými podmienkami na hospodárske využitie. Problém vlastníckych vzahov prakticky neexistoval, pretože všetky lesy boli v užívaní štátnych organizácií a poľnohospodárskych družstiev. Vzah medzi lesníctvom a ochranou prírody nebol antagonistický.

V zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach (po roku 1989) sa zásadne zmenila aj viac-menej formálna ochrana prírody uplatňovaná za socializmu. Hlavnou príčinou boli nové, ale, žiaľ, nesprávne nastavené zákony o ochrane prírody a krajiny z rokov 1994 a 2002. Nové demokratické usporiadanie otvorilo priestor v ochrane prírody pre rôzne „zelené“ mimovládne organizácie, ktorých neodborným názorom vo veľkom rozsahu podľahli aj orgány a odborné organizácie ochrany prírody. V týchto podmienkach sa vypuklo prejavili všetky negatíva predchádzajúceho benevolentného prístupu k vyhlasovaniu CHÚ. Ekonomicky neúnosným bremenom sa stala najmä ich neprimerane a neodôvodnene vysoká výmera.

Obidva uvedené zákony o ochrane prírody a krajiny (č. 287/1994 Z.z. a č. 543/2002 Z.z.) boli postavené na základe filozofickej a politickej koncepcie environmentalizmu a koncepcie bezzásahovosti (ochrany prírodných procesov) v CHÚ. „Ochranu prírody“ ponímajú výhradne negatívne, to znamená obmedzujú ju na vydávanie zákazov a obmedzujúcich podmienok, proti ľudským aktivitám, respektíve na povoľovanie výnimiek a udeľovanie súhlasov. Takmer vôbec nepožadujú opatrenia, ktoré by sa mali vykonáva v prospech zachovania alebo zlepšenia stavu predmetu ochrany v lesných CHÚ. Jednotlivé ustanovenia týchto zákonov sú formulované príliš všeobecne, nejednoznačne a nekonkrétne, čím umožňujú ich rozdielny výklad, presadzovanie skupinových, či rezortných záujmov a obštrukcie. Ustanovenia často nekorešpondujú s potrebami biotopov a druhov, na ochranu ktorých boli vyhlásené CHÚ. Neumožňujú efektívnu ochranu skutočných prírodných hodnôt, čím spôsobili, a naďalej aj spôsobujú, veľké škody celej spoločnosti, vlastníkom i obhospodarovateľom lesov. Uplatňovaním bezzásahového režimu v CHÚ došlo k poškodeniu a v niektorých prípadoch až k zničeniu desiatok tisíc hektárov ekologicky hodnotných segmentov kultúrnej krajiny. Rozpad lesných ekosystémov, najmä smrekových, dosiahol efekt veľkoplošnej ekologickej katastrofy.

 

V uvedenom právnom stave sa vysoko nad rámec požiadaviek EÚ začala na Slovensku realizova aj európska sústava CHÚ NATURA 2000. Bez akýchkoľvek pochýb možno konštatova, že jej formovanie sprevádza veľa neodbornosti a povyšovania skupinových, rezortných, ale aj nadnárodných záujmov, nad celospoločenské a národné záujmy. Rovnako ako v prípade národnej sústavy CHÚ, i tu dochádza k uprednostneniu kvantity ochrany pred jej kvalitou. Nesporným dôkazom tohto tvrdenia je, že na Slovensku bolo do území NATURA 2000 zahrnutých až 48,8 % lesných pozemkov, čo je viac ako dvojnásobok priemeru členských štátov EÚ 27. Tento podiel zaraďuje Slovensko, po Bulharsku a Cypre, na tretie miesto v celej EÚ.

 

Chránené vtáčie územia sa vytvárali tak „veľkoryso“, že v rámci nich sa nachádza 20-90 % takých území, ktoré do nich nepatria, sú jalové, čiže mimo jestvujúcich hniezdnych areálov druhov vtákov, pre ktoré sa vyhlásili. Výber území európskeho významu, to znamená biotopov druhov živočíchov a rastlín sa tiež neuskutočnil na základe nevyhnutných odborných podkladov, preto sme napríklad povinní vymedzova tieto územia na ochranu lesov, ktoré sú u nás bežné, napríklad na ochranu bučín.

 

Ministerstvo životného prostredia SR návrhy území NATURA 2000 nikdy nepredložilo na nezávislú oponentúru príslušným vedecko-výskumným inštitúciám a neprihliadalo sa ani na názory oponentov. Nezabezpečili sa tak základné predpoklady dosiahnutia kvality ochrany území, ktoré sú toho hodné a optimalizácie spoločensko-ekonomických dopadov ich ochrany. Toto spôsobuje Slovensku obrovské škody a riziká už dnes a určite ich bude spôsobova aj v budúcnosti. Sú to najmä problémy spojené s investičnou výstavbou, napríklad diaľníc, rozvojom regiónov a obcí, majetková ujma vznikajúca vlastníkom a obhospodarovateľom lesov, nutnos posudzovania vplyvov na životné prostredie na vyše jednej štvrtine územia Slovenska, hrozby pokút za porušenie smerníc od Európskeho súdneho dvora a podobne.

 

Aké sú hlavné príčiny súčasného stavu?

 

Stav lesov (lesných ekosystémov) na Slovensku v čase formovania CHÚ bol natoľko priaznivý, že až 57 % z nich bolo zaradených do kategórií CHÚ. Zachovanie lesných ekosystémov s prírode blízkou štruktúrou a dobrým zdravotným stavom umožnila primeraná intenzita a spôsoby obhospodarovania a starostlivosti o lesy, vyvíjané a uplatňované generáciami lesníkov. Napriek uvedenému, v dôsledku niekoľko 100-ročného využívania lesov, majú slovenské lesy zmenenú štruktúru, ktorá sa výrazne líši od pralesov, či prírodných lesov. Sú to lesy umelé, kultúrne s málo diferencovanou priestorovou a vekovou štruktúrou, v dôsledku čoho stratili schopnos samoregulácie. Bez vykonávania lesoochranných a pestovno-ažbových opatrení postupne degradujú a rozpadajú sa. Tieto štrukturálne zmenené lesné ekosystémy majú z hľadiska produkcie dreva a plnenia ostatných mimoprodukčných funkcií veľmi vysokú hodnotu, avšak ich prírodné hodnoty nie sú ničím výnimočné. Dajú sa dosiahnu bežným obhospodarovaním, preto ich vyhlasovanie za CHÚ je kotraproduktívne.

 

(viac v aktuálnom vydaní časopisu LES a Letokruhy)

 

Ing. Martin Moravčík, CSc.
Národné lesnícke centrum  Zvolen

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

V lesoch riziko požiarov. Ich vlastníci a obhospodarovatelia musia hliadkovať a plniť si aj ďalšie povinnosti

V lesoch riziko požiarov. Ich vlastníci a obhospodarovatelia musia hliadkovať a plniť…

Aktuálne

Je tu jar, zvýšené riziko vzniku požiarov na lesných pozemkoch a povinnosť ich vlastníkov a obhospodarovateľov zabezpečiť hliadkovanie a mať pripravené protipožiarne...

Prečítajte si viac
Poznámka: Na sociálnych sieťach za málo peňazí veľa muziky

Poznámka: Na sociálnych sieťach za málo peňazí veľa muziky

Aktuálne

V marcovej relácii Halali bola odvysielaná reportáž o cieľoch a aktivitách odbornej platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, v ktorej sa vyjadrili na kameru koordinátori...

Prečítajte si viac
Národné lesnícke centrum má ambíciu pomáhať na západnom Balkáne

Národné lesnícke centrum má ambíciu pomáhať na západnom Balkáne

Aktuálne

Národné lesnícke centrum vo Zvolene, ktoré zabezpečuje pre lesné hospodárstvo komplexné služby a činnosti vo vede, výskume, vývoji, poradenstve, ďalšom vzdelávaní...

Prečítajte si viac
História: Rozvrat alebo svornosť

História: Rozvrat alebo svornosť

O čom sa píše

Náš spolupracovník Ing. Juraj Krišta, vedúci Lesnej správy Sedliská na Odštepnom závode Vranov nad Topľou š. p. LESY SR je...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk