Prihlásiť

Štát môže zaa sekeru. Ale urbárnikom stratu nik nedorovná!

Urbárnici volajú po jednotnej legislatívnej úprave pozemkových spoločenstiev.

Podielnici pozemkového spoločenstva Urbárska obec Považské Podhradie vlastnia lesný majetok v prímestskej časti Považskej Bystrice i pozemky pod vysokými piliermi, ktoré budú podopiera diaľnicu, prechádzajúcu nad centrom tohto okresného mesta s niečo vyše 40-tisíc obyvateľmi.

 

Práve výstavba diaľnice predstavovala pre miestnych urbárnikov neočakávaný príjem z tržieb za predaj štrku z urbárskych parciel medzi prírodným ramenom a umelým kanálom Váhu, ponad ktorý sa má od mája 2010 vinú údolím nielen prúd najdlhšej slovenskej rieky, ale aj prúd automobilov na dokončenom úseku dlhoočakávanej autostrády. Urbárska obec Považské Podhradie mohla viac ako 180-tim podielnikom vyplati peniaze aj po predaji dreva z kalamity z roku 2007. Inak však výborníci považujú svoj subjekt za chudobnejší prímestský urbár. Ich snaha o zodpovedné a profesionálne obhospodarovanie lesného majetku, ako aj o konštruktívny prístup k riešeniu všeobecne známych problémov neštátnych lesníckych subjektov však môže pozorného čitateľa rozhodne obohati.

Mám možnos sa stretnú hneď s troma členmi výboru Urbárskej obce Považské Podhradie – Danielom Žákovicom, Vojtechom Hatalom a Jozef Janoškom, ktorý je zároveň odborným lesným hospodárom. V úvode sa spoločne púšame do témy kalamity, ktorá predstavovala pred troma rokmi výrazný zásah do hospodárenia subjektu. Ten vlastní necelých 70 hektárov lesa a na desaročné obdobie platnosti aktuálneho LHP 2003 – 2012 mal plánovanú výšku ažby na úrovni 3 000 m³. Lenže vetrová kalamita zhodila k zemi v priebehu pár minút až 2 000 kubíkov hmoty. „Vietor zaúradoval vo štvrtok, cez víkend sme boli v porastoch pozrie na škody, ktoré spôsobil a už od pondelka začala dohodnutá partia prerezáva cesty a spracováva kalamitnú hmotu. Takže po týždni sme boli schopní mera prvé kubíky dreva. Do troch mesiacov sme spracovali u nás i v susedných dvoch pozemkových spoločenstvách (hospodárime na celkovej ploche približne 300 hektárov) celý objem kalamitného smrekového dreva.

Ukázalo sa, že vďaka rýchlemu postupu sme mohli preda kalamitné drevo za lepšie ceny ako tí, ktorí otáľali s vysporiadaním sa s dôsledkami kalamity. So susedmi koordinujeme náš postup aj naďalej. V súčasnosti sme napríklad dohodnutí, že pri súčasných nízkych cenách zastavíme úmyselné ažby a zašetríme kvalitnú hmotu do čias, kedy ju bude možné lepšie speňaži,“ hovorí D. Žákovic. Zároveň zdôrazňuje, že ich urbár nepatrí medzi tie, ktoré „preženú“ čo sa dá gátrom a ostávajú po nich plochy pripomínajúce saharskú púš.

Predstavitelia urbáru sa zhodujú na tom, že o drevo z ich lesov je síce záujemcov habadej, ale s platením zaň majú viacerí obchodní partneri veľké problémy, takže aj to je dobrý dôvod, aby sa s ažbou a predajom dreva nijako zvl᚝ neponáhľali.

Pestujú porasty odolnejšie voči snehu a vetru

 

Urbárnici naopak nemajú žiadny problém s tým, aby v pestovaní a obnovovaní svojich lesov uplatňovali prírode blízke a ekonomicky efektívne postupy. Podľa J. Janošku je podrastový hospodársky spôsob samozrejmosou. Čo už také samozrejmé na iných subjektoch by nemusí je fakt, že tunajší súkromní lesníci dosahujú v porastoch v okolí obcí Považské Podhradie, Orlové a Šebešanová až 80-percentný podiel prirodzeného zmladenia. Ostávajúce percentá pripadajú na umelú obnovu, aj to len na kalamitných holinách. „Z prirodzenej obnovy predstavuje zmladenie buka 80 percent, duba 10 percent, smrekovca takisto 10 percent a zvyšok je vtrúsená borovica. Veľkú pozornos venujeme výchove porastov, konkrétne prečistkám a prerezávkam napriek tomu, že zákon nám tieto zásahy umožňuje nerobi. Naše skúsenosti ale hovoria, že po silnej prerezávke sú následne porasty stabilnejšie a ukázalo sa, že tým pádom aj odolnejšie voči škodlivému pôsobeniu snehu a vetra. Nezanedbávame ani ochranu proti zveri a burine. No a bojujeme s podkôrnikom, ktorý sa v okolí Považskej Bystrice dos rozširuje. Snažím sa každý týždeň prejs porastmi, vyhľada aktívne chrobačiare a včas ich dosta z porastov von. Stáva sa, že z týždňa na týždeň pribudne až 20 kubíkov napadnutých stromov. Zatiaľ sme ale v tomto smere úspešní,“ dodáva J. Janoška.

Ako veľké mínus vnímajú urbárnici z Považského Podhradia, ale aj okolitých neštátnych lesníckych subjektov, že už nedostávajú od štátu dotácie na hradenie činností, zabezpečujúcich mimoprodukčné, verejne prospešné funkcie lesa. V začiatkoch, v prvej polovici 90-tych rokov, im štátne subvencie podľa V. Hatalu pomohli do takej miery, že ich zachránili. Vtedy sa im podarilo získa financie od štátu na výchovu, obnovu a ochranu porastov. Z verejných zdrojov vybudovali napríklad aj inšpekčný chodník v náročnom teréne prudkých svahov, na ktorých rastie čas ich porastov, zaradených do kategórie ochranných lesov. V súčasnosti vnímajú urbárnici ako skrivodlivos, že štátnym lesníckym subjektom štát finančne pomáha. „Myslíme si, že neštátne lesy by mali by zrovnoprávnené v tomto smere so štátnymi. Buď všetkým, alebo nikomu. Štátni lesníci sú takto vlastne zvýhodnení a môžu si dovoli v hospodárení ľudovo povedané zaa sekeru. Nám súkromníkom ale stratu nikto nedorovná. Pritom máme taký istý záujem na takom obhospodarovaní našich lesov, aby plnili všetky funkcie tak, ako je tomu v lesoch štátnych. Lesný majetok sa snažíme vo vlastnom ale aj celospoločenskom záujme neustále zveľaďova. Popasovali sme sa napríklad s osemhektárovým pasienkom, zarasteným až štyri metre vysokými krami trnky. Zbavili sme ho tània a zalesnili,“  argumentuje D. Žákovic.

Pozemkové spoločenstvá na spôsob verejných obchodných spoločností

 

Urbárnici kritizujú aj chaotickú legislatívu, týkajúcu sa fungovania pozemkových spoločenstiev. Od štátu očakávajú úpravu, ktorá by právne normy zjednotila. Sympatické je, že za tento všeobecne známy a stále nedoriešený problém štát nielen kritizujú, ale sami navrhujú konkrétne riešenie. Podľa ich názoru, konzultovaného s právničkou, s ktorou prerokovávajú a riešia všetky zložitejšie majetkovo – právne náležitosti, týkajúce sa fungovania Urbárskej obce Považské Podhradie, by bola najvhodnejšia právna úprava na spôsob verejných obchodných spoločností.

Každé pozemkové spoločenstvo by malo právnu subjektivitu, jasne zadefinované práva a povinnosti, vrátane jednoznačných práv jeho zástupcov kona za spoločenstvo (ako je to u  štatutárov spolkov, obchodných spoločností – verejných obchodných spoločností., spoločností s ručením obmedzeným, družstiev, akciových spoločností a pod.). Pozemkové spoločenstvo, ako právnická osoba, by jednoducho a právne čisto mohlo vstupova do zmluvných vzahov (zriaďovanie účtov v bankách, zamestnávanie osôb v pracovnom pomere alebo na dohody o vykonaní prác, obchodné vzahy s inými subjektmi, čerpanie dotácií, eurofondov a pod.) a nadobúda majetok. Uľahčilo by sa prenajímanie pozemkov spoločenstva (napr. pasienkov, poľnohospodárskej pôdy) iným subjektom, ale aj prenajímanie si ďalších lesných pozemkov od členov aj nečlenov spoločenstva, či nakupovanie rozdrobených malých lesných pozemkov priamo do vlastníctva spoločenstva ako právnickej osoby, čo by znižovalo rozdrobenos lesných pozemkov.

„Pôvodné pozemky členov spoločenstva, aj keď ich členovia združili v pozemkovom spoločenstve, sú v podielovom spoluvlastníctve jeho členov, spoločenstvo ich nevlastní a nemôže ich teda preda, ani keď má právnu subjektivitu. Keď už musí dochádza k takým kurióznym, historicky daným situáciám, keď napríklad v miestnom urbáre chcel jeden z podielnikov kúpi švík pôdy, tak aby ho mohol získa do vlastníctva, potreboval by súhlas a podpis na kúpnej zmluve od všetkých 180-tich podielnikov, tak by k tomu nemuselo dochádza aspoň v opačnom prípade - keď chce niekto spoločenstvu nejaký švík pôdy preda. Zdaňovanie príjmov by mohlo by rovnaké, ako u verejných obchodných spoločností, kde je vyčíslený podiel príjmov a výdavkov, pripadajúcich na člena, ktorý si ich potom zdaní sám (tak je to teraz iba u pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity).

Ak by štát nechcel prís o nijakú daň z príjmu spoločenstiev, tak by zisk mohlo zdani priamo spoločenstvo (rovnako, ako napríklad s.r.o.). Ak by sa člen rozhodol (ak by to pre neho bolo výhodné), mohol by požiada, aby bol vyčíslený jeho podiel na príjmoch a výdavkoch spoločenstva, ktorý by si potom uplatnil vo svojom daňovom priznaní, kde by si tieto príjmy zdanil sám a daň, ktorú za jeho podiel na zisku odviedlo spoločenstvo, by si odpočítal. Ak by to neurobil (pretože by to pre neho nebolo výhodné, alebo by mu to nestálo za podávanie daňového priznania), daň by sa považovala za zaplatenú a do svojho daňového priznania by tieto príjmy nezahàňal, resp. by daňové priznanie nemusel iba kvôli príjmom z pozemkového spoločenstva vôbec podáva (takto sa  teraz môže rozhodnú napr. pri dani z úrokov, ktorú za vkladateľa odviedla banka). Obciam by sa tiež zjednodušil výber dane z nehnuteľnosti, pretože by ho za nehnuteľnosti, ktoré užíva platilo pozemkové spoločenstvo,“ dodáva D. Žákovic.

 

Niektoré problémy je síce možné rieši zákonmi a nariadeniami, ale zodpovedný vzah k majetku sa nikomu prikáza nedá. Ten buď v človeku je, alebo nie je. Nám starším ho vštepili rodičia a prarodičia, úzko spätí s pôdou, ktorí si ju hlboko vážili aj napriek tomu, že sa na nej museli poriadne nalopoti, aby im dala všetko to, čo potrebovali pre život. Ale časy sa zmenili a v socialistickom režime vzah nielen k pôde, ale k majetku vôbec upadol. Stratil sa. Nie je. Preto mladých ľudí dnes veľmi nezaujíma, čo všetko treba urobi pre les, aby mohol rás. Čo všetko mu treba da, aby mohol vráti. Koľko to stojí peňazí, času a energie. Urbárnici z Považského Podhradia konštatujú, že tí mladší sa zväčša pozerajú aj na ten svoj les len cez peniaze. Teda cez tie, ktoré z neho môžu dosta. Vraciame sa na začiatok nášho stretnutia a k vyplácaniu podielnikov z príjmov z predaja štrku a kalamitného dreva. Vtedy sa záujem o dianie v urbári neuveriteľne zvýšil. Na valnom zhromaždení bolo prítomných až 70 percent podielnikov. Dovtedy tunajší urbárnici žiadne zhromaždenie radšej ani neorganizovali. Nebolo by totiž s kým a nebolo by ani o čom.
Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné informácie o agrorezorte

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné…

O čom sa píše

Prečo média mlčia? Musia? Pýta sa na svojom blogu Martin Ondráš, ktorý sa viac ako 20 rokov aktívne venuje potravinovej...

Prečítajte si viac
Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

O čom sa píše

Trojnásobný Zlatý slávik Dalibor Janda v 80-tych rokoch v populárnej piesni Všechno na Mars predpovedal, že „2005 všechny aleje káceli, 2006 náhle...

Prečítajte si viac
Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto sezónu

Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto…

Aktuálne

Na Slovensku sa bude aj naďalej loviť vlk. Kvóta lovu vlka dravého sa totiž pre najbližšiu poľovnícku sezónu 2020/2021 stanovila...

Prečítajte si viac
Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

O čom sa píše

Emeritný vedecký a ministerský pracovník doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., ktorého netreba lesníckej odbornej verejnosti bližšie predstavovať, v závere článku, uverejnenom v októbrovom...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex