Prihlásiť

Aké máme možnosti dosta lesníctvo z krízy?

Lesníctvo v strednej Európe, zvl᚝ na Slovensku sa nachádza v hlbokej  kríze. Jej hlavnou príčinou je nedostatok finančných  zdrojov. Možno poveda, že sa rozhoduje o tom, či si lesníctvo zachová svoje postavenie ako významné odvetvie, ktoré má zabezpečova pre spoločnos nenahraditeľné ekonomické, environmentálne (ekologické) a sociálne funkcie, alebo bude nasledova ďalšia jeho marginalizácia.

V zhode s Ing. VL. Krečmerom z Českej republiky (2010) možno poveda, že ďalšiu existenciu lesníctva ako relatívne samostatného odvetvia ohrozujú dve extrémne a protikladné ideológie: neoliberálny ekonomizmus a krajný environmentalizmus.

 

Neoliberálny ekonomizmus presadzuje naklada s lesmi podnikateľsky ako s ktorýmkoľvek iným majetkom. Neberie do úvahy využívanie ekologických a sociálnych úžitkov lesa. Presadzuje oslabovanie verejného sektora a verejných záujmov. Nediferencuje nakladanie s lesmi podľa druhu vlastníctva. Vychádza z predstavy, že všetko rieši trh. Snaží sa sprivatizova lesy vo vlastníctve štátu. Naproti tomu krajný environmentalizmus neguje drevoprodukčnú funkciu lesov. Tvrdí, že „všetko čo príroda robí, len dobre robí“. Propaguje návrat k prírode s vylúčením zásahov človeka do lesov. Neberie do úvahy poškodzovanie lesných ekosystémov prírodnými živlami. Zaoberá sa tzv. „životadarnými“ funkciami – vnútornými prírodnými procesmi lesného ekosystému. Obidve tieto krajné ideológie sa rozšírili z USA v druhej polovici minulého storočia.
Uvedené dve krajnosti prinášajú nebezpečné riziká pre kultúrnu krajinu a  ľudskú spoločnos, tak z hľadiska drevoprodukčného, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa. Nie sú v zhode s princípom  predbežnej opatrnosti. Taktiež sú v rozpore s viacúčelovým lesníctvom. Európske lesníctvo ich odmieta.

 

V nadväznosti na uvedené, ďalší vývoj lesníctva môže is v troch smeroch. Pokračova v podstate v jednoúčelovej drevoprodukčnej hospodárskej štruktúre. V prestavbe hospodárskych lesov podľa zásad konzervačnej ochrany prírody. Alebo, ako hospodárstvo funkčne integrované, dvojzložkové odvetvie, zabezpečujúce lesnú produkciu a lesnícke služby. V krajnom prípade hrozí rozptýlenie lesného hospodárstva do iných odvetví hospodárskych (poľnohospodárstvo, drevospracujúci priemysel, energetika atď.) a environmentálnych (životné prostredie, ochrana prírody).

Už sa aj zrealizovali niektoré závažné opatrenia, ktoré nie sú v prospech zachovania a rozvoja lesného hospodárstva ako samostatného odvetvia. K lesnému hospodárstvu sa pridružilo spracovanie dreva, naproti tomu ochrana prírody zostala v inom rezorte a prebrala niektoré kompetencie patriace lesnému hospodárstvu (ochrana lesov v 5. stupni ochrany prírody). V orgánoch Európskej únie lesníctvo je príveskom poľnohospodárstva, alebo životného prostredia.
Otázkou je, čo by malo lesníctvo za tejto situácie robi, aby si zachovalo svoju existenciu, či zodpovedajúce postavenie v rodiacej sa postindustriálnej, či vedomostnej spoločnosti.

Nová situácia a zmeny v prístupoch

 

Ak chceme situáciu rieši v prvom rade si musíme uvedomi, že v ostatnom období došlo k podstatným zmenám v požiadavkách na nakladanie s lesmi v Európe. Globalizoval sa obchod s drevom. Sústredil sa kapitál a moc v nadnárodných centrách, vrátane drevospracujúceho priemyslu. Zmenil sa ráz krajiny, vidieka, infraštruktúry, urbanizácie. Prebieha klimatická zmena. Stupňujú sa protikladné nároky záujmových skupín na zaobchádzanie s lesmi a na efekty z nich plynúce. Rastú požiadavky verejnosti na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcii lesa, menia sa, respektíve stupňujú sa požiadavky na lesy z hľadiska ochrany prírody. Je tu aj kríza hodnôt – tie sa zmenili zo spoločenských na individuálne.

 

Objavujú sa však aj nové názory ako by sa malo hospodárstvo vo svete v budúcnosti rozvíja (ďalšia priemyslová revolúcia, či prírodný kapitalizmus: Hawken, P., Lovins, A., Hunter Lovinsova, L. 2003). Ide o spojenie podnikateľských  a environmentálnych záujmov. Predpokladá sa realizácia technológií, ktoré zabezpečia, aby prírodné zdroje boli mnohokrát  výkonnejšie než sú v súčasnosti. Ráta sa so znížením, respektíve vylúčením materiálneho odpadu. Využívanie materiálov by malo prebieha v uzavretých cykloch. Odstránia sa toxicity. Predáva sa budú služby namiesto produktu. Výrobok bude prostriedkom a nie cieľom. Investova sa bude do rozvoja prírodného kapitálu.
Na Slovensku sú taktiež snahy zmeni doterajší prístup k rozvoju hospodárstva. Je snaha zabezpeči koncepčný, či systémový prístup. Spracovala sa Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (2008). Spracúva sa Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (2010).

Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied sa snaží, ako prioritu vlády SR, presadi „Štátny program využívania, ochrany a reprodukcie obnoviteľných zdrojov Slovenska“. Mal by ma štyri podprogramy: Komplexné využívanie domácich obnoviteľných zdrojov krajiny a rozvoj biotechnológií, Optimalizácia regionálnej priestorovej alokácie a štruktúry ekosystémov v krajine,  Optimalizácia manažmentu ekosystémov v krajine, Ekonomická udržateľnos stabilizácie a rastu pôdohospodárstva a rozvoj vidieka.

V lesníctve je snaha vytvori predstavu akoby malo toto odvetvie fungova v budúcnosti, aby mohlo optimálne plni všetky funkcie.

Pohľad do histórie   

 

Využívanie lesov ako producenta dreva možno rozdeli na dve obdobia. Pred vznikom lesného hospodárstva, čiže v období neregulovanej ažby dreva a po jeho vzniku, keď sa ažba dreva začala regulova a lesy zámerne obhospodarova. Históriu lesov až po súčasnos charakterizuje ich využívanie a starostlivos o ne ako o producenta drevnej suroviny. V súčasnosti toto odvetvie až 80 % príjmov získava z predaja dreva. Nedrevné produkty sa na príjmoch lesného hospodárstva podieľajú len veľmi málo.

Využívanie lesov ako zdroja verejnoprospešných úžitkov sa v minulosti dávalo do súvisu s ich existenciou, či s ich priaznivým stavom z hľadiska produkcie dreva (pozitívne externality). V ďalších rokoch sa prišlo k záveru, že tieto pozitívne vplyvy treba zámernými opatreniami ovplyvňova, čiže zabezpečova ich ako riadené lesnícke služby. V druhej polovici minulého storočia sa začalo v západnej Európe formulova dvojzložkové lesné hospodárstvo: lesná výroba a lesnícke služby.

Podľa prof. Papánka (1978) ide o funkčne integrované lesné hospodárstvo, čím sa rozumie „optimálne skåbenie rozmanitých funkcií lesa (produkčných, ekologických a environmentálnych) do harmonického systému  jeho obhospodarovania“. Má pä znakov:

 

1.Pri stanovovaní cieľov hospodárenia v lese sa uvažuje so všetkými funkciami lesa.

 

2.Všetky funkcie lesa sa vyjadrujú a merajú v technických jednotkách i v peňažných ukazovateľoch a takto sa navzájom zvažujú.

 

3.Hľadajú a skúmajú sa rozličné cesty pre uplatnenie funkcií lesa a zisuje sa ich ekonomický vplyv na poskytovanie úžitkov.

 

4.Z preskúmaných možností uplatnenia funkcií lesa sa vyberie ten variant, ktorý dáva najlepšie výsledky pri najmenších obetiach.

 

5.Integrovanie funkcií lesa sa premieta cez lesné hospodárske plány do praxe.

 

Bývalý Lesoprojekt, Ústav hospodárskej úpravy lesov vo Zvolene uskutočnil funkčnú typizáciu lesných porastov na území Slovenska (určil prvoradú funkciu a funkciu, ktorá sa z hľadiska významu umiestnila na druhom mieste). Takto vzniklo 67 funkčných typov. V zmysle „Zásad diferencovaného obhospodarovania lesov podľa integrovaných funkcií“ (Midriak a kol. 1981) stanovoval hospodárske opatrenia v lesných porastoch.

Podľa Krečmera (1991,1993) posilňovanie verejnoprospešných funkcií lesov si vyžaduje zmeny ekonomického chovania v lesníctve. Konkrétne včlenenie (internalizáciu) starostlivosti o verejnoprospešné funkcie do ekonomického systému lesných hospodárskych objektov, integráciu aktivít produkčných (výrobných) s aktivitami verejnoprospešnými (službami).

Súčasnos a rozbor situácie

 

Ak  doposiaľ uvedené predstavy a návrhy zhrnieme, možno poveda, že lesné hospodárstvo zabezpečuje produkciu drevnej suroviny (prípadne aj nedrevných produktov), ako aj plnenie mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií (environmentálne, v užšom slova zmysle ekologické), sociálne. Taktiež  plnenie požiadaviek spoločnosti v ochrane prírody a kultúrnej krajiny.
Realitou je však to, že na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesov treba kapitálové zdroje. Ďalej, že požiadavky ochrany prírody ovplyvňujú (obmedzujú) plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa. Nakoniec to, že pokiaľ ide o získavanie finančných prostriedkov stále zotrvávame pri jednoúčelovom a nie polyfunkčnom ponímaní lesného hospodárstva.  To je hlavný dôvod kritickej situácie v lesnom hospodárstve na Slovensku.
Ešte k niektorým teoretickým, ale aj praktickým problémom funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Hovorí sa o  „externalitách“ (najnovšie službách lesných ekosystémov), čiže akoby verejnoprospešné funkcie, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje, boli len vedľajším produktom lesnej výroby, či produkcie dreva. Neberie sa do úvahy, že sú tu aj riadené (aktívne) mimoprodukčné funkcie lesov, na zabezpečovanie ktorých  treba cieľavedomú ľudskú činnos, ktorá si vyžaduje osobitné náklady, alebo prináša straty v porovnaní s bežným obhospodarovaním lesov.

 

Z praktického hľadiska má to ďalekosiahle dopady. Hradenie nákladov na riadené (aktívne) mimoprodukčné funkcie lesov, ako aj ujmy, ktoré vznikajú z obmedzenia bežného hospodárenia je logický zdôvodnené. Možno ho pomerne jednoducho vykalkulova. Naproti tomu  úžitky v dôsledku pozitívnych externalít (samovoľných vplyvov lesných ekosystémov) je oveľa ažšie vyčísli. Taktiež je otázkou do akej miery majú vlastníci alebo správcovia lesov na ne nárok.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti pri riešení finančného zabezpečenia integrovaného lesného hospodárstva treba uplatni antropocentrický prístup. Úhrada nákladov za hradenie pozitívnych externalit (biocentrický prístup) je v súčasnosti málo pravdepodobná. Možno bude aktuálna v budúcnosti (napríklad za viazanie oxidu uhlíka).

V tejto súvislosti treba si ujasni, aký je zmysel a postavenie lesov vo vlastníctve štátu a v neštátnom sektore, respektíve aká by tu mala by  štátna reglementácia nakladania s  lesmi  a spôsobov zabezpečovania verejných záujmov. Štátny sektor, jeho existencia má svoje opodstatnenie, musí prednostne zabezpečova plnenie úloh vo verejnom záujme.  Zabezpečovania verejných záujmov v neštátnom sektore formou povinne trpenej ujmy treba zmeni, prejs na európsky systém rozšíreného využívania ich majetku lesníckymi službami (environmentálnej a sociálnej povahy) ako súčas hospodárskej činnosti za úplatu.

Ako z doteraz uvedeného rozboru vyplynulo, lesné hospodárstvo je z hľadiska financovania  v podstate len jednoúčelové (monofunkčné). To je podľa nášho názoru hlavnou príčinou, prečo sa v súčasnosti nachádza v prelomovom období, či v chronickej kríze.

Ako rieši situáciu?

 

 V prvom rade treba využi všetky možnosti, ktoré vyplývajú z členstva v Európskej únii. Na to získa podporu domácich vládnucich štruktúr. Avšak budúcnos nie je v zbieraní milodarov na úlohy, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje v prospech spoločnosti, či zlepšenia kvality života občanov. Dos bolo pokusov, aj uznesení ako z verejných zdrojov podpori, či financova oprávnené potreby lesného hospodárstva (napríklad financovanie  nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami). Skutočnos však bola vždy iná. Lesné hospodárstvo sa nemôže spolieha na dotačné systémy, ale v prvom rade na seba. V súčasnom globalizovanom svete musí robi to čo iní, čiže uvedomi si, že nič nie je zadarmo, že za všetko sa platí. Preto treba začleni verejnoprospešné služby (riadené mimoprodukčné funkcie lesa) do trhového mechanizmu, teda predáva ich ako iný tovar, či plati ako lesnícke služby.


Cieľom príspevku nebolo vyrieši súčasné najzávažnejšie problémy lesníctva, ale vyvola diskusiu o ďalšom smerovaní lesníctva do budúcnosti. Z týchto dôvodov sa v analytickej časti príspevku charakterizuje doterajší vývoj a súčasný stav skôr heslovite. Navrhované východiská majú taktiež všeobecný charakter. Nemení to však nič na závere, že lesníctvo si môže zachova svoju identitu len vtedy, ak sa bude rozvíja ako polyfunkčné, či funkčne integrované odvetvie.

Lesnícka veda a výskum, hospodárska úprava lesov by mali, podľa môjho názoru,  čím skôr konkretizova ponuku lesného hospodárstva na využitie mimoprodukčných funkcii lesov. Mala by sa týka nielen všetkých nadväzujúcich rezortov (odvetví), ale aj vyšších územných celkov, oblastí, samosprávnych jednotiek, miest, obcí, či vidieka. Aby bola finančne krytá, musí ma charakter produktov alebo služieb. Nakoniec si treba uvedomi, že pokrok v tomto smere nepríde automaticky, ale iba ak zvýšime naše aktivity.

Čiže mali by sme sa riadi scenárom aktívneho rozvoja, to znamená prijíma rad vlastných opatrení s cieľom adaptova sa na zmeny. Nenecháva sa novou situáciou zaskoči. Teda nerezignova. Odmieta scenár vnucovaných, prípadne už aj  vnútených zmien, ktoré ohrozujú podiel lesného hospodárstva na rozvoji spoločnosti v Slovenskej republike.

Jozef Konôpka, Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné informácie o agrorezorte

Všimli sme si: Bývalý predseda zboru poradcov ministra zverejnil na blogu závažné…

O čom sa píše

Prečo média mlčia? Musia? Pýta sa na svojom blogu Martin Ondráš, ktorý sa viac ako 20 rokov aktívne venuje potravinovej...

Prečítajte si viac
Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

Fejtón: Vystrelíme stromy na Mars?

O čom sa píše

Trojnásobný Zlatý slávik Dalibor Janda v 80-tych rokoch v populárnej piesni Všechno na Mars predpovedal, že „2005 všechny aleje káceli, 2006 náhle...

Prečítajte si viac
Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto sezónu

Vlk sa na Slovensku loviť bude. Kvóta je 50 jedincov na túto…

Aktuálne

Na Slovensku sa bude aj naďalej loviť vlk. Kvóta lovu vlka dravého sa totiž pre najbližšiu poľovnícku sezónu 2020/2021 stanovila...

Prečítajte si viac
Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

Glosa: Len PBOL. Nie je to chyba? Áno, je

O čom sa píše

Emeritný vedecký a ministerský pracovník doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., ktorého netreba lesníckej odbornej verejnosti bližšie predstavovať, v závere článku, uverejnenom v októbrovom...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex