* KOMENTÁR: Keď len prirodzené zmladenie nestačí

Aj Mestské lesy a.s. Košice ako najväčší lesnícky subjekt tohto druhu na Slovensku majú v dôsledku dramatického pádu cien dreva veľké ekonomické problémy. Podľa riaditeľa spoločnosti Ing. Juliána Tomaštíka len s ažkosami skončia rok 2009 aspoň na nule. Napriek tomu zorganizovali spoločne s hnutím Pro Silva Slovakia po ročnej prestávke opä vydarený Lesnícky deň Pro Silva.

Zúčastnilo sa na ňom 55 lesníkov z celého Slovenska, čo je o niekoľko desiatok menej účastníkov ako pred dvoma rokmi. Škoda, pretože aktualizačný moment podtitulu podujatia „ako príspevok k riešeniu ekonomickej krízy v lesníctve“ mal by dostatočne silným motívom prija pozvanie na akciu a pozorne načúva prezentovaným postupom z úst slovenského lídra hnutia Pro Silva prof. Milana Sanigu z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

 

Bolo čomu načúva a o čom diskutova. O princípoch nákladového pestovania lesa sme už v našom časopise písali. Práve v čase krízy nadobúda ich rešpektovanie a uplatňovanie v lesníckej praxi ešte väčší význam, pretože sú založené na užitočnej zásade: Investujme peniaze do lesa len tam, kde to les skutočne potrebuje. Skrátka, používajme peniaze v lese maximálne efektívne.

 

Podľa profesora Sanigu to znamená jediné. Ak lesník skutočne dobre pozná jemu zverené porasty a zákonitosti daného ekosystému, môže v nich naplánova relatívne lacné a maximálne účinné pestovné opatrenia. Znie to možno jednoducho, ale ako ukázali spontánne reakcie účastníkov v priebehu terénnej pochôdzky a po absolvovaní debát na piatich exkurzných objektoch v porastoch Polesia Opátka pri Košickej Belej, niektorí kolegovia ešte stále nedokážu pochopi, že vo vývoji lesného porastu je potrebné vníma dve etapy – nákladovú a výnosovú. Už dnes je totiž možné na základe skúseností aj kolegov zo zahraničia diferencova zásahy do mladín, žrďkovín a žrďovín podľa ich kvality. Kvalita sa dá v štádiu mladín urči podľa známych kritérií – počtu jedincov na hektár a počtu kvalitných jedincov v hornej vrstve na meter štvorcový. Investovanie do niekoľkých výchovných zásahov v prípade nekvalitných mladín, žrďkovín a žrďovín je neefektívne. Účinnejšie je zrealizova jeden, ale silnejší zásah.

V prípade kvalitných mladín sa zasa oplatí investova do dvoch čistiek za decénium. Stále ale platí rovnica, že ušetrené, resp. správne investované peniaze v nákladovej fáze vývoja porastu sa vrátia múdremu hospodárovi v jeho výnosovej fáze.

 

Múdry hospodár je podľa slov profesora Sanigu ten, kto na základe poznatkov o nákladovom hospodárení v lese dokáže využíva produkčnú schopnos stanoviša a rastovú schopnos drevín, ktoré sa na ňom nachádzajú.
A platí to aj vo výchove tenkých a hrubých kmeňovín. Vystupňovaním ich hodnotovej produkcie v diferencovaných porastoch sa dá efektívnejšie zhodnoti porastová zásoba a zároveň tento prístup umožňuje flexibilné premiestňovanie odoberania zásoby drevnej hmoty v porastoch. V lese vekových tried takéto niečo možné nie je, navyše sa stanú v budúcnosti podľa odborníkov priveľmi rizikovými z hľadiska ich rozpadu i viazanosti uhlíka.

 

Skúsenosti zo súčasnej lesníckej praxe ale ukazujú, že taxátori i lesníci sú stále viac upätí na schematické prístupy, v ktorých namiesto včasného rozvoľňovania korún v hlavnej úrovni ich podväzujú nízkym prebierkovým percentom. Ukracujú les aj seba o jedince s inými, neporovnateľne priaznivejšími hrúbkovými dimenziami, aké dosahujú dnes. Diferencovaný les s premyslene uplatňovaným nákladovým obhospodarovaním je východiskom aj a práve v čase krízy, pretože v ňom dokáž lesníci pružnejšie reagova na vývoj na trhu z hľadiska dopytu po konkrétnych sortimentoch.

 

Mohlo by sa zda, že zatiaľ sú všetky tieto informácie, poznatky a deklarácie odsúdené na to, že budú iba „zamotáva šišky“ budúcim inžinierom a bakalárom v skúškovom období na lesníckej fakulte, alebo že budú len znova a znova prezentované na podobných podujatiach ako bol Lesnícky deň Pro Silva 2009 na teritóriu obhospodarovanom košickými mestskými lesmi. Profesor Saniga a jeho spolupracovníci chcú ale vývoj posunú ďalej čo najskôr predovšetkým vypracovaním hlavných modelov hospodárenia v tomto systéme lesníckeho myslenia. Pretože v ňom už zďaleka nestačí len znižova náklady na obhospodarovanie lesa podporou prirodzeného zmladenia prostredníctvom presvetľovacích rubov.

 

„Musíme ís v tejto snahe vyššie, pozera sa pritom hore, do korún stromov,“ výstižne pomenoval podstatu celého snaženia profesor Saniga. „Musíme rozviaza lesníkom ruky, pretože les, to nie je len drevo, ale aj voda a viazaním uhlíka aj významný stabilizátor klímy. Ešte si stále dostatočne neuvedomujeme, že až 53 percent z celkového množstva uvoľneného uhlíka dokážu viaza práve lesné porasty. Z jednej tony betónu sa voľní do atmosféry toľko uhlíka, koľko dokáže viaza 12 árov 60-ročného bukového porastu. Tieto poznatky budeme musie všetci zača bra do úvahy,“ zdôraznil ďalší rozmer nákladového pestovania lesa, ktoré nie je iba východiskom, ako môžu lesníci do určitej miery eliminova dopady ekonomickej krízy, ale aj východiskom pre celú spoločnos v hľadaní odpovede na otázku, ako vyrieši problém skleníkových plynov a globálnych klimatických zmien.

 

Preto musia dosta vizionári typu profesora Sanigu v slovenskom lesníctve väčší priestor a podporu ako doteraz. Ich snaženie už nemôže by založené len na osobnom presviedčaní a vysvetľovaní. Implementácia ich poznatkov do reálnej lesníckej praxe si vyžaduje od kompetentných prijatie dostatočného legislatívneho rámca, ktorý bude fungova ako ucelený a všeobecne rešpektovaný systém.

 

Ak majú ľudia zodpovední za ďalšie smerovanie slovenského lesníctva problém stotožni sa s nákladovým pestovaním lesa, mali by vysvetli prečo. Ak s tým problém nemajú, mali by kona. Je najvyšší čas. Ten nepočká!

 

Štefan Čukan