Prihlásiť

* NÁŠ ROZHOVOR: Menej politikárči...

Zhovárame sa s rozvojovo-technickým riaditeľom š.p. Lesy SR Ing. Petrom CHRUSTOM o kríze a dopadoch na prácu lesníkov

Má skúsenosti z práce v štátnom i súkromnom sektore. V roku 2007 pôsobil najskôr na pozícii riaditeľa Odštepného závodu Žilina, neskôr šéfoval susediacemu OZ Považská Bystrica. V decembri 2008 bol vymenovaný za rozvojovo–technického riaditeľa š.p. Lesy SR. Stal sa ním v období prudkého zhoršovania situácie na trhu s drevom, ktoré pokračuje vo zvýšenej intenzite v roku 2009. Negatívne dopady krízy na hospodárenie najväčšieho lesníckeho subjektu na Slovensku nadobudli také rozmery, že zakladateľ podniku – Ministerstvo pôdohospodárstva SR - požiadal vládu o návratnú štátnu výpomoc pre štátny podnik Lesy SR. S Ing. Chrustom sme sa porozprávali o tom, aké má dôsledky kríza na pestovnú a ažbovú činnos podniku, ochranu lesa a o ďalších témach. 

* Generálny riaditeľ Lesov SR doc. Jozef Minďáš vysvetľoval začiatkom apríla na tlačovej konferencii v Bratislave novinárom, že štátny podnik žiadal Radu vlády pre hospodársku krízu o štátnu návratnú výpomoc predovšetkým z dôvodu toho, aby v dôsledku krízy a nedostatku finančných prostriedkov neutrpela úroveň obhospodarovania lesov obhospodarovaných štátnym podnikom. Prezentoval niekoľko zaujímavých údajov. Napríklad, že na rok ste boli nútení naplánova náklady na pestovnú činnos na úrovni 12,5 mil. €, pritom za rok 2008 vynaložil podnik na pestovnú činnos viac ako 32 mil. €. Nešli ste takýmto plánom už na podstatu lesa a nie je v rozpore so zákonom o lesoch a lehotou zalesňovacej povinnosti?

 

- Plán priamych nákladov v pestovnej činnosti na rok 2009 je veľmi nízky a vôbec nepokrýva potrebu bežného hospodárenia v štandardných ekonomických podmienkach. Všetko sa odvíja od nedostatku finančných prostriedkov, ktoré sa nedajú naakumulova predajom dreva, nakoľko v tomto roku predpokladáme hlboko najnižšie speňaženie z predaja dreva za posledných devä rokov. Z toho dôvodu je i plán nákladov na jednotlivé výkony v pestovnej činnosti nedostačujúci. Pre ilustráciu uvediem, že na pestovnú činnos sme v roku 2007 vyčlenili 977 mil. Sk, v roku 2008 to bolo 965 mil. Sk, prvý plán na rok 2009 bol postavený na 533 mil. Sk (17,7 mil. €) a po poslednej úprave predpokladáme čerpa na pestovnú činnos zhruba 378 mil. Sk (12,5 mil. €). Plán bol postavený tak, aby sme neporušili záväzné ukazovatele hospodárenia, ktoré nám určuje lesný zákon.


* Štátny podnik musel v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov drasticky obmedzi objem výchovných zásahov. Niektorí kolegovia z prevádzky sa domnievajú, že ak bude výchova porastov na rok pozastavená, nebude to ma dopad na náklady na túto činnos v budúcich rokoch. Ale ak by sa mala podobná situácia opakova aj v roku 2010, les by lesníkom takýto prístup vrátil a na výchovu porastov, ktoré si to vyžadujú, by vynaložili v nasledujúcich rokoch oveľa viac finančných prostriedkov. Aký je váš názor? 

 

- S týmto názorom súhlasím, pokiaľ sa na rok zastavia výchovné zásahy, ak za tieto považujeme prestrihávky, výseky nežiaducich drevín v mladých lesných porastoch a prerezávky, nič tragické sa nestane. Pokiaľ by výchova stagnovala viac rokov, môže to ma vážne následky a porasty môžu by poškodené zanedbaním výchovy - môžu by predrastené nežiaducimi drevinami, prípadne rozvrátené z dôvodu hustého zápoja a preštíhlenia hlavne v nárastoch z prirodzeného zmladenia.


* Osobitnou kapitolou je ochrana lesa. V prípade mladých lesných kultúr v niektorých lokalitách znamená rok bez vyžínania pre miestnych lesníkov nepredstaviteľnú vec...

 

- Ochrana mladých lesných porastov proti burine a proti zveri je skutočne vážnym problémom. Zanedbanie, prípadne vynechanie týchto výkonov považujem za veľmi nebezpečné u výžinu hlavne v kultúrach po zalesnení cca do veku štyroch rokov. V ochrane proti zveri je mladé lesné porasty nutné ošetrova každoročne až do veku ich zabezpečenia.


* Hovoríme o kríze ekonomickej, finančnej, o kríze na trhu s drevom, ale v kríze sú - z hľadiska zhoršujúceho sa zdravotného stavu a postupujúcej podkôrnikovej kalamity - aj slovenské smrečiny. Stále reálne hrozí ich rozpad na približne 500 tisíc hektároch. Koľko investoval do ochrany a obrany kalamitných smrečín š.p. Lesy SR v minulom roku a koľko plánuje preinvestova na tento účel v roku 2009?

 

- Rozpadajúce sa smrečiny sú najvážnejším problémom slovenského lesníctva. Rozpad smrečín napadnutých podkôrnym hmyzom pokračuje a narastá v porastoch pôvodných i nepôvodných. Za roky kumulujúcich sa chybných krokov zo strany lesníkov, štátnej a neštátnej ochrany prírody, vlastníkov lesa, štátnej správy, k čomu sa pričlenilo globálne oteplenie, sa nám podkôrny hmyz vymkol spod kontroly a poškodenie smrečín je veľmi vážne. V minulom roku použili Lesy SR, š. p. na revitalizačné opatrenia, ktoré mali pomôc smrekovým porastom v správe podniku 106,5 mil. Sk na hnojenie (ROKOSAN) a 64 mil. Sk na vápnenie (mletý vápenec). Tieto revitalizačné opatrenia boli podniku v plnej výške refundované cez projekty ozdravných opatrení v rámci Programu rozvoja vidieka. Na chemickú a biologickú ochranu Lesy SR, š. p. vynaložili v roku 2008 celkom 187,3 mil. Sk (aplikáciou FURY EW10 186 mil. Sk, BOVERIL cca 90 kg 1,3 mil. Sk). Z tejto sumy bola podniku cez projekty ozdravných opatrení uhradená čiastka 6 mil. Sk formou štátnej pomoci v rámci OZ Námestovo.

* Sú tieto opatrenia a financie naň dostatočné? Pomôžu zasiahnutým porastom?

 

- Podľa môjho názoru hnojenie a vápnenie slovenským smrečinám vzhľadom na ich momentálny zdravotný stav nepomôže. Chemická ochrana môže podkôrny hmyz spomali, musí však by včas a vhodne aplikovaná. V tomto roku chce štátny podnik vynaloži okolo 2 mil. € (asi 60 mil. Sk) na chemické a biologické ošetrenie podkôrnym hmyzom napadnutých smrečín. Chémia sa bude aplikova pozemne formou zahmlievania do stien porastov vodným roztokom s 0,5% koncentráciou prípravku FURY EW10 so zmáčadlom a kontrastným farbivom. Chemicky chceme ošetrova položené lapáky, čerstvé drevo a aktívne chrobačiare, sústredené na odvozné miesta. Uvažujeme nad položením väčšieho množstva chemicky ošetrených lapákov v kalamitných oblastiach. Na biologické ošetrenie budeme používa biopreparát BOVERIL formou aplikácie do lapačov a postrekom lapákov.


* Počítate vo vedení štátneho podniku s tým, že financie z návratnej štátnej výpomoci použijete aj na riešenie problému odumierania smrečín? 

 

- Najskôr treba poveda, že štátna pôžička je pre náš podnik dôležitá a bez jej čerpania sa ho ažko podarí ekonomicky zastabilizova. Bude veľmi dôležité, aby sme finančné prostriedky zo štátnej pôžičky účelne použili hlavne v nasledujúcich oblastiach: spracovanie kalamity, sprístupňovanie lesných porastov, údržba ciest a ostatných nehnuteľností. Ďalej sanácia povodňových škôd, údržba drobných vodných tokov a brehových porastov, zvýšenie čerpania finančných prostriedkov v zanedbanej pestovnej činnosti, investície do špecializovaných odštepných závodov š.p. LESY SR (Semenoles, Biomasa, Odštepný závod lesnej techniky a Odštepný závod drevárskej výroby) a do správy neštátnych nodovzdaných lesov. Takéto investovanie z vlastných zdrojov a zo štátnej pôžičky vytvorí zaujímavé množstvo pracovných príležitostí a zvýši kvalitu obhospodarovania lesov v našom užívaní.

Čas finančných prostriedkov je nutné viaza na sanáciu problémov v smrečinách. V prvom rade je potrebné využi čas prostriedkov na sprístupnenie smrekových porastov a spracovanie kalamity a po druhé na zakladanie mladých lesných porastov na holinách, ktoré vznikajú a vzniknú po odstránení kalamity. Treba za každú cenu spracova i neatraktívnu podkôrnikovú kalamitu, ktorá sa nedá zrealizova na trhu. Pokiaľ by náklady na spracovanie prevyšovali predajnú cenu dreva, je potrebné uvažova i so zoštiepkovaním takýchto porastov na mieste z dôvodu potreby odkrytia, prípravy a zalesnenia kalamitných plôch. Odďaľovaním spomenutých výkonov bude spracovanie kalamity nebezpečné, zalesnenie a následné zabezpečenie mladých lesných porastov finančne náročnejšie. Mladé lesné porasty by mali spåňa podmienku stanovištne vhodného drevinového zloženia.

Uvedené opatrenia je potrebné vykona urýchlene, hlavne z dôvodu možnosti realizácie aženého dreva na trhu. Pokiaľ k stavu smrečín a k spracovaniu kalamity nezaujmeme racionálny postoj, bude to ma pre krajinu za krátke obdobie nedozerné finančné následky, spočívajúce v nízkom speňažení dreva. Jeho kvalita sa zhoršuje oneskoreným spracovaním kalamity, ďalšou gradáciou podkôrneho hmyzu z nespracovaných kalamitísk do ešte zdravých porastov: Narastajú výmery holín po spracovaní kalamity, rastú náklady na zalesnenie, ošetrovanie a výchovu mladých lesných porastov na kalamitiskách až do času prvých prebierok. Okrem vyššie uvedených finančných strát tu budú narasta problémy v súvislosti s nabúraním mimo produkčných funkcií lesov v kalamitných oblastiach. Bude zrejme nutné v krátkej dobe prehodnoti štruktúru ažieb v š. p. Lesy SR a zastavi čas ažieb na odštepných závodoch, ktoré sú umiestňované do zdravých a stabilných porastov a zamera sa hlavne na spracovanie podkôrnikovej kalamity.


* Ešte jedna doplňujúca otázka k tejto téme: Bude to všetko podľa vás stači? 

 

- V prvom rade treba zdôrazni, že je osobitne dôležité, aby sme podľa možností spomínané opatrenia v kalamitných smrečinách začali realizova okamžite a intenzívne. Ozdravné opatrenia a chemická ochrana nie sú podľa môjho názoru najdôležitejším prvkom pri riešení problémov s podkôrnym hmyzom. Oveľa dôležitejším opatrením je včasné spracovanie kalamity a dôsledná hygiena v porastoch bez rozdielu na stupeň ochrany prírody. Tu však musí pružne zareagova vláda, ministerstvá - pôdohospodárstva SR a životného prostredia.


* Vedenie štátneho podniku prijalo od začiatku roka niekoľko opatrení v lesníckej prevádzke, ktoré mali zmierni dopady krízy. Napríklad ste schválili podmienky predaja dreva na pni v lesných porastoch, v ktorých by bola ažba dreva z pohľadu štátneho podniku nerentabilná. Ako sa v praxi osvedčilo toto opatrenie? Uvažujete o modifikácii podmienok tohto spôsobu predaja dreva tak, aby bol efekt z neho väčší? 

 

- Podmienky predaja dreva na pni majú jasne stanovené pravidlá, ide tu hlavne o seriózne postavenú kalkuláciu cien dreva na pni očistenú o výrobné náklady a o spôsob odoberania množstva vyaženého dreva zo strany predávajúceho. Pravidlá kalkulácie sú jasné. Niektoré odštepné závody využívajú predaj dreva na pni vo väčšej, iné v menšej miere. Efekt z predaja dreva sa dá zvýši iba súažou viacerých uchádzačov o kúpu dreva na pni, čo momentálne platná legislatíva nevylučuje.

* Pre odštepné závody ste stanovili limity zásob s cieľom nevyrába na sklad, ale aži len toľko, koľko je možné na domácom a zahraničnom trhu zobchodova. Ohlasy zo závodov sú také, že žiadajú zmäkčenie limitov. Aký dopad malo toto opatrenie na výšku ažieb a objem zásob v prvých mesiacoch roka 2009 a splnilo toto opatrenie efekt, ktorý ste od neho očakávali?

 

- Hlavným cieľom tohto opatrenia bolo „nevyrába drevo na sklad“. Niektoré závody sa vedeli s týmto problémom vysporiada ihneď, napríklad OZ Čadca, kde sú vzhľadom na vysoký objem výroby na všetkých lokalitách iba 3 až 4 percentná zásob. Niektoré závody sa s limitom pasujú dlhšie, napríklad OZ Liptovský Hrádok, ktorý je na 20-percentných zásobách z ročného objemu výroby. Predpokladám, že ak sa ustabilizuje situácia, prejdeme časom na 8-percentný limit zásob z ročného objemu výroby v rámci jednotlivých závodov.


* Je reálne podľa vášho názoru, že sa podarí v lesníckej prevádzke po skrátení pracovného týždňa od začiatku marca tohto roka využi potenciál technicko-hospodárskych pracovníkov podniku v realizácii prác v pestovnej činnosti tak, aby sa podarilo zníži túto čas nákladov? Reakcia zamestnancov po zverejnení tohto zámeru vedením podniku bola skôr skeptická...

 

- Na kalamitných závodoch a závodoch s vysokým objemom výroby na TH zamestnanca nepostačuje skrátený pracovný čas na plnenie výrobných úloh a TH zamestnanci robia i nad rámec plného fondu pracovnej doby za znížený plat. Je to veľmi nespravodlivé voči tak isto zaplateným TH pracovníkom na niektorých odštepných závodoch, kde objem výroby ani zďaleka nedosahuje parametre silných, hlavne kalamitných a objemom výroby dobre postavených závodov na počet TH pracovníkov. Uvediem príklad, roku 2009: OZ Krupina – 70 tisíc m3 plán ažby, zhruba 70 TH pracovníkov, LS Mútne – OZ Námestovo – 69 tisíc m3 plán ažby, 12 TH pracovníkov, LS Oščadnica – OZ Čadca – 70 tisíc m3 plán ažby, 7 TH pracovníkov. Samozrejme sa nedá úplne porovnáva listnatý závod s objemom ažby a štruktúrou ažby s ihličnatým kalamitným závodom s koncentrovanou ažbou, však tieto čísla som uviedol iba ako príklad na zamyslenie, ako sú vyažení TH pracovníci pri rovnakom stupni odmeňovania a aký zabezpečujú objem výroby pri skrátenom fonde pracovného času. Možno z tohto príkladu vidíme, keby bola snaha, kde je priestor časti realizácie prác v pestovnej činnosti TH pracovníkmi, nevynímajúc pracovníkov ústredia podniku.


* Vláda podmienila poskytnutie štátnej návratnej výpomoci pre š.p. Lesy SR jeho reštrukturalizáciou a revitalizáciou. Ako si vy osobne predstavujete proces tvorby podrobného plánu konkrétnych a systémových opatrení a konečnú podobu reštrukturalizovaného podniku, ktorý by bol schopný nielen prekona súčasnú krízu, ale bol by schopný ďalšieho rozvoja a zefektívňovania svojej činnosti?

 

- Veľmi ažká otázka. V prvom rade sa štruktúra firmy musí odvíja od objemu výroby a predaja dreva, ktorý je hlavným tržbotvorným ukazovateľom tohto podniku. Ďalej musíme zohľadni všetky náklady, ktoré sú spojené s riadnym obhospodarovaním pozemkov v užívaní štátnych lesov vo výkonoch v ažbovej, v pestovnej činnosti, v údržbách a investíciách vo výške jednoduchej reprodukcie. Prostriedky, ktoré zostanú po očistení základných nákladových položiek by mali uživi primeraný počet pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod firmy. Musíme si otvorene poveda, že keby náš podnik hospodáril v normálnom režime a objeme výroby a neprerúbaval by na štátnych pozemkoch ročne bilancovaný etát o približne 1, 2 milióna m3 hlavne z dôvodu spracovania kalamity, bola by táto firma už dávnejšie ekonomický skolabovala. Je viac možností ako revitalizova firmu. Buď možnos rieši problém okamžite, alebo postupnými systémovými opatreniami zreštrukturalizova firmu menej bolestivo pre ľudí v časovom horizonte asi štyroch rokov. V tejto súvislosti je však potrebné poveda, že musíme menej teoretizova, menej politikárči, viac sa pozera na záujmy lesa, na kvalitu a pracovný potenciál ľudí, ktorí chcú pre túto firmu pracova a uprednostňujú záujmy firmy a hospodárenie v lese pred svojimi osobnými záujmami.

Zhováral sa Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Odkliatie bezzásahu?

Odkliatie bezzásahu?

O čom sa píše

Od ochrancov prírody na Slovensku počúvame zaklínadlo, že bezzásahový režim sa v iných chránených územiach Európy a sveta využíva ako manažment...

Prečítajte si viac
Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Aktuálne

Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu na jeho populáciu. Slovensko...

Prečítajte si viac
Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

O čom sa píše

Mestské lesy Bratislava odstránia v lese Sitina v katastri Karlovej Vsi približne 300 suchých stromov, ktoré ohrozujú návštevníkov lesoparku. Mestská časť o tom informuje...

Prečítajte si viac
Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Aktuálne

Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody sa napokon nepotvrdilo. Podnet, ktorý v súvislosti s odstraňovaním suchých stromov v Kôprovej doline podala občianska iniciatíva...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk