Prihlásiť

* O ČOM SA HOVORÍ? Ako chcú Lesy SR použi a splati štátnu pôžičku?

Prečo Lesy SR požiadali o návratnú finančnú výpomoc a ako ju chcú použi a splati? Len pä dní po tom, ako Rada vlády pre hospodársku krízu schválila pre štátny podnik Lesy SR návratnú finančnú výpomoc, zorganizovali štátni lesníci v Bratislave tlačovú konferenciu nazvanú NAŠA ZODPOVEDNOS – VAŠA BUDÚCNOS alebo návratná štátna výpomoc pre š.p. Lesy SR, jej dôvody a využitie.

Zúčastnili sa jej generálny riaditeľ sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR prof. Július Novotný a generálny riaditeľ š.p. Lesy SR doc. Jozef Minďáš. Novinári dostali hneď na začiatku stretnutia s oboma lesníckymi predstaviteľmi tlačovú správu, obsahujúcu celú genézu dopadov krízy na hospodárenie štátneho podniku. V jej úvode sa snažili lesníci vysvetli prostredníctvom masmédií verejnosti, prečo je dôležité, aby aj v čase hospodárskej krízy a všeobecného nedostatku finančných prostriedkov les dostal, čo mu patrí.

Citujeme z tlačovej správy: Vedenie a zamestnanci š.p. Lesy SR cítia zodpovednos za súčasný a budúci stav obhospodarovaných lesných porastov. Štátni lesníci sa snažia, aby v čase hospodárskej krízy, ale aj v čase po nej, lesy plnohodnotne plnili všetky, v prvom rade mimo produkčné funkcie. Teda funkcie životne dôležité pre spoločnos ako celok, ale aj pre každého jej jednotlivca. Pôdoochranná, vodoochranná, retenčná, protierózna, relaxačná a ďalšie funkcie lesa nie sú samozrejmosou, ale výsledkom cieľavedomého obhospodarovania a profesionálnych lesníckych postupov, vykonávaných v súlade s medzinárodne uznávanými kritériami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Lesy SR ich prísne dodržiavajú, o čom svedčí aj skutočnos, že celá výmera, obhospodarovaná štátnym podnikom, je certifikovaná podľa celosvetovo uznávanej certifikačnej schémy PEFC a čas aj podľa certifikačnej schémy FSC.

Dopady krízy , úsporné opatrenia a redukcie plánu

A aký bol teda vývoj dopadov krízy na hospodárenie š.p. Lesy SR, ako sa ich snažili štátni lesníci zmierni a ako mienia použi štátne financie? Konkrétne argumenty, údaje a čísla opä chronologicky uvádza materiál pripravený pre masmédiá. Uvádza sa v ňom, že štátny podnik Lesy SR vysúažil ešte v novembri 2007 vo verejnom obstarávaní projekty hradené z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a s ich realizáciou začal na jar 2008. Išlo o projekty ozdravných opatrení na kalamitných plochách, projekty revitalizácie hynúcich smrečín a projekty na výstavbu protipožiarnych lesných ciest vo výške 690 mil. Sk. Už v apríli 2008 začal podnik pociova následky hypotekárnej krízy – zníženie záujmu o drevo, tlak na znižovanie jeho cien, zhoršenie platobnej disciplíny odberateľov. Výsledkom bolo citeľné zníženie príjmov z predaja dreva. Na prefinancovanie rozbehnutých projektov, ktorých ukončenie bolo plánované ešte v roku 2008 a následne uhradené z PPA, bol preto š.p. Lesy SR rokova a dohodol s financujúcou bankou výhodný kontokorentný úver vo výške 700 mil. Sk.

O tom, ako dramaticky sa začala situácia na trhu s drevom zhoršova a kam až dospela v I. štvrroku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím rokov 2007 a 2008 vypovedajú priložené tabuľky. Na doplnenie vyššie uvedených údajov uvádzame ešte porovnanie ďalšieho dôležitého ukazovateľa – priemerného speňaženia dreva, ktoré v I. štvrroku 2008 pokleslo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2007 o 74 Sk/m³ (z 1 655 na 1 581 Sk/m³). O rok neskôr, teda v I. štvrroku 2009, predstavoval pokles v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 až 413 Sk/m³ (z 1 581 na 1 168 Sk/m³).

Úsporné opatrenia zaviedol podnik už v lete 2008, teda znížil náklady na výrobu

1 m³ dreva o 25 Sk (dosiahnuté bolo celkové zníženie nákladov na úrovni 115 mil. Sk). Boli znížené náklady na opravy a údržby o 80 mil. Sk, režijné náklady o 100 mil. Sk, atď. Stále to ale nestačilo na vykrývanie výpadkov v tržbách za drevo. V hospodárskom zámere vyhotovenom v decembri 2008 na rok 2009 boli prijaté opatrenia na minimalizáciu nákladov a plán s kladným HV. Vývoj na trhu s drevom nás ale donútil už v marci 2009 rebilancova výrobno-finančný plán, v ktorom sa podľa súčasného a prognózovaného vývoja trhu s drevom podnik dostáva do červených čísel. Priemerná predajná cena dreva je pod úrovňou vlastných nákladov výroby. Príjmy z predaja dreva nepostačujú na pokrytie ani najnevyhnutnejších výdavkov na chod firmy.

Ďalšie priložené tabuľky (prezrie si ich môžete v časopise) dokumentujú, ako dramaticky musel podnik redukova v pláne na rok 2009 náklady na pestovateľskú činnos, teda aj na ochranu lesa v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi. Návratná finančná výpomoc pre š.p. Lesy SR vo výške 67 mil. € (cca 2 mld. Sk) umožní v roku 2009 a 2010 prejs na požadovaný výkon v pestovaní a ochrane lesa – reálna potreba zvýšenia nákladov predstavuje sumu 25 mil. €. Tým podnik následne zabezpečí prácu pre približne 2 tisíc pracovníkov v externom prostredí. Štátny podnik bude môc naďalej vďaka podpore štátu spravova 230 tisíc ha neštátnych neodovzdaných lesov (ročne vynakladá podnik na tento účel takmer 8 mil. €, čiže 240 mil. Sk) a vykonáva majetkové usporiadanie lesných pozemkov v nákladovom vyjadrení asi 15 mil. € za dva roky. Ďalej podnik potrebuje vykry náklady na odstraňovanie povodňových škôd vo výške 5 mil. €.

Ako uviedol na tlačovej konferencii J. Minďáš „splácanie návratnej finančnej výpomoci bolo Radou vlády pre hospodársku krízu stanovené tak, že začne rokom 2011. Zdroje na splácanie plánujeme tvori postupným upravovaním cien dreva po oživení trhu a úsporou nákladov na základe pripravovanej reštrukturalizácie podniku. Ďalej zmenou technológie výroby a obchodu zväčšením podielu predaja dreva z odvozných miest priamo z lesa.“

Potrebujeme preklenú dvoj, možno trojročné obdobie

„Výpomoc štátu tiež umožní ďalej spravova 230 tisíc hektárov neštátnych neodovzdaných lesov a vykonáva majetkové usporiadanie lesných pozemkov v náklade 15 miliónov eur (451,89 milióna Sk).“ – informoval J. Novotný. "Ako zníži dane z lesných pozemkov v obciach, to je ďalšia diskutovaná otázka na stlmenie krízy. Tieto dane, ktoré výrazne ovplyvňujú ekonomiku lesníkov patria do kompetencie Združenia miest a obcí Slovenska, s ktorým sa pokúša Ministerstvo pôdohospodárstva SR nájs spoločné riešenie“.

Na otázku, akú má štát záruku, že štátny podnik včas splatí požičané finančné prostriedky J. Novotný odpovedal, že „keď je lesníctvo v normálnej situácii v obchode s drevom a v cenách dreva, dokáže existova bez toho, aby malo nejaké dramatické ekonomické výhody, takže potrebujeme preklenú možno dvoj alebo trojročné obdobie a to sa týka tak štátnych aj neštátnych lesov.“

Zaznamenal Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Odkliatie bezzásahu?

Odkliatie bezzásahu?

O čom sa píše

Od ochrancov prírody na Slovensku počúvame zaklínadlo, že bezzásahový režim sa v iných chránených územiach Európy a sveta využíva ako manažment...

Prečítajte si viac
Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Aktuálne

Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu na jeho populáciu. Slovensko...

Prečítajte si viac
Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

O čom sa píše

Mestské lesy Bratislava odstránia v lese Sitina v katastri Karlovej Vsi približne 300 suchých stromov, ktoré ohrozujú návštevníkov lesoparku. Mestská časť o tom informuje...

Prečítajte si viac
Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Aktuálne

Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody sa napokon nepotvrdilo. Podnet, ktorý v súvislosti s odstraňovaním suchých stromov v Kôprovej doline podala občianska iniciatíva...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk