Prihlásiť

Mapujeme prácu lesných úradov

Prednosta Obvodného lesného úradu Michalovce Ing. Vladimír ŠTEFAN:

Podiely lesného majetku skupujú nekontrolovane rôzni záujemcovia mimo spoločenstiev.

Obvodný lesný úrad Michalovce, ktorý eviduje na spravovanom území až 103 poľovných revírov, čo je viac, ako majú v správe ostatné obvodné lesné úrady, organizačne začlenené pod Krajským lesným úradom Košice. Úrad zabezpečuje výkon štátnej správy v troch okresoch (Michalovce, Sobrance a Trebišov) na katastrálnej výmere 263 tisíc hektárov, z toho na lesné pozemky pripadá takmer 46 tisíc hektárov. Na väčšine z nich hospodári š.p. Lesy SR, ostávajúcich viac ako 19 tisíc hektárov je podelených medzi Vojenské lesy a majetky š.p., OZ Kamenica nad Cirochou a 183 subjektov. Pri pohľade na týchto pár čísiel je každému, kto má predstavu o tejto práci jasné, že štátni úradníci na michalovskom OLÚ to nemajú vôbec jednoduché. Ing. Vladimír Štefan /na snímke autora/ už však niečo vo svojom pracovnom živote preskákal. Absolvent lesníckej fakulty z roku 1972 pracoval na Lesnom závode Sobrance, neskôr na podnikovom riaditeľstve Východoslovenských štátnych lesov v Košiciach a do roku 1991 pôsobil na pozícii zástupcu riaditeľa Lesného závodu Vranov. Na Okresnom úrade v metropole Zemplína bol pri zriaďovaní lesných úradov a prešiel niekoľkými reorganizáciami. Prednostom OLÚ v Michalovciach je od roku 2007.

* Pomohli vám praktické skúsenosti z lesníckej prevádzky v štátnych lesoch pri zvládaní pracovných povinností a zložitej agendy štátneho úradníka?

- Pomohli, pretože v správnych konaniach sa stretávam s množstvom rozmanitých činností, v ktorých môžem zužitkova skúsenosti a vedomosti z viacerých pracovných pozícií, ktorými som v štátnych lesoch prešiel. Dokážem hodnoverne a zodpovedne posúdi riešené otázky. V tejto súvislosti treba poveda, že štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva je špecifická - založená z približne 70-tich percent na práci s právnymi predpismi. Práve v spojení vybavovania tejto agendy s praktickými skúsenosami je gro úspechu našej práce. Preto ma mrzí, že lesnícka fakulta nevenuje dostatočnú pozornos právnym predpisom, ich výkladu a orientácii v nich. Študentom by to v ďalšej praxi veľmi pomohlo.

* Ako človek po rokoch praxe v lesníckej prevádzke prijíma vybavovanie prípisov, žiadostí, podaní a rôznych prípadov, ktorými sú úradníci štátnej správy zahltení?

- Priznám sa, nemám rád nadmerné papierovanie. Ale na druhej strane si uvedomujem, že vzah k lesu a lesníctvu nemusí by vyjadrený len prácou v lese a v lesníckej prevádzke. Je možné ho potvrdi aj inými spôsobmi. V štátnej správe máme možnosti, vďaka ktorým sa dá aj z našej pozície urobi pre les niečo dobré a užitočné – pri výkone štátneho dozoru, usmerňovaním užívateľov, správcov a vlastníkov lesa, vysvetľovaní optimálnych postupov v obhospodarovaní lesa. Myslím, že za tie roky od reprivatizácie sa nám podarilo posunú ŠS LH dopredu a úroveň obhospodarovania súkromných majiteľov lesa sa zvýšila aj vďaka našej práci.

* Vo všeobecnosti platí, že na obvodných lesných úradoch zaberá najviac času poľovnícka agenda. V úvodnej informácii o teritóriu spravovanom OLÚ Michalovce je už naznačené, že vo vašom prípade je ešte rozsiahlejšia než inde...

- Zákon o poľovníctve platí od roku 1962 a teraz sa píše rok 2009. Zákon je nielen vekom, ale hlavne morálne zastaraný, pretože nereaguje na vývoj v spoločnosti. Potrebujeme nutne nový zákon, ktorý by mimo iného predovšetkým urýchlil proces schvaľovania poľovných revírov a predlžovania platnosti nájomných zmlúv. Správnych konaní v tejto oblasti je skutočne veľa a sú veľmi zložité. Naším špecifikom je fakt, že na území celej Východoslovenskej nížiny je veľké množstvo vlastníkov pôdy. A na tieto komplikované vlastnícke vzahy urobi poľovné revíry, tak to sú desiatky kilogramov úradných listín a dokumentácie. Nehovoriac už o tom, že na viacerých pozemkoch nebol zrealizovaný ROEP, neboli zapísané v Katastri nehnuteľností. Spôsobuje nám to obrovské problémy. Berúc pri tom do úvahy samotný ľudský faktor, ktorý zohráva v tejto problematike vážnu rolu. ¼udia si navzájom sami komplikujú život v duchu hesla: Keď ja nemôžem, tak nebude môc ani ten druhý. Niektoré konania k poľovným revírom sa nám darí kvôli takémuto prístupu uzavrie až po štyroch – piatich rokoch.

* Ako teda môže pripravovaný poľovný zákon zjednoduši tento komplikovaný proces?

- Súčasou správneho konania je uznávanie poľovných revírov i schvaľovanie nájomných zmlúv. Riešením by bolo, ak by nemuseli by nájomné zmluvy schvaľované v správnom konaní. Keď sú raz známi vlastníci a sú uvedení v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru, tak je ďalšie správne konanie o schvaľovaní nájomných zmlúv duplicitnou a zbytočnou prácou. Celý proces navyše komplikujú a predlžujú lehoty a odvolania, ktoré mnohokrát ani nie sú konkrétne. Sú motivované iba snahou uškodi a natiahnu čas. V správnom konaní navyše nie je definované, na čo sa môžu jeho účastníci odvola. Do odvolania môže účastník konania vlastne napísa čokoľvek. Štát to potom stojí nemalé peniaze. Doručenky, papierovačky, celkovo ide o úžasnú byrokraciu. V súčasnom personálnom zložení nestíhame vybavi načas všetky podania.

* Pripomienkovali ste pripravovaný nový poľovný zákon tak, aby sa v ňom podarilo vyhnú tvorcom a zákonodarcom neefektívnym činnostiam a zbytočnostiam?

- Iste, dali sme k pripravovanému zákonu svoje pripomienky, upozornili sme na naše skúsenosti aj viceprezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), ktorý je z nášho regiónu. Oboznámili sme s nimi aj pracovníkov Ministerstva pôdohospodárstva SR počas ich návštevy u nás a na podujatiach na Zemplíne. Prezentovali sme im naše návrhy, ako zjednoduši celý proces. Teraz nám neostáva iné len čaka na to, v akej podobe zákon schvália poslanci Národnej rady SR.

* Radoví lesníci a poľovníci, ako aj zainteresovaná čas verejnosti, vnímajú súčasný vývoj ako posun od ľudového poľovníctva k poľovníctvu určenému skôr pre majetnú vrstvu. Ma poľovnú zbraň, možnos lovi vo vlastnom revíre a vlastni cenné poľovné trofeje sa stáva znakom určitého spoločenského statusu. Ako vy hodnotíte tento vývoj a jeho dopad na kvalitu starostlivosti o poľovnú zver v prenajatých revíroch?

- Môžeme sa tomu akokoľvek bráni, ale je nespochybniteľné, že ľudové poľovníctvo sa stáva minulosou. Vývoj je nezastaviteľný, ale bolo by určite na škodu veci, keby ostalo poľovníctvo iba záležitosou solventných ľudí. Aj menej majetný človek predsa môže vloži do poľovníctva niečo nové svojou zanietenosou a prácou pre lesnú zver. Darmo, že podnikateľ má dostatok peňazí, za ktoré si môže zaplati odstrel alebo prenájom, ale nemá dos času, aby sa postaral o zver. Navyše ak si to zaplatí, môže by zaregistrovaný vo viacerých poľovných združeniach, čo predtým nebolo možné. Poľovná zver a starostlivos o ňu si vyžaduje veľa času a chuti, bez toho to nejde.

* Mnohí lesníci sú zároveň poľovníkmi a spojenie lesníckej práce s poľovníctvom považujú za neoddeliteľné, pretože sa na les dokážu počas pohybu v teréne pozera lesníckymi aj poľovníckymi očami. Ako sa vy na toto spojenie pozeráte?

- Lesníctvo je späté s poľovníctvom. Podľa môjho názoru by mal by dobrý lesník aj dobrým poľovníkom. Poľovníctvo je aj výborným relaxom, ktorý každému pomôže zabudnú na bežné každodenné starosti. Mám veľa priateľov, ktorí sú poľovníkmi a predsa už dávno nechodia lovi strelnými zbraňami, ale „lovia“ kamerami a fotoaparátmi. Prvoradá je pre nich rados z pohybu po lese, pozorovania lesnej zveri a možnos odreagova sa v pokojnom lesnom prostredí. Za poľovníka nepovažujem človeka, ktorý sa chváli tým, že strelil už svojho 59. diviaka alebo 38. jeleňa. To nie je poľovník! Taký človek nech si strieľa na strelnici a počíta si terče, do ktorých sa trafil.

* Poďme k ďalšiemu neuralgickému bodu práce štátnej správy a tým je zákon o pozemkových spoločenstvách. Ako by vám ju mohla a mala pripravená a schvaľovaná novela zjednoduši?

- Tak ako je zastaraný platný zákon o poľovníctve, zastaraný je aj zákon o pozemkových spoločenstvách. Od nového zákona očakávame predovšetkým zjednotenie celého systému evidencie. Problémom je, že každý úrad má riešenú evidenciu iným spôsobom. Jednotné pravidlá pre všetky úrady a pozemkové spoločenstvá sú nutné preto, aby sme sa vyhli výhovorkám typu: Veď vy to máte inak, ako to majú inde. Nám neostáva iné ako vysvetľova a usmerňova. V tomto smere môžem zodpovedne poveda, že nenájdete nikoho z tých, s ktorými sme prišli do úradného kontaktu, ktorý by mohol poveda, že sme sa mu nevenovali a neriešili jeho problém či požiadavku.

Ďalším nedostatkom súčasného zákona je, že nedokážeme odpoveda na otázky podielnikov v pozemkových spoločenstvách, ktoré sa týkajú absencie danej problematiky v legislatíve. Napríklad konania valných zhromaždení. Sú také spoločenstvá, ktoré nejakú činnos síce vyvíjali, ale podielnici o nej nie sú informovaní, pretože sa niekoľko rokov nekonalo valné zhromaždenie. Je len vecou stanov spoločenstva, ako často sú zvolávané valné zhromaždenia a navyše štatutárni zástupcovia niekedy nerešpektujú stanovy spoločenstva. To sú potom veľmi ažko riešiteľné situácie.

No a v poslednom období, charakterizovanom zložitou situáciou na trhu s drevom a nestabilných cenách dreva siahajú viacerí podielnici po možnosti odpreda svoje podiely lesného majetku. To je ďalší problém neošetrený v zákone. Dôsledkom toho je, že podiely skupujú nekontrolovane rôzni záujemcovia mimo spoločenstiev. Zákon by mal zadefinova postup, podľa ktorého by malo prednostné právo kúpy takéhoto podielu spoločenstvo, ktorého súčasou je daný lesný majetok.

* Keď už hovoríme o legislatíve, aké máte ohlasy na zákon o lesoch č. 326/ 2005 Z. z.? Čo v ňom oceňujú vaši kolegovia, užívatelia a vlastníci lesných pozemkov a čo im v ňom naopak chýba?

- Mám skúsenosti z práce odborného lesného hospodára, roky pracujem v štátnej správe, poznám pomery v urbárskych spoločnostiach i prístup súkromných vlastníkov lesa a môžem poveda, že závisí predovšetkým od odborného lesného hospodára, ako dokáže presvedči, že lesný hospodársky plán síce nie je dogma, ale že je nevyhnutné vykona opatrenia v ňom zadefinované. Čo možno v tejto súvislosti vyčíta zákonu o lesoch je skutočnos, že jediným záväzným ukazovateľom lesného hospodárskeho plánu je výška ažby. V rámci lesného hospodárskeho plánu je síce stanovený objem prerezávok, prečistiek, prebierok do 50 a nad 50 rokov, ale nejde o záväzné údaje a sú len na posúdení odborného lesného hospodára, na ktorého tým pádom vytvárajú vlastníci obrovský tlak, motivovaný predovšetkým výškou dividend. Pokiaľ nebude na dostatočnej úrovni vykonávaná výchova, nebude na požadovanej úrovni ani kvalita dreva pri obnovných ažbách. Toto si niektorí vlastníci neuvedomujú.

Moje konkrétne skúsenosti z praxe so začínajúcimi súkromne hospodáriacimi vlastníkmi lesov, ktorí nemali lesnícke znalosti a odbornos. Keď si nechali poradi, najali si na odbornú činnos v lese lesníka a zrealizovali včas trebárs prečistky, tak už po dvoch rokoch videli ten obrovský rozdiel v stave lesa v porovnaní s porastmi, kde takého výchovné zásahy majitelia nezrealizovali. Vždy som ich teda presviedčal a stále presviedčam, ak je to nutné, že výchovné zásahy v lese skrátka treba robi. Jednak to prospeje samotnému lesu, ale aj jeho majiteľom, pretože inak zhodnotia dopestovanú drevnú hmotu.

* Aké sú podľa vášho názoru ďalšie nedostatky zákona o lesoch?

- Nedostatkom určite je, že zodpovedný za lesnú hospodársku evidenciu je užívateľ lesného majetku. Chýba spoluzodpovednos odborného lesného hospodára, pretože jeho úlohou je odborne radi a vies užívateľa alebo vlastníka lesa. Je preto logické, že musí by takisto zodpovedný za vedenie lesnej hospodárskej evidencie.

* Hovoríme o vstupoch do lesa. Tejto problematiky sa úzko dotýka novela trestného zákona, platná od decembra minulého roka, ktorá má rieši problém s neoprávneným pohybom motorkárov a štvorkolkárov po lese. Rieši ho?

- U nás tento problém nadobudol také rozmery, že motoristi so svojimi hlučným strojmi vyhnali zver už z viacerých poľovných revírov. Hubári do niektorých miest prestali chodi v obavách o svoju bezpečnos, pretože motorkári sú mnohokrát mimoriadne arogantní. Zúfalí vlastníci lesa a poľovníci dokonca zobrali spravodlivos do svojich rúk a inštalovali do porastov mechanické zábrany, ktoré ale môžu ohrozi zdravie motocyklistov. Nesúhlasíme s takýmto postupom a kritizujeme ho. Usmerňujeme poľovných hospodárov, aby nerobili zbytočne zápisy a nevyvolávali našim pracovníkom, ale obracali sa priamo na políciu.

* Na záver mám otázku, týkajúcu sa budúcnosti slovenského lesníctva. Ako ju vidíte vy a čo by sme mali podľa vás robi už dnes, aby lesníctvo malo u nás perspektívu a získalo si uznanie, akú si zaslúži?

- Keď sa vrátim do minulosti, konkrétne do obdobia mojich začiatkov, hovorím si, že lesníctvo sa odvtedy uberalo správnym smerom. Obrovské finančné prostriedky putovali do lesa na práce celospoločenského významu. Lesníci realizovali v lese činnosti, ktoré slúžili verejnosti a ktoré verejnos vnímala a ocenila. Po začatí procesu reprivatizácie a navracania užívacieho vzahu k lesom oprávneným majiteľom sme však postupne pred verejnosou postavili lesníctvo len na komerčnú bázu. Dochádza napríklad k prepúšaniu lesníckych odborníkov, pretože nie je dos finančných prostriedkov na ich zaplatenie. V dôsledku toho už nie sú v lese realizované aktivity, ktoré síce vlastníkom alebo užívateľom nevyplývajú zo zákona, ale do lesa patria a prospievajú mu. Chýbajú peniaze, les trpí. Kolobeh vývoja lesa ale musí by zachovaný a bez lesníkov, ktorí lesu rozumejú najlepšie, bez toho, aby mali dostatok prostriedkov na zabezpečenie všetkých mimo produkčných funkcií lesa, bude tento kolobeh narušený, spomalený.

Spomínam si na roky práce na Odštepnom lesnom závode vo Vranove nad Topľou, kde sme už pred takmer tridsiatimi rokmi začali vykurova celý areál závodu teplom zo spaľovania drevnej štiepky, vyrábanej zo zvyškov po ažbe. Štiepku sme dodávali aj pre Ferozliatinárske závody v Istebnom na Orave, kde si už vtedy uvedomili, že vykurovanie vďaka spaľovaniu štiepky je pre nich lacnejšie, ekologickejšie a štiepku máme doma, z vlastných zdrojov. Lesníci boli už vtedy progresívni a dnes potrebujú v tomto smere, a nielen čo sa týka produkcie lesnej štiepky, podporu štátu, aby mohli nadviaza na prácu predchádzajúcich generácií a by aj naďalej prospešní lesu i spoločnosti.

Zhováral sa: Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Memorandum o zatraktívnení práce v agrosektore: Rozvoj odborného školstva, ktoré vychováva mladú krv aj pre lesníctvo

Memorandum o zatraktívnení práce v agrosektore: Rozvoj odborného školstva, ktoré vychováva mladú…

O čom sa píše

Podpis memoranda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, tromi univerzitami so zameraním na agrárne štúdium a SK8, ktoré inicioval minister...

Prečítajte si viac
Ochranári našli medvedicu, ktorá v Liptovskom Mikuláši zranila piatich ľudí, do hodiny a pol po incidente: Viac ako týždeň ju potom monitorovali...

Ochranári našli medvedicu, ktorá v Liptovskom Mikuláši zranila piatich ľudí, do hodiny…

Aktuálne

Problémového medveďa, ktorý v nedeľu 17. marca v Liptovskom Mikuláši zranil päť ľudí, našli s pomocou dronov a špeciálnej techniky do...

Prečítajte si viac
Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora