Prihlásiť

DISKUSNÉ FÓRUM: Štátni lesníci volajú po stabilnej organizačnej štruktúre

Výzva aj pre lesníkov!

Ako sa v minulosti riešili dopady hospodárskych kríz v lesnom hospodárstve?

Asi málokto si dnes uvedomí, že prijímanie lesníckej legislatívy už od čias Márie Terézie súviselo aj so zlou sociálno-ekonomickou situáciou. Pridelenie urbárov bolo riešením na zníženie chudoby. Poddaní nedostali prídelom najkvalitnejšie lesné porasty a ornú pôdu, ale na kúrenie v zime a prípadne na výstavbu chalúp im drevo z pridelených lesných porastov stačilo. V tomto období však, aby sa nesiahalo na podstatu lesa a tento sa zachoval, prijali Tereziánsky poriadok. Hovoríme o ňom ako o začiatku lesníckej oficiálnej politiky pre trvalé hospodárenie v lese. Ďalšie zákony k hospodáreniu v lesoch boli po priemyselnej revolúcii v polovici 19. storočia. Vyvrcholením bolo prijatie nového lesného zákona v roku 1879.

Ďalšia kríza v dvadsiatych rokoch minulého storočia znamenala opä legislatívne opatrenia aj v lesníctve a to najmä opä v ochrane prírody. To boli legislatívne opatrenia, ktoré museli prijíma politici pre ochranu lesov. Ale lesnícki odborníci stále mali vo vedomí, že lesné hospodárstvo je rozhodujúcim zamestnávateľom v horských vidieckych oblastiach Slovenska. Svedčí o tom aj odborná diskusia k návrhom ako pomôc rieši svetovú hospodársku krízu (Konôpka, J.- Les & Letokruhy 1-2 2009) z tohto obdobia, keď cez ministerstvo sociálnych vecí hľadajú možnos ako zamestna ľudí v prerezávkach, ochrane lesa, opravách a údržbách lesných dopravných komunikácií...

Počas hospodárskej krízy na Slovensku v roku 1933 vzniklo Združenie majiteľov lesov na Slovensku. Treba si uvedomi, že už v tom období to boli odborní zamestnanci Štátnych lesov a majetkov, ktorí veľmi významne zastupovali záujmy lesníctva. Na čele tohto združenia bol ústredný riaditeľ štátneho lesného podniku. Z iných organizácií nesmieme zabudnú na ďalšie v tom období rozhodujúce organizácie pomáhajúce aj neštátnym vlastníkom. Ide o SLOVLES (Slovenský lesný zväz), ktorý síce v najväčšom rozsahu zabezpečoval predaj dreva štátnych lesov za najvyššiu dosiahnuteľnú cenu, ale pomáhal tiež neštátnym lesným majiteľom lesnej pôdy. Pre predaj surového dreva boli vytvorené viaceré organizácie, ale ani odberatelia dreva nezaháľali, ale si vytvárali vlastné zväzy.

Tieto organizácie a ani Slovenská lesnícka a drevárska rada nemali kompetencie vydáva záväzné dokumenty pre činnos lesného a drevárskeho komplexu. Až v roku 1941 vznikol splnomocnený orgán Ministerstva pôdohospodárstva - Lesnícka a drevárska ústredňa (LDÚ). Predseda LDÚ mohol vydáva závažné rozhodnutia, ktoré sa zverejňovali cestou úradných novín. Mohol dáva príkazy a zákazy podnikom, či osobám, ktoré sa zaoberali výrobou, obchodom, spracovaním lesných a drevárskych výrobkov, v tom boli aj ostatné produkty z lesa ako vianočné stromčeky, výroba drevného uhlia, trieslovej kôry...LDÚ mala zriadený poradný zbor z pracovníkov ministerstiev a odborníkov lesného a drevárskeho priemyslu. Všetky tieto kroky k prekonaniu nepriaznivej hospodárskej situácie boli spojené s opatreniami hospodárskej politiky štátu.

Súčasná situácia v Slovenskej republike

U nás v súčasnosti, keď sa rieši hospodárska (najmä odbytová) kríza celého národného hospodárstva a aj nášho rezortu, zaoberáme sa najmä problémami smrekových oblastí, ale neriešime príčinu recesie v celom lesnom hospodárstve spôsobenú:

o Stagnujúcim odbytom surového dreva zapríčineným nielen hospodárskou krízou, ale tiež prírodnými kalamitami. Pozastavenie najmä stavebnej výroby, nábytkárskeho priemyslu, sčasti aj výroby celulózy a papiera ažko dopadajú na odbyt surového dreva. Predaj surového dreva zatiaľ tvorí cez 90% príjmov lesných podnikov a je rozhodujúcim činiteľom pre ich príjem.

o Znižovaním výkonov lesníckych činností a to nielen znížením príjmov z predaja surového dreva, ale tiež v súvislosti s neúčinnou podpornou politikou lesného hospodárstva, vrátane kompenzácií Natury 2000, nízkou podporou diverzifikácie činností súvisiacich s lesníckymi činnosami (kameňolomy, cestovný ruch, poľovníctvo...).

o Nevybudovanou účinnou inštitucionálnou štruktúrou podporných lesníckych organizácií v systéme lesného hospodárstva a to tak v štátnom, neštátnom a spoločnom hospodárskom priestore so spracovateľmi surového dreva na báze budovania týchto organizácií „od spodu“, ale aj s možnosou odborného pôsobenia v rámci spolupráce so štátnym sektorom.

o Jednoduchou cestou riešenia nedostatku financií v podnikoch prepúšaním a tým stratou odborného potenciálu „znalcov“ našej prírody a krajiny. Chýba zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre poradenstvo (s vytváraním takýchto pracovných príležitostí vďaka podpore zo štrukturálnych fondov), pre účas v projektoch pomoci zo štrukturálnych fondov (nielen pri podpore z Programu rozvoja vidieka, ale aj ostatných programov...) a pre zabezpečovanie iných činností súvisiacich s ich celoživotnými skúsenosami v oblasti poľovníctva, služieb na vidieku a prípadne aj pre prenos skúseností do iných krajín...

Lesné hospodárstvo je v nepriaznivej situácii. V súčasnom období, keď poľnohospodári budú pobera na každý ha ornej pôdy 120 EUR vďaka priamym platbám a poukazujú na problém vôbec zabezpeči poľnohospodársku výrobu v niektorých komoditách, tak lesníci nemajú pripravený scenár na zvládnutie hospodárskej krízy. Lesné hospodárstvo tak ako poľnohospodárstvo je na základe Akčného plánu EÚ pre lesné hospodárstvo nielen hospodárskym sektorom s produkciou obnoviteľnej suroviny, ale tiež v rámci vidieckeho priestoru plní úlohy súvisiace s ochranou prírody a krajiny, verejnoprospešnými funkciami a zamestnanosou. Nie je jednoduché zabezpeči plnenie týchto úloh. Možno aj snahou zjednoduši si „riadiacu funkciu“ lesníka-hospodára na svojom úseku a vo svojom regióne sa prešlo aj u štátnych lesov ku obhospodarovaniu formou služieb.

Toto viedlo na jednej strane najmä ku špecializácii odborného personálu lesných podnikov, ale na druhej strane to tiež spôsobilo nekonkrétnos v zodpovednosti za výkon lesníckych činností. Stratu tejto profesnej pozície lesníka nevyrovná ani fakt, že za územie je zodpovedný odborný lesný hospodár. Stratila sa totiž väzba k pôde, kde výsledky práce lesníckych činností boli vizitkou dobrého hospodára. Kvôli momentálnej ekonomickej efektívnosti sme upúšali od kvality prác v takom rozsahu ako sme boli naučení v predchádzajúcom období. Stratili sme kvalifikovaných lesných robotníkov a „ekonomika“ nás prinútila zabudnú na ochranu prírody, ale tiež každé chybné „zarezanie“ motorovej píly. Nevybudovanie drevospracujúceho priemyslu a „rôzne“ chyby pri obchodoch so surovým drevom nás doviedli do situácie, v ktorej sa nachádzame. Tieto chyby nemôžeme napravi hneď, ale môžeme hľada cesty ako eliminova ich dôsledky a tiež odstraňova ich príčiny.

Ako sa dosta z hospodárskej krízy?

Drevo je neustále najväčším zdrojom príjmov pre lesné podniky. V súčasnosti rezonuje v lesníckej verejnosti nepriaznivá situácia podniku Lesy SR š.p. Pri jeho zakladaní v roku 1999 sme verili, že to bude verejnoprospešný podnik, ktorý využije príležitosti a svoje budúce silné stránky tým, že bude stabilnejší a bude môc reagova na vplyvy na trhu so surovým drevom. V súčasnosti to už nie je verejnoprospešný podnik a napriek permanentným organizačným zmenám ku zvýšeniu efektívnosti jeho činnosti, nežne svojimi hospodárskymi výsledkami úspechy. Bolo to tiež obdobie, kedy sme museli rieši veľké dlhy odberateľov surového dreva voči vtedajším štátnym lesným podnikom. Je práve desa rokov odvtedy, čo sme hľadali východiská spolu s drevármi a riešením bolo prijatie Vládneho programu Drevo -surovina 21.storočia.

Pripomeňme si plánované opatrenia, pretože podľa mňa sú aj teraz aktuálne. Realizáciou programu sa v cieľovom roku 2005 malo dosiahnu:

o Zvýšenie exportu finálnych výrobkov drevospracujúceho priemyslu o 30%.

o Zvýšenie predaja tovaru na báze dreva na domácom trhu, nadväzne na program výstavby bytov a obnovu bytového fondu, zhruba 4 mld.Sk.

o Zvýšenie pridanej hodnoty spracovaním v drevárskom priemysle na 32%, v nábytkárskom priemysle na 38% a v celulózovo-papierenskom priemysle na 40%.

o Vytvorenie približne 5000 nových pracovných miest v odvetviach spracovávajúcich a využívajúcich drevo o Zvýšenie využitia prebytkových sortimentov surového dreva na tuzemskom trhu o Uplatnenie systémov evironmentálneho riadenia.

Z návrhu postupných krokov na zabezpečenie programu sú aj pre súčasné obdobie veľmi aktuálne:

o Vypracova spoločnú koncepciu lesníckej a drevárskej politiky produkcie, spracovania a využívania dreva v SR.

o Vypracova legislatívny zámer zákona o Podpornom fonde na produkciu, spracovanie a využívanie dreva o Aktualizova dovtedy spracované, ale pre nedostatok financií aktívne nespustené rozvojové programy k drevárskemu priemyslu.

o Pri príprave stavieb pre kultúru, verejnú správu, školské stavby a nájomné byty presadzova použitie domácich výrobkov na báze surového dreva.

o Podpori vedu a výskum v tejto oblasti.

o Spracova návrh komplexnej propagácie efektívneho využívania surového dreva.

o Súčasou plánovaných krokov boli aj štúdie o prípadnom vstupe zahraničných investorov do drevárskeho, nábytkárskeho a celulózovo-papierenského priemyslu. No hneď, ako sa mali rieši projekty potenciálnej výstavby takýchto drevárskych podnikov a to najmä pre listnatú hmotu, boli rokovania s vtedajším prvým vedením podniku Lesy SR š.p. ukončené. Zo strany vedenia podniku nebol záujem a nevypracovala sa ani kvalitná štúdia uskutočniteľnosti. Politici toho obdobia stratili záujem o program a nerealizovali sa žiadne opatrenia. Nechcem týmto tvrdi, že by sme aj teraz nemali problémy v odbyte surového dreva, ale ak by bola aspoň čas opatrení realizovaná nepriaznivé dopady by boli určite menšie. Ak si pozriete, aké opatrenia sa vlastne k tejto najmä odbytovej kríze v súčasnosti prijímajú vo svete, vidíte obdobu s vládnym programom z roku 1999. Každý rozumný hospodár siaha po tom, čo má doma, v tomto prípade domácej surovine, ktorá je navyše ešte aj obnoviteľná.

Súčasné opatrenia, ktoré by pomohli lesnému hospodárstvu musia by komplexné:

O Inštitucionálne – obnovi aktívnu činnos lesníckej a drevárskej rady s možnosou pomôc obchodu so surovým drevom, vytvára širšiu platformu spolupráce medzi rezortmi pre lepšie využitie prijímaných opatrení vládou SR - „nadrezortnú krízovú komisiu“, podpori významnejšie mimovládne organizácie vlastníkov lesnej pôdy, lesníkov a tiež ich kooperáciu s inými mimovládnymi organizáciami napríklad z pôdohospodárstva, drevárskeho priemyslu, vidieka a podobne.

O Legislatívne – pripravi návrh legislatívneho zámeru podporného fondu tak ako to prijala súčasná vláda SR, v podpornej politike presadi možnosti využitia štrukturálnych fondov tak, aby nedochádzalo k prípadnému zníženiu prostriedkov do lesného hospodárstva kvôli podmienkam stanovených v Programe rozvoja vidieka a v ostatných programoch, hľada možnosti využitia súčasných návrhov zmien v zákonoch pre podmienky lesného hospodárstva..., spracova návrh legislatívnych zmien k daňovej problematike (daň z nehnuteľnosti, DPH v prípade sadeníc a semien, „červená“nafta...).

O Ekonomické – pripravi zmeny v daňových zákonoch pre podmienky podnikania v lesnom hospodárstve, možnosti podpory podnikania a zachovania zamestnanosti z rezortu práce a sociálnych vecí rozpracova pre lesné hospodárstvo, využi pripravované výzvy Programu rozvoja vidieka súvisiace aj s „predajom z dvora“ na prípravu diverzifikácie výroby na vidieku napríklad pri nákupoch malej techniky pre poľovníctvo (chladiace boxy, zariadenia pre prvotné spracovanie mäsa...) a pripravi aj iné programy súvisiace s lesným hospodárstvom (lesné plody, remeslá...), využi kompenzačné platby k Nature 2000.

Uvedené návrhy sú len pre súčasné obdobie a neznamenajú, že nie je treba rieši aj problémy súvisiace s dlhodobou stratégiou rozvoja rezortu tak, ako to bolo v prípade vládneho programu Drevo - surovina 21.storočia. V každom prípade pre realizáciu krátkodobých opatrení treba počíta so širšou spoluprácou aj s inými rezortmi.

Lesnícky akčný plán EÚ má aj nasledovný cieľ: prispie ku kvalite života zachovaním a zlepšovaním sociálnych a kultúrnych dimenzií lesov. Lesy podľa plánu poskytujú tovary a služby prospešné pre občanov, ich zdravie a kvalitu života, vrátane prírodných krás a rekreácie v mestských a vidieckych oblastiach, zamestnanie a príjem pre milióny ľudí, ochranu pôdy a vody a ochranu proti erózii, rozširovaniu púští a prírodným nebezpečenstvám. V rámci politiky v EÚ zatiaľ lesné hospodárstvo nemá prioritu, ale uvedené slová znamenajú, že jeho význam porastie.

Opatrenia štátov vo svete vo vzahu k hospodárskej kríze sú zamerané najmä na rozprúdenie odbytu tovarov. Jedine Fínsko však prijalo špeciálny program pre domáci drevársky priemysel. Na záver uvádzam príklad Estónska, kde ešte pred krízou dokázali naši partneri z medzinárodného projektu EQUAL, ktorý sme riešili, takto rieši udržateľnos obývania vidieka, kultúrnu obhospodarovanú krajinu zvyšova kvalitu života. Preto, aby aj farmári mali nárok na dovolenku (opustia svoje zvieratá, polia) dokázali získa zákonnú podporu troch ministerstiev. Počas dovolenky im práce na farme vykonáva servisná organizácia, ktorá má vyškolených zamestnancov z radu nezamestnaných. Týchto platí minimálne z 50 percent štát. Spomínaný konkrétny príklad je o tom, akú nezastupiteľnú úlohu zohrávajú naši lesníci v našej horskej vidieckej krajine, ktorí by mali ma tak isto priznaný nárok nielen na dovolenku, ale rovnako by mali spåňa nezastupiteľnú úlohu v trvalom udržaní našej prírody a krajiny.

Ing. Viera Petrášová, CSc.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Odkliatie bezzásahu?

Odkliatie bezzásahu?

O čom sa píše

Od ochrancov prírody na Slovensku počúvame zaklínadlo, že bezzásahový režim sa v iných chránených územiach Európy a sveta využíva ako manažment...

Prečítajte si viac
Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Aktuálne

Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu na jeho populáciu. Slovensko...

Prečítajte si viac
Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

O čom sa píše

Mestské lesy Bratislava odstránia v lese Sitina v katastri Karlovej Vsi približne 300 suchých stromov, ktoré ohrozujú návštevníkov lesoparku. Mestská časť o tom informuje...

Prečítajte si viac
Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Aktuálne

Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody sa napokon nepotvrdilo. Podnet, ktorý v súvislosti s odstraňovaním suchých stromov v Kôprovej doline podala občianska iniciatíva...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk