ROZHOVOR: s Prof. Novotným, generálnym riaditeľom Lesníckej sekcie MP SR
Čaká nás radikálne riešenie závažných problémov, ale treba nám k tomu viac súdržnosti, menej konzervatívnosti a väčšia zanietenos bojova za lesnícku vec.
* Patríte medzi uznávaných lesníckych odborníkov v oblasti ochrany lesa, medzinárodného lesníctva a medzi rešpektovaných manažérov a stratégov lesného hospodárstva nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom vnímaní. Čo Vás motivovalo k tomu, že ste prijali funkciu generálneho riaditeľa sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR?
- Na začiatku by som veľmi rád zvýraznil jednu myšlienku. Tento významný post som neprijal ako ďalšiu možnos môjho kariérneho postupu, či nebodaj ako ďalšiu funkciu do mojej „zbierky!, ale ako možnos realizova také strategické zmeny v lesnom hospodárstve, ktoré umožnia lesníctvu dosiahnu úroveň, ktorá mu vzhľadom na význam lesov pre Slovensko právom patrí. Často sa zvykne pri rôznych rozhovoroch pripomína, že pôdohospodárstvo je tvorené poľnohospodárstvom a lesníctvom. Výmery pôdnych fondov týchto dvoch odvetví sú takmer identické. Poľnohospodárskej pôdy je na Slovensku 49 percent a les zaberá takmer 42 percent územia Slovenska. Poľnohospodárske a lesnícke aktivity sú svojim významom taktiež rovnocenné, obidve sú nenahraditeľné pre ekonomickú prosperitu, zdravý život a trvalý rozvoj vidieckych krajín, akou je Slovensko. Napriek tomu, nášmu lesníctvu v posledných desaročiach ruže nekvitli. Lesníctvo bolo vždy skôr „popoluškou“ než rovnocenným partnerom s poľnohospodárstvom. Do života pôdohospodárskej komunity však vstúpil na jeseň minulého roku nový fenomén. Novým ministrom pôdohospodárstva sa stal pán Stanislav Becík. Významný odborník v pôdohospodárstve a profesionálny manažér najvyššej úrovne, ktorý ako jeden z mála ministrov po roku 1990 prikladá lesníctvu význam, aký si vzhľadom na svoj význam pre vidiecke komunity zasluhuje. Toto bol rozhodujúci dôvod, prečo som sa rozhodol prija jeho ponuku na post generálneho riaditeľa sekcie lesníckej MP SR. Spoločne by sme radi realizovali strategické ciele, ktoré umožnia lesníctvu dynamizova svoju činnos a intenzívne prispieva k rozvoju vidieka.
* Našich čitateľov bude iste zaujíma, s akými strategickými zámermi a s akými prioritami ste nastúpili na tento významný lesnícky post?
- Ciele a vízie strategického smerovania slovenského lesníctva sú dostatočne jasné a zdokumentované. Ešte počas môjho pôsobenia na poste generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra Zvolen sme pre slovenské lesníctvo spracovali dlhodobé vízie jeho rozvoja. Taktiež sme dostali do života Národný lesnícky program Slovenskej republiky. Následne sme ho rozpracovali do krátkodobých realizačných programov s podrobnými úlohami, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky. Aby sa však tieto strategické zámery dali dôsledne uplatňova v praxi je nutne vyrieši niekoľko kardinálnych problémov.
Je preto celkom prirodzené, že sme si stanovili rozhodujúce úlohy, ktoré chceme prioritne naplni. Tak, aby sme vyriešili problémy slovenského lesníctva, ktoré bránia dynamickému napåňaniu ekologických, ekonomických a sociálnych funkcií a služieb, ktoré slovenská spoločnos od lesného hospodárstva očakáva. Ide o nasledovné úlohy:
Po prvé, je to zmierňovanie negatívnych dopadov globálnej hospodárskej krízy na naše lesné hospodárstvo
Po druhé, je to nevyhnutnos nového efektívnejšieho modelu financovania lesného hospodárstva, pričom konkrétne ide o prípravu nového pružnejšieho modelu projektového a dotačného financovania lesníckych činností a jeho urýchlené zavedenie do praxe.
Po tretie, musíme zosúladi legislatívu platnú pre lesníctvo a ochranu prírody na lesnom pôdnom fonde.
Po štvrté, sústredíme sa na riešenie problémov súvisiacich s obmedzovaním činnosti a s majetkovou ujmou vznikajúcou vlastníkom a správcom lesného majetku.
A napokon, po piate, bezodkladné musíme rieši problém masívneho rozpadu horských smrečín a kalamity obrovského rozsahu v dôsledku premnoženia podkôrnikov v smrečinách.
Uvedomujem si, že tieto úlohy svojou náročnosou ďaleko presahujú obdobie „životnosti“ generálnych riaditeľov sekcie lesníckej na ministerstve v posledných rokoch. Napriek tomu som presvedčený, že ide o tak významné strategické úlohy, že s ich riešením treba zača ihneď, pretože predstavujú limitujúci faktor rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.
* Celosvetová hospodárska kríza neobchádza ani Slovensko. Prognózy predpovedajú, že podstatne môže zasiahnu aj do lesného hospodárstva. Ako táto kríza, podľa Vášho názoru, ovplyvní lesné hospodárstvo na Slovensku?
- Globálna hospodárska kríza sa dotkla celoeurópskeho a celosvetového lesníctva skôr než začali politici a ekonómovia na celom svete skloňova slovo „globálna hospodárska kríza“. Dôvodom bol fakt, že hypotekárna kríza, ktorá predchádzala globálnu hospodársku krízu, ovplyvnila výstavbu domov, ktoré v zámorí najčastejšie stavajú z drevených komponentov. Pochopiteľne, tým sa prudko utlmila spotreba dreva, čo sa vzápätí začalo negatívne premieta do jeho cien. Prepad cien dreva sa v Európe naplno prejavil už v prvom štvrroku 2008, pričom následne nastali vážne problémy s poklesom cien ihličnatých a listnatých sortimentov aj na Slovensku. To v konečnom dôsledku vážne ovplyvnilo aj ekonomiku od najmenších individuálnych vlastníkov lesa až po najväčší slovenský lesnícky subjekt, ktorým je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Je jednoznačne jasné, že slovenské lesníctvo nebolo dostatočne pripravené na krízovú situáciu takýchto rozmerov. Preto sme sa v poslednom štvrroku 2008 intenzívne venovali pripravovaniu krízových scenárov a variant riadenia slovenského lesného hospodárstva pre prípad, že hospodárska kríza sa bude naďalej prehlbova. V tomto smere ministerstvo ako zriaďovateľ Národného lesníckeho centra Zvolen požiadalo túto inštitúciu, aby spracovala základné varianty scenára krízového manažmentu. Predpokladáme, že po spracovaní základných variant scenára krízového manažmentu lesného hospodárstva usporiadame niekoľko diskusných fór pre celú lesnícku komunitu, aby sa súkromný aj štátny lesnícky sektor dokázal čo najefektívnejšie vysporiada s hroziacim rizikom ekonomických a sociálnych dôsledkov fenoménu globálnej hospodárskej krízy. Súčasne sme prostredníctvom niekoľkých pracovných stretnutí s manažmentmi štátneho podniku Lesy SR., ktorý spravuje lesný majetok štátu s najväčšou výmerou, pripravili hospodársky zámer tohto nášho najväčšieho lesného subjektu na rok 2009 plne prispôsobený na scenár odzrkadľujúci riziko prepadu cien a pokračovania globálnej hospodárskej krízy.
Globálna hospodárska kríza nepochybne dopadá na celé prostredie, do ktorého je lesné hospodárstvo zakomponované. Postihuje dodávateľov prác a služieb pre lesníctvo, odberateľov drevnej suroviny, ale aj nadstavbový sektor producentov tovarov z drevných polotovarov. Celý tento reazec viazaný na lesnícky drevospracovateľský a celulózárenský komplex je masívny segment, ktorý vzhľadom na svoju veľkos patrí k dominantným v celom národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Preto je dos pravdepodobné, že sociálna stabilita a ekonomická udržateľnos tohto segmentu si vyžiada aj politicko-ekonomické rozhodnutia na úrovni slovenskej vlády. V každom prípade možno predpoklada, že dôsledky hospodárskej krízy budú slovenské lesné hospodárstvo intenzívne negatívne ovplyvňova aj v roku 2009. A na to musí by naše ministerstvo poriadne pripravi.
* Obráme teraz pozornos na inú tému - „Nový efektívnejší model financovania lesného hospodárstva“? Môžete bližšie špecifikova, čo by sa malo skrýva pod týmto pojmom?
- Začnem skúsenosami so zahraničia. Lesné hospodárstvo v celej Európe a osobitne v členských krajinách EÚ má starostlivo štruktúrovaný podporný finančný mechanizmus. Takýto finančný mechanizmus dokáže včas a efektívne poskytova finančné zdroje na prioritné úlohy lesného hospodárstva, ktoré definujú také strategické dokumenty, akými sú národné lesnícke programy v jednotlivých krajinách a podobne. Na Slovensku existoval Fond zveľaďovania lesa ako vhodný a efektívny mechanizmus pružnej finančnej podpory lesného hospodárstva. Po jeho zániku Slovensko posledných desa rokov zložito a márne hľadá finančný mechanizmus pre pružné a efektívne financovanie priorít nášho odvetvia. Áno, žiaľ, ani po dlhej a zložitej ceste hľadania Slovensko stále nenašlo efektívny spôsob financovania lesníckych priorít. V poslednom roku sa situácia mierne zlepšila tým, že sa lesníctvo prvýkrát v novodobej histórii stalo príjemcom podstatnejšej finančnej čiastky zdrojov EÚ z Programu rozvoja vidieka a že sa prvýkrát vytvorila systematická pomoc lesnému hospodárstvu z národných zdrojov prostredníctvom „Štátnej pomoci“. Týmto formám financovania však stále chýba pružnejšia operatívnos, najmä v prípade, že je nutné rieši vážne akútne problémy našich lesov, ktoré majú strategický význam pre krajinu. Práve chýbajúce „operatívne“ financovanie nás núti hľada nové efektívnejšie a pružnejšie modely financovania lesného hospodárstva. Preto by sme radi vytvorili nový efektívnejší systém financovania, ktorý by bol principiálne napojený na dve formy strategického financovania lesného hospodárenia - projektové financovanie, najmä zo zdrojov EÚ a dotačné financovanie, ktoré by sa realizovalo prostredníctvom „Osobitného podporného fondu v lesnom hospodárstve“. Finančné prostriedky do tohto „osobitného podporného fondu“ by plynuli z dvoch zdrojov. Jedným zdrojom by boli príspevky vlastníkov a správcov lesného majetku a iných právnických osôb. Druhým zdrojom by boli verejné financie plynúce do lesného hospodárstva zo zdrojov štátneho rozpočtu. Prvé kroky sme už týmto smerom urobili, pretože vláda SR poverila v decembri 2008 prípravou návrhu takéhoto fondu pre lesné hospodárstvo Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré má vláde SR predloži takýto návrh do septembra 2009.
* Posuňme sa v našom rozhovore ďalej... Máme pre Vás okrem iného pripravenú aj otázku, ktorá je často témou v našom časopise: Čo si majú naši čitatelia predstavi pod realizáciou úlohy „Zosúladenie legislatívy platnej pre lesníctvo a ochranu prírody na lesnom pôdnom fonde“?
- Toto je téma, ktorá lesné hospodárstvo trápi dlhodobo a ktorá nás zbytočne traumatizuje už od roku 2002, keď bol prijatý zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Spomínaný zákon dal totiž do príkreho rozporu záujmy lesníctva a ochrany prírody. Lesníkov postavil pred neriešiteľné dilemy. Opakujú sa prípady, keď lesníci dodržiavajú zákon o lesoch, ale súčasne porušujú zákon o ochrane prírody. A naopak. Niekoľko noviel oboch zákonov síce tieto právne anomálie mierne stlmilo, ale nevyriešilo základné rozpory medzi Zákonom o lesoch a Zákonom o ochrane prírody a krajiny. Preto je absolútne nevyhnutné zosúladi oba tieto zákony, aby sme zabezpečili zákonnou formou trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ochranu cenných lesných spoločenstiev národného aj európskeho významu. Veď chráni formálne prírodu a pritom vďaka premnoženiu lykožrútov zniči najcennejšie lesné ekosystémy a dendrologické skvosty v niektorých národných parkoch nemožno nazva inak než barbarstvom. Rovnako neakceptovateľné je porušovanie vlastníckych práv a tým aj Ústavy Slovenskej republiky vyhlasovaním „vtáčích území“ a iných prísne chránených prírodných rezervácií, či objektov bez súhlasu vlastníka lesa, v ktorom sa tieto územia nachádzajú. Podobných kontroverzných dôsledkov uplatňovania platnej, ale nekompatibilnej legislatívy na lesnom pôdnom fonde by som mohol vymenova desiatky. Tento stav je už ďalej neudržateľný. Je preto nutné v tomto roku zabezpeči na úrovni ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia zosúladenie týchto zákonov.
* V súvislosti s tým sa priam žiada pripomenú dlhotrvajúci a komplikovaný problém, ktorý súvisí s obmedzovaním činnosti a s majetkovou ujmou vznikajúcou vlastníkom a správcom lesného majetku. Dá sa očakáva v tomto smere pozitívnejší obrat?
- Žiaľ, je tomu tak. Toto je téma, ktorá už dlho trápi lesnícky sektor. Dokonca sa zdá akoby sa tento problém skôr zväčšoval než zmenšoval. Spomeniem iba tri najpálčivejšie oblasti:
Problém ujmy či kompenzácie za obmedzenie lesníckych činností vo vyšších stupňoch ochrany prírody sa úspešne začal rieši v rámci zonácie národných parkov na úrovní spoločnej komisie vytvorenej pre tento účel ministrom pôdohospodárstva SR pánom Jureňom a ministrom životného prostredia pánom Izákom. Po úspešnom začiatku sa však táto aktivita od začiatku roka 2008 zmrazila a doteraz sa neaktivizovala. Sekcia lesnícka MP SR má záujem iniciova obnovenie činnosti spoločnej komisie alebo podobného útvaru a zača radikálnejšie rieši problém ujmy, respektíve kompenzácií.
* Podobne je to aj s vysporiadaním líniových stavieb na lesných pozemkoch...
Súhlasím. Novela Lesného zákona 360/2007 síce vytvorila príslušný právny rámec pre tento proces, ale vysporiadavanie sa zatiaľ nerozbehlo. Sekcia lesnícka MP SR bude preto iniciova ďalšie kroky, aby pomohla aktivizova aj druhú stranu tohto procesu, to znamená správcov alebo vlastníkov líniových stavieb.
* Samostatnú kapitolu tvorí problém daní z lesných pozemkov...
- ... správcom týchto daní sú mestá a obce. Zákon im však umožňuje vyrubova daň takmer neobmedzene a tak sa vlastníci lesov často stávajú najväčšími prispievateľmi do rozpočtu miest a obcí prostredníctvom neuveriteľne vysokých daní. Diskusia medzi hlavnými protagonistami, najmä ZMOS-om, Ministerstvom financií SR a Ministerstvom pôdohospodárstva SR, na tému konsenzuálnej fixácie dane na prijateľnej úrovni - napríklad taký systém majú v Českej republike - doteraz nepriniesla žiadne výsledky. Pritom vysoká daňová povinnos negatívne pôsobí na rozvoj lesníckych činností a spôsobuje nezamestnanos. Avšak obce tento argument nechcú akceptova. Naše ministerstvo má záujem opätovne tento problém otvori, vrátane hľadania politického riešenia tohto problému.
* Úprimne povedané, z obsahu nášho doterajšieho rozhovoru je zrejmé, že ste možno prvým generálnym riaditeľom sekcie lesníckej na pôdohospodárskom rezortnom ministerstve v posledných desiatich rokoch, ktorý chce intenzívne podporova rozvoj lesného hospodárstva na Slovensku a nechce zosta len na úrovni úradníka štátnej správy. Pre slovenské lesníctvo to znie veľmi povzbudzujúco. No popri tom nás zaujíma, či aj na samotnej ministerskej lesníckej sekcii ste si stanovili konkrétne priority a strategické ciele?
- Áno, rád súhlasím s vašim konštatovaním. Presne tak, dovolím si to poveda, nie som úradník, som lesnícky odborník a manažér. Mám jasnú predstavu o tom, kam má lesné hospodárstvo Slovenskej republiky smerova, pričom vynaložím maximálne úsilie na to, aby sa nám to spoločne podarilo.
Na druhej strane musím akceptova fakt, že som na pozícii štátneho zamestnanca a vediem úrad, ktorý plní aj úlohy prislúchajúce ústrednému orgánu štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva. Je preto celkom prirodzené že aj pre lesnícku sekciu som stanovil určité priority. Pomenoval by som ich nasledovne:
Po prvé, skvalitni štátnu správu lesného hospodárstva a poľovníctva.
Po druhé, vytvori detašované pracovisko sekcie lesníckej MP SR vo Zvolene s cieľom vybudova silné odborné zázemie pre naše ministerstvo v „hlavnom meste“ slovenského lesníctva, kde je podstatne vyšší predpoklad získavania odborníkov pre činnos sekcie lesníckej než je tomu v Bratislave.
Po tretie, personálne a finančne posilni, technicky dobudova a vytvori informatické prepojenie na úrovni krajských a obvodných lesných úradov.
Po štvrté, zamera činnos sekcie lesníckej na systematické riadenie, respektíve usmerňovanie organizácií a inštitúcií lesného hospodárstva tam, kde je MP SR zriaďovateľom, alebo zakladateľom, aby sa komplexnejšie prepojili činnosti týchto subjektov a pragmatickejšie sa koordinovali ich vzájomné aktivity.
Po piate, koordinova lesnícke aktivity v súkromnom aj štátnom lesníckom sektore na národnej úrovni a proaktívne presadzova jeho záujmy v rámci parlamentu, vlády, ministerstiev a podobne.
Naplnenie spomínaných priorít by ma potešilo, pretože by to určite prinieslo rozvoj lesného hospodárstva na Slovensku. V tomto smere by som privítal spoluprácu s celou lesníckou verejnosou. Ocenil by som jej názory, postrehy, skúsenosti a konkrétne pohľady na dianie v lesníctve a, samozrejme, aj na našu činnos na ministerstve, a to napríklad aj prostredníctvom širokej diskusie na stránkach časopisu Les/ Slovenské letokruhy.
Lesnícka sekcie bude aj v roku 2009 v tomto časopise uverejňova informácie o aktuálnych problémoch lesného hospodárstva a spôsobe ich riešení, Rád si prečítam konštruktívne návrhy. Osobne som pripravený na takúto diskusiu a otvorený prija každý nový podnetný názor, ktorý vzíde z takejto diskusie!
* A už celkom na záver. Čo by ste zaželali naším čitateľom a lesníckej komunite do roku 2009?
- Predovšetkým by som chcel všetkým zažela pevné zdravie, ale aj veľa osobných a pracovných úspechov. Rád by som však celej lesníckej komunite zaželal aj viac súdržnosti, menej konzervatívnizmu a väčšiu zanietenos bojova za lesnícku vec a za spoločné záujmy lesného hospodárstva. Budem veľmi rád, keď ma čitatelia oslovia, či už cez elektronické médium, alebo prostredníctvom tohto nášho odborného časopisu. Vieme, že lesníctvo má na Slovensku obrovské tradície a bohatú históriu, avšak v posledných decéniách nedokáže dostatočne efektívne presadzova svoje záujmy. Teším sa na každý podnetný návrh, ktorý pomôže zmeni predchádzajúce konštatovanie.
Pripravil: Ján Fillo
Vážení čitatelia, mimoriadne horúcej téme – hromadnému hynutiu smrečín na Slovensku - sme sa vzhľadom na jej závažnos rozhodli venova osobitný širší priestor v nasledujúcom vydaní nášho časopisu. A to z jednoduchého dôvodu: práve v týchto dňoch sa rozhoduje o konkrétnych postupoch záchrany a obnovy smrečín, takže v ďalšom čísle Vám chceme poskytnú tie najaktuálnejšie informácie o tom, ako a kam smerova lesnícke postupy v lykožrútovej kalamite, ktorá už nabrala nebývalé rozmery. Navyše k tejto vážnej téme pripravujeme osobitnú odbornú prílohu. Takže, nezabudnite si včas zabezpeči náš časopis!
Redakcia
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
