PESTOVANIE: ...peniaze sú možno až na prvom mieste

Privítal som príležitos, aby som sa mohol zúčastni na 4. celoeurópskom kongrese PRO SILVA v Nemecku, ktorý sa uskutočnil vo Freudenstadte pri príležitosti 175. výročia prevzatia mestských lesov a 100. výročia výberkového hospodárenia v nich. Rád by som sa s čitateľmi časopisu LES & Slovenské lesokruhy podelil o poznatky a postrehy, ktoré som si z kongresu priniesol. Myslím, že sú zaujímavé.

Opúšame Freudenstadt, ideme na východ do obce Neuried, ktorá vlastní 800 ha lesa. V roku 1975 sa vlastníci začali cez maloplošnú mozaiku a pestré spoločenstvo pôvodných drevín lužného lesa postupne prebudováva stredný les na les vysoký obhospodarovaný výberkovým hospodárskym spôsobom.

Na jeseň 1999 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo lesy od roku 2000 prenaja s tým, že sa bude pokračova v začatom obhospodarovaní. Orkán Lothar v decembri 1999 zničil 200 ha lesa v rôznych štádiách prebudovy. Zmluva zostala v platnosti. Po dvoch rokoch obhospodarovania s plusovým výsledkom sa prenájomca dostal v roku 2003 do straty kvôli vysokým vkladom do pestovnej činnosti na kalamitných holinách. Plusové hospodárenie vykazuje až v roku 2007 vďaka minimalizácií vkladov, ktoré dosahuje pôsobením autoregulačných procesov v nárastoch a mladinách. Najmä však vďaka takzvanej „sociálnej“ dotácii od obce vo výške 20 tisíc EUR za rok, ktorú dostáva na vykášanie ciest a chodníkov a za sociálne funkcie lesa - čistý vzduch a vodu, ktorú les „produkuje“.

Najväčšie problémy spôsobuje černica. Je nešastím, ale i záchranou. V živnom lužnom lese dokáže vytvori nepreniknuteľné „koberce“, ktoré sa musia najskôr vyseka a potom zalesni. Záchranou sú vtedy, keď je plocha pokrytá dostatočným množstvom hospodárskych drevín, nachádzajúcich sa nad černicou. Vtedy sú najlepšou aj najlacnejšou ochranou pred srnčou zverou, ktorej je tu požehnane, pretože sa sem sahuje hlavne v zime aj z poľných revírov. Ročne lovia na 800 ha 240 jedincov srnčej zveri.

Dub – výbehový model

Áno, takto pomenovali organizátori jednu z ukážok. Pri veku 130-200 rokov (až do takéhoto veku prirastá) bežne dosahuje viac než 1 m hrúbky. Po tomto veku mu koruna začína chradnú. Prirodzené zmladenie sa dostavuje nepravidelne a v dlhších intervaloch. Aj napriek proklamovanej potrebe pestrosti zmiešania lesa sa v obnove presadzuje minimálne i v mladších zdravých porastoch. Rovnaká je aj pomoc zo strany obhospodarovateľov. Problém tu začal v suchých obdobiach po roku 1980. Mimochodom, na konferencii počas prvého dňa podujatia odborníci konštatovali, že za posledných 12 rokov bolo desa najteplejších rokov pri pozorovaniach od roku 1850.

Dubové zmladenie nemá žiadnu šancu voči javoru a jaseňu s metrovými prírastkami. Osobne si však myslím, že je potrebné otvori priestor pod korunou dubov odstránením väčšej časti spodnej etáže hraba a všetkého zmladenia javora a jaseňa. Takto pripravené plochy v čase úrody musia pri takýchto stavoch zveri oploti, lebo zrejme nemá čo vyklíči. O žaluď sa postará zver. To samozrejme znamená veľa energie, vstupov a problémov s dubom pre nájomcu i vlastníka...

Zaujímavá bola aj informácia, že na aukcií dreva sa kvalitné kmene hraba predávajú v cene 300 EUR /m³. Poučili nás, že ich kupujú Japonci a používajú sa na výrobu kladiviek do piana. Podobne sa dobre predáva kvalitná lipa na rezbárske účely. Môže to by dobrá inšpirácia pre nás vyskúša to na našich aukciách...

Čo ma prekvapilo najviac, bola vysoká odborná úroveň lesníkov. Vedeli nielen vysvetli grafy, kubíky, prírastok, ekonomiku a minulos, na čo sa mohli vopred pripravi, rovnako aj na vysvetlenie jasnej predstavy o cieli a spôsobe obhospodarovania i na to, ako ho dosiahnu. Ale na otázky ,,do tela“ od profesorov, riaditeľov, správcov i majiteľov lesov z celej Európy, na to sa pripravi nedá. Myslím si, že lesníci v Nemecku sú odbore i prakticky dobre podkutí. Hlavne, je tam podstatne väčšia voľnos pri obhospodarovaní lesa a tá je prospešná pre všetkých (lesníkov, majiteľov, ekonómov i samotný les). Takže, uvedomujem si, že menej je niekedy naozaj viac.

Sedemdesiat rokov prírode blízkeho obhospodarovania na majetku baróna Turckheima (bývalého prezidenta európskej organizácie PRO SILVA)

V našej ceste pokračujeme ďalej. Ani nevieme ako, ale vzápätí sa už nachádzame na území Francúzka. Navštívili sme jeden z lesov v majetku rodiny Turckheimovcov o výmere 158 ha, v nadmorských výškach od 350 do 650 metrov, v podnebí s priemernou teplotou 9 °C s priemerným úhrnom zrážok 800 mm. Cez majetok ide hlavná turistická cesta zo Stredného do Severného mora. Pestré zmiešanie drevín: DB, BK, SM, HB, JS, JV, JD, DG, SC. Celé obhospodarovanie je smerované ako trvalý les – výberkový spôsob. Majiteľ nám vysvetľuje, že výberkové lesy predstavuje hospodárenie na istotu. Orkán Lothar jeho lesom neublížil. Hovorí: načo sú mi kvalitné, ale nestabilné rovnoveké, rovnorodé porasty buka, smreka či inej dreviny, keď pri celoeurópskych kalamitách padnú ceny dreva, alebo sa znehodnotí, alebo ho nie je kde preda? Podľa jeho kontrolného merania v objemovej produkcii nie je rozdiel medzi lesmi výberkovými a lesmi vekových tried. Namietame, že v kvalite niektoré časti týchto výberkových porastov zaostávajú, najmä na jedli sú hrubé konáre, naopak na duby pozeráme v nemom úžase. Čas prinesie peniaze, dostávame odpoveď. Na dube vo väčšej hrúbke a na jedli tiež. Po zatienení konárov dorastajúcou vrstvou buka zelené konáre uschnú a odpadnú. Jedle o hrúbke 40 – 50 cm majú svoju cieľovú hrúbku 80 cm . Ojedinele tu nachádzame aj hrubšie jedince, to skôr pre potešenie oka, ale aj vďaka lesníckej zvedavosti baróna o prírastku vo vysokom veku. Jedle o objeme 10 či 15 kubíkov nie sú ničím zriedkavým. Na jednej zistil majiteľ prírastok 1 m³ za 3 roky!

Vidím v barónových porastoch introdukované dreviny - duglasku, agát, gaštan jedlý, a ojedinele aj cezmínu ostrolistú. Pýtam sa, či s tým nemá problém, že sú to nepôvodné dreviny. Ak očakávame klimatické zmeny, musíme všetko urobi pre les, ak nám v tom introdukované dreviny pomôžu a nie sú to veľkoplošné monokultúry, nevidím v tom problém. Tieto dreviny sa tu dlhodobo pestujú a vykazujú dobré výsledky, dodáva barón. Ak drevina dosiahne svoju cieľovú hrúbku, čakám na optimálnu cenu. Vtedy idem do ažby a na aukciu, vysvetľuje majiteľ. Sami vidíte, čo sa deje na trhu celej Európy s cenou smreka, ako stúpla a klesla cena javora, ako ho nahradil v dopyte jaseň a drží sa ,,hore“. A nemusí ma ani čisto biele čelo. Za jedľu dostane majiteľ približne o 10% menej než za smreka, to je ako u nás. S hrubými dimenziami (vysoko cez 80 cm) jedle, duglasky a smreka, na rozdiel od nás, vo Francúzku problém nemajú.

V myslení majiteľa, citlivom vzahu k lesu a prírode sú skryté aj peniaze. Možno až na prvom mieste. V tomto sa prírode blízke obhospodarovanie presadzované hnutím PRO SILVA a ekonomika nevylučujú. Práve naopak. Výrazne podporujú!

Ing. Dušan Mikuš,

vedúci Lesnej správy Duchonka

Odštepný závod Prievidza, Lesy SR, š.p.