Prihlásiť

Niekde už stromy bojujú len sami za seba

Medzinárodný seminár s názvom Aktuálne problémy v ochrane lesa, ktorý sa konal 17. a 18. apríla 2008 v Hornom Smokovci, mal pestré zastúpenie prednášajúcich i poslucháčov.

Organizátori tradičného podujatia, ktoré sa ale prvýkrát a kvôli kalamite symbolicky uskutočnilo vo Vysokých Tatrách – Lesnícky výskumný ústav a Stredisko Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra, naň pozvali okrem domácich odborníkov aj lesníkov z Českej republiky a Poľska, aby oboznámili zástupcov štátnej správy lesného hospodárstva, štátnych lesníkov a lesomajiteľov, predstaviteľov neštátnych lesníckych subjektov a inštitúcií s najnovšími poznatkami a výsledkami výskumu škodlivých činiteľov, zdravotného stavu a stability lesných ekosystémov s dôrazom na hynutie smrečín.

Z viacerých prednášok, prezentácií a diskusií sme sa snažili pre našich čitateľov vybra ako pomyselné hrozienka z veľkého koláča tie najzaujímavejšie a najužitočnejšie informácie a postrehy, ktoré odzneli v kongresovom centre Kúpeľov Nový Smokovec. Nechýba ani aktuálna anketa s priamymi odpoveďami oslovených lesníkov.

* Ing. Andrej Kunca, PhD., vedúci Strediska Lesníckej ochranárskej služby:

Podkôrny a drevokazný hmyz je nočnou morou slovenského lesníctva

O Podiel náhodnej ažby na celkovej ažbe bol v roku 2007 na úrovni 56%, čo v absolútnej hodnote predstavuje 4,3 mil. m³. Ide o najhorší zdravotný stav lesných porastov na Slovensku, hodnotený podľa náhodnej ažby minimálne od roku 1986.

O Podkôrny a drevokazný hmyz sa stal nočnou morou slovenského lesníctva. V roku 2006 lesníci spracovali 1,186 mil. m³ podkôrnikovej kalamity, v roku 2007 to bolo už 2,024 mil. m³ a v tomto roku očakávame, že objem spracovanej podkôrnikovej kalamity stúpne na 2,7 mil. m³.

O Najvážnejšie problémy budú pretrváva na Kysuciach, Orave, v Tatrách, na Spiši, Gemeri a Horehroní. Zdrojom naletenej a atraktívnej hmoty na naletenie je nespracovaná kalamitná hmota akéhokoľvek pôvodu. Odporúčame vyhľadáva a spracováva naletenú a atraktívnu hmotu, žiada o výnimky z dôvodu soracovania tejto hmoty v 5. stupni ochrany prírody a prípadne vybudovania prístupových ciest. Svoje zámery náležite zdôvodni, prípadne si aj vyžiada stanovisko LOS. Investova do podkôrnikových pozorovateľov, ktorí môžu výrazne prispie k počiatočnému rozpoznaniu vznikajúcich ohnísk.

O Okrem celoplošnej podkôrnikovej kalamity predpokladáme v roku 2008 poškodzovanie výsadieb na kalamitiskách tvrdoňmi, zvýšené náklady na boj s nežiaducou vegetáciou na kalamitiskách, pokračovanie kalamity podpňovky smrekovej na Kysuciach, Orave a na Spiši, zvyšovanie výskytu piadiviek v dubinách, poškodenie smrekových a smrekovcových porastov na Horehroní voškami a výskyt tracheomykóznych ochorení dubov, brestov a jaseňov.

* Dr. František Soukup, CSc., Výskumný ústav lesného hospodárstva a poľovníctva:

Najväčším rizikom je hrozba premnoženia podkôrneho hmyzu

O Objem náhodných ažieb spôsobených abiotickými vplyvmi v roku 2007 prudko vzrástol – v porovnaní s rokom 2006 dvojnásobne. Celkove dosiahol takmer 14 mil. m³. Z toho až 90 percent vykázalo poškodenie vetrom.

O V ČR bolo v minulom roku evidovaných 1,3 mil. m³ náhodných ažieb spôsobených podkôrnym hmyzom. To je takisto dvojnásobok v porovnaní s rokom 2006. Hlásenia pritom pokrývajú len asi 70 percent rozlohy lesov, takže po dopočítaní evidovaného objemu na celkovú rozlohu sa dopracujeme k hodnote 2 mil. m³ podkôrnikovej hmoty.

O Najväčšie bezprostredné riziko v ochrane lesa bude v roku 2008 opä predstavova hrozba veľkoplošného premnoženia podkôrneho hmyzu na ihličnanoch. Z dlhodobého hľadiska je najpálčivejším problémom ochrany lesa nesúlad medzi záujmami lesníckeho a poľovníckeho hospodárenia. Ostáva si len pria, aby konečne prevážili ohľady na stav lesa, oprávnené záujmy vlastníkov lesov a ohľady spoločenské, čo zákonite povedie k náprave súčasnej neudržateľnej situácie.

* Ing. Ján Švančara, š.p. LESY SR:

Lesných hospodárov sme prerobili na úradníkov

O Podľa tzv. ochrancov prírody zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody nám - lesným hospodárom nič nezakazuje. Len vyžaduje súhlasy a rozhodnutia príslušných orgánov štátnej správy ochrany prírody na činnosti, ktoré sme až donedávna vykonávali na základe platného lesného zákona bez zbytočnej byrokracie, včas a s patričným efektom. V poslednej dobe, práve na základe spomenutého zákona, sme zmenili lesného hospodára na úradníka produkujúceho žiadosti na povolenie samozrejmých alebo dokonca prikázaných činností iným zákonom (326). Praktické overovanie tohto už niekoľko rokov opakovaného postupu prinieslo významné zistenia:

- takto získavané súhlasy či presnejšie nesúhlasy alebo rozhodnutia uzreli svetlo sveta až vtedy, keď už boli zbytočné, v niektorých prípadoch po viac ako ročnom vyjednávaní, dokladovaní, schôdzovaní atď.,

- lesných hospodárov sme prerobili na úradníkov, v mnohých prípadoch na pokraji nervového zrútenia, pretože nič viac nezaažuje človeka ako zbytočná práca, popri ktorej je každoročne spracované takmer dva milióny kubických metrov kalamity,

- pre nápravu zdravotného stavu porastov ako aj tak intenzívne chránených biotopov európskeho či národného významu sme vyrobili len ďalšie klince do ich rakvy a lesnému hospodárovi sme ponechali zodpovednos, ale zobrali sme mu právomoc, ba dokonca aj právo na názor.

* Prof. Ing. Július Novotný, CSc., Lesnícky výskumný ústav - Národné lesnícke centrum Zvolen:

Pomôžu jedine komplexné, veľkoplošné a ekologicky vhodné opatrenia

O Existujúci stav je možné rieši iba komplexnými, veľkoplošnými a ekologicky vhodnými pestovateľsko – zariaďovateľskými a ochranárskymi opatreniami, zameranými na zmeny drevinového zloženia, zvyšovanie ekologickej stability lesných ekosystémov, revitalizáciou postihnutých porastov, tlmením vplyvu škodlivých činiteľov a zmierňovaním dôsledkov ich škodlivého pôsobenia. Opatrenia musia smerova do oblasti politicko-legislatívnej, odborno-technickej a ekonomickej. Systém opatrení je možné zhrnú do troch hlavných činností:

1. Konverzia (zmena drevinového zloženia) nepôvodných a nestabilných smrečín na lesy zmiešané a lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované.

2. Revitalizácia pôvodných, cenných a regionálne dôležitých smrekových spoločenstiev prostredníctvom hnojenia (zvyšovanie vitality) a vápnenia (úprava chemizmu pôdy).

3. Ochrana smrekových lesov proti podkôrnemu hmyzu a proti hubovým ochoreniami.

O Čo sa týka dlhodobých opatrení, v rámci výstupu riešenia výskumnej úlohy nazvanej „Rekonštrukcia nepôvodných lesných spoločenstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok na ekologicky stabilnejšie ekosystémy“ v rámci NLC Zvolen s termínom ukončenia v roku 2008 budú navrhnuté komplexné opatrenia na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu smrečín a opatrenia na revitalizáciu a rekonštrukciu poškodených území. Medzi dlhodobé opatrenia patrí ďalej maximálne využitie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na ozdravné opatrenia v smrečinách.

O Podstata získavania finančných prostriedkov na realizáciu týchto opatrení je v projektovom financovaní. Postup a kritériá sú stanovené nasledovne:

1. Žiados o účelovo viazané finančné prostriedky môže predloži len ten subjekt, ktorý dokladuje, že v dielcoch, ktorých sa žiados týka, bolo zastúpenie smreka vyššie ako 51% a žiadateľ predložil v rokoch 2004 – 2007 aspoň raz tlačivo L 116, v ktorom uviedol náhodnú ažbu smreka a že si plní povinnosti na úseku ochrany lesa podľa § 28 zákona o lesoch.

2. LOS Banská Štiavnica osloví subjekty, ktoré spåňajú tieto stanovené podmienky a upozorní ich na možnos žiada o účelovo viazané finančné prostriedky.

3. Predložené projekty, ktoré neboli spracované v NLC, posúdi z vecného hľadiska LOS-ka.

4. Dotácia môže by použitá na kladenie a evidenciu klasických lapákov, mechanickú asanáciu naletených stromov a klasických lapákov (odkôrňovanie), stavbu lapačov, nákup feromónových odparníkov s lapačov na lykožrúta smrekového, lesklého a severského, nákup a aplikáciu insekticídov, fungicídov, adhezív a pomocných farbív, na biologickú ochranu lesa, pálenie haluziny a zvyškov po ažbe a štiepkovanie haluziny.

Uchádzač o preplatenie nákladov musí vies v zápisníkoch evidenciu o lapačoch a odchytoch, o lapákoch, o množstve odkôrneného dreva a predloži kedykoľvek počas roka uvedenú evidenciu pracovníkom LOS a ŠS LH v prípade kontroly. NLC do

31. januára 2009 zabezpečí vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení. Výzvy budú uverejnené v priebehu mája tohto roka na internetovej stránke Poľnohospodárskej platobnej agentúry www.apa.sk

* Ing. Ján Ferenčík, Štátne lesy TANAP-u:

Zo sekundárneho škodcu sa stal primárny

O V zložitom systéme legislatívnych obmedzení starostlivosti o lesy bol procesne stanovený bezzásahový režim pre Štátne lesy TANAP-u v množstve 163 000 m³ a v ďalšom povinnos ponecha čiastočne nespracované drevo v objeme 419 000 m³. Nespracované drevo vetrovej kalamity vo viacerých sústredených lokalitách bolo primárnym zdrojom založenia populácie podkôrnikov v prvých dvoch rokoch od jej vzniku. Po troch rokoch sa stali kmene pre podkôrny hmyz neatraktívne a zo sekundárneho škodcu sa stal primárny.

O Od roku 2005 sme odchytili v TANAP-e 500 miliónov imág lykožrútov. V rokoch 2005 až 2007 sme spracovali 425 000 m³ lykožrútom napadnutých chrobačiarov a indikovali, že na území národného parku sa nachádza 830 hektárov màtvych stromov, pričom 98-percentný podiel na úhyne ihličnatých stromov spôsobili lykožrúty.

O Podkôrniková kalamita sa nešíri prioritne do porastových stien okolo kalamitných plôch – deje sa tak len na jednej tretine rozsahu podkôrnikovej kalamity.

Ako ďalej? Sú ešte šance?

Účastníkov seminára sme sa v prestávkach pestrého a gradujúceho programu pýtali, či sú ešte v tejto zložitej situácii, charakterizovanej nezosúladenou legislatívou o hospodárení v lese a ochrane prírody, množiacimi sa kalamitami a nepriaznivou situáciou na trhu s drevom schopní ešte lesníci, ale aj ochrancovia prírody efektívne chráni les a prírodu vôbec?

* Ing. Peter Bunčák, prednosta Krajského lesného úradu v Žiline:

"Ochrana lesa je predovšetkým činnos systematická, ktorá má veľké nároky na precíznos. Pokiaľ nastala v tomto systéme chyba a postupom času dospela situácia do súčasného stavu, tak treba skutočne otvorene poveda, že sú žiaľ u nás také regióny, v ktorých už nie je efektívna ochrana lesov celkom v silách lesníkov. Niekde si to skrátka odnesú lesné porasty, pretože dnes to už nie je o dodržiavaní § 28 zákona o lesoch, o hygiene lesa, o včasnom odstránení hmyzieho škodcu tak, aby sa nerozmnožil a nerobil ďalšie škody, pretože práve toto sa už dnes nedá zabezpeči.

Nebol by som ale rád, keby moje slová vyzneli tak, že v tejto situácii už nie je potrebné robi nič. Ani chorý človek by si nemal poveda, že liečba nemá zmysel. Podľa môjho názoru je naopak potrebné robi všetko preto, aby sa ochrana lesa aspoň priblížila takému režimu, aby bola maximálne efektívna. Ale absolútnu efektivitu už nemôžeme za tejto situácie očakáva. Je to samozrejme teritoriálne diferencované a napríklad v rámci Žilinského kraja je iná situácia v okresoch Liptovský Mikuláš, Ružomberok ako je v okresoch Dolný Kubín, Čadca alebo Námestovo. Ale jednoznačne je to tak, že sú regióny, v ktorých je rozvoj biotických škodcov, že v krátkom čase efektívne zastavi ich pôsobenie v smrečinách je žiaľ utopické.

Dôsledky súčasného stavu budeme pociova ešte veľmi dlho, pretože niektoré smrekové porasty nám škodcovia oslabia do takej miery, že budú vystavené pôsobeniu ďalších škodlivých činiteľov a podľahnú im. Stabilita a odolnos porastov bude narušená podľa môjho názoru až tak, že v budúcnosti možno aj menší atak napríklad hmyzích škodcov spôsobí rozpad smrečín. Veď niektoré časti smrekových porastov prestávajú už dnes fungova ako ekosystémy. Každý strom akoby bojoval už len sám za seba."

* Ing. Jaroslav Šulek, predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica:

"Situácia je skutočne veľmi vážna. Jednoznačne odpoveda na vašu otázku je veľmi ažké. Na druhej strane by nebolo zo zásady správne, aby sme my lesníci hodili tú pomyselnú flintu do žita. Našou povinnosou je pokúsi sa urobi aj v danom stave maximum, aby sme súčasné problémy dokázali vyrieši.

Ako zástupca Slovenskej lesníckej komory si uvedomujem, že aj naša profesná organizácia musí upozorni na vážnos problému všetky kompetentné miesta a osoby, aby sa reálne začali zaobera jeho efektívnym riešením tak, ako sa vláda zaoberala kalamitnou situáciou po 19. novembri 2004, kedy bol ustanovený špeciálny vládny výbor. Myslím si, že dnes je situácia veľmi podobná tej spomínanej a zaslúžila by si od vlády a politikov rovnakú pozornos. Jednotliví vlastníci a obhospodarovatelia lesov si s ňou skrátka neporadia. Pritom nejde len o finančné prostriedky, ale aj legislatívne prekážky. Je to celý komplex problémov, ktoré je potrebné skutočne rieši a to nie je v moci lesníkov."

* Ing. Jaroslav Mališ, vedúci LS Turčianske Teplice, OZ Žilina, š.p. LESY SR

"História ľudstva dokazuje, že ľudia vyriešili mnohé, ďaleko zložitejšie problémy. Z každej situácie existuje východisko. Viac ako 35 rokov pôsobím v lesníckej prevádzke v regióne Horného Turca. Za ten čas došlo k niekoľkým kalamitným situáciám a lesníkom sa vždy podarilo dosta kalamitu pod kontrolu. Situácia v roku 2007 sa radikálne zhoršila. Rozsah náhodnej ažby aj v tomto regióne výrazne vzrástol hlavne v dôsledku nebývalého nárastu podkôrnikovej kalamity. Kým v predošlých rokoch kolísal jej podiel v rozsahu 5 – 15 percent, v minulom roku dosiahol takmer 50 percent. V čom sú príčiny takého nárastu poškodenia smreka si nevieme vysvetli. Obhliadke lesov Kysúc, ale aj informácie z iných lokalít provokujú ku konštatovaniu, že podkôrniky sa k nám dostali vzdušným prúdením, prípadne pri preprave napadnutého dreva.

Z vlastných poznatkov a hlavne z informácií získaných na seminári o ochrane lesa si môžem urobi jediný záver: Smrečiny Slovenska sú vážne ohrozené lykožrútmi. Ochrana proti podkôrnikom musí by vykonávaná vo všetkých porastoch smreka bez ohľadu na stupeň ochrany prírody, aby bolo možné zabráni prenosu škodlivého hmyzu z jednej lokality na druhú. Úspech v boji s lykožrútmi dosiahneme iba spoluprácou politikov, pracovníkov lesných úradov, ochrany prírody, lesníkov a odborníkov z výskumu. V prvom rade je dôležité získanie verejnej mienky k podpore nevyhnutnosti vykonania obranných opatrení v chránených územiach.

Nemenej dôležité je riešenie zužitkovania napadnutého dreva reguláciou úmyselných ažieb, cenotvorbou. Obchodnými vzahmi s cieľom uchovania hodnoty dreva, ktoré rástlo takmer sto rokov. V ochrane lesa pred podkôrnym hmyzom je odskúšaných viacero spôsobov. Dôležité je, aby boli realizované plošne a dôslednejšie ako doteraz. V prípade pokračovania aktivít, zameraných proti ochrane smrekových porastov voči podkôrnikom v lokalitách s vyšším stupňom ochrany prírody je namieste otázka trestnoprávnej zodpovednosti za škody a ohrozenia prírodného prostredia.

Smrečiny patria k typickému koloritu viacerých regiónov Slovenska. Som presvedčený, že sa podarí zmenou obhospodarovania dosiahnu ich udržanie a zachovanie. Zdravotný stav smrečín je v súčasnosti okrem iných vplyvov aj dôsledkom zaužívaného rubného veku. Jeho primerané zníženie prispeje k urýchleniu obnovy porastov s cieľom zvýšenia podielu listnatých drevín a zmeny vekovej štruktúry."

* Ing. Milan Dolňan, riaditeľ Lesov mesta Brezno, s.r.o.:

"Zatiaľ sa nám nepodarilo súčasnú situáciu objektívne zhodnoti. Pripadá mi to tak, že aj tie návrhy riešení, ktoré boli doteraz publikované aj v časopise LES & Slovenské lesokruhy, sú rozpačité. Isteže, na prvom mieste je spracovanie kalamít a predchádzanie ďalšieho šírenia škodcov. Ale odborníci sa vyjadrujú k použitiu chémie až niekde na šiestom mieste medzi opatreniami a krokmi. A to sa mi nezdá, pretože my už nemôžeme ďalej čaka. Aj tento seminár sa vyvíja v takom duchu, že ešte len ideme realizova nejaké vedecké a výskumné úlohy a o rok, alebo kedy?! Od zasadnutia Vlády SR v Čiernom Balogu uplynulo pä mesiacov, ale ja nemám pocit, že by sa za ten čas urobilo všetko, čo je potrebné. Neviem. Je tu jar. My máme žiadosti na príslušných úradoch aj na chemické opatrenia, ale chýba mi spoločný postup a odpoveď na otázku ako ideme tento stav rieši...? Mám obavy, čo bude ďalej pri takomto tempe. Bojím sa toho.

Som presvedčený o tom, že by sme sa mali veľmi rýchlo zjednoti. Aj tento seminár mohol by o tom, že štátne lesy i menšie lesnícke subjekty sa mohli dohodnú možno s pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva na spoločnej žiadosti na ministerstvo životného prostredia a dosiahli sme nejaké rozhodnutie. Ale nie, že my sa každý obrazne povedané hráme na svojom piesočku. Keď to pôjde takto ďalej, prejde veľa času a my neurobíme alebo nebudeme môc urobi nič z toho, čo je potrebné urobi, aby sme zastavili súčasný nepriaznivý vývoj."

* Ing. Jozef Vlčák, predseda Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov:

"Za súčasnej situácie mám obavy, že odpoveď na vašu otázku znie - nie. Ak sa pozrieme na problém z ekonomického uhla pohľadu vieme, čo sa udialo za uplynulé tri mesiace na trhu s drevom. Ceny dreva výrazne poklesli a sklady dreva nielen u nás, ale v celom európskom priestore sú preplnené. Navyše nie je predpoklad, že v tomto roku sa situácia na trhu s drevom zlepší, zvl᚝ v ihličnatej hmote.

Vlastníci lesa sú zákonmi nútení realizova ochranné opatrenia, ale z čoho, keď im ostáva vyažená hmota na skladoch ako nepredajná?! Banky im úvery na nepredajné zásoby nedajú... Treba si uvedomi, že veterné kalamity nie sú iba u nás, ale aj v Česku, Rakúsku, alebo vo Švédsku. Tamojšia vláda zareagovala okamžite. Vyčlenila finančnú podporu na spracovanie každého kubíka kalamitného dreva. U nás vláda na tento účel nevyčlenila prakticky nič.

Vláda SR v novembri 2007 v Čiernom Balogu síce vyčlenila na tri roky 1,5 mld. Sk, ale to nie sú podľa môjho názoru miliardy navyše. Majú ís pre lesníkov z troch zdrojov – štátneho rozpočtu, zo zdrojov MP SR a z Programu rozvoja vidieka. Zoberme si len taký štátny rozpočet. V rozpočte na rok 2008 nie je na tento účel vyčlenená ani koruna. Na rok 2009 je plánovaných 200 mil. Sk a 500 miliónov na rok 2010. Pokiaľ viem, tak štátny podnik LESY SR má odvies so štátnej kasy mimoriadne odvody vo výške 200 mil. Sk a tieto peniaze pôjdu v nasledujúcom roku na ozdravné opatrenia... O akej jeden a pol miliarde navyše do lesníctva zo štátnych zdrojov vlastne hovoríme?

Čo sa týka Programu rozvoja vidieka, pokiaľ viem, na tento rok nie sú naplánované žiadne finančné prostriedky na ozdravné opatrenia. Ešte nie sú vypísané ani výzvy na predkladanie projektov. Treba sa lepšie pozrie na to, ako sú prerozdeľované prostriedky z Programu rozvoja vidieka pre vlastníkov a koľko získava trebárs Národné lesnícke centrum ako spracovávateľ projektov. Ale samotné projekty predsa ešte neznamenajú konkrétne vykonané ozdravné opatrenia.

Ešte si treba uvedomi jednu súvislos. Od 1. januára 2008 sú všetky subjekty hospodáriace v lese rovnocenné podnikateľské subjekty, ako napríklad železnice alebo Slovenská televízia. Ústava SR garantuje, že všetky podnikateľské subjekty majú ma rovnaké podnikateľské prostredie. Obhospodarovatelia lesov, železnice, autobusová doprava, verejnoprávna televízia, všetky tieto subjekty musia zo zákona plni verejnoprospešné funkcie. Ostatné subjekty dostávajú od štátu prostriedky na plnenie verejnoprospešných funkcií, ale vlastníci lesa nie! Čiže u nás je pokrivená celá ekonomika lesného hospodárstva."

* Ing. Anton Racký, vedúci LS Liptovská Teplička, OZ Liptovský Hrádok, š.p. LESY SR:

"Ochrana lesa je široký pojem, ale ak problematiku zúžime na jav odumierania smrečín moja odpoveď znie nie. Nie sme schopní zastavi odumieranie smrečín. Príčiny odumierania smrečín sú z časti rozdielne v jednotlivých regiónoch. Faktory podmieňujúce tento proces na Orave (imisie), alebo na Kysuciach (podpňovka) nemajú až taký výrazný podiel na rozpade smrečín na Liptove. Myslím si, že zmeny klímy a dopady jej otepľovania sú spoločným faktorom tohto javu. Hynutie smrečín je záležitos viacerých faktorov a spolupôsobenie nepriaznivých vplyvov silu ich účinku znásobuje. V oblasti severnej časti Nízkych Tatier, v lesoch pod Kráľovou hoľou kde pôsobím má najväčší podiel na odumieraní smrečín globálne otepľovanie klímy. V priebehu jedného roku pri silných víchriciach takmer každý mesiac padne či už menšia, alebo väčšia vetrová kalamita. Mimoriadne teplé letá potom umožňujú ukonči vývoj 2 až 3 generáciám podkôrneho hmyzu aj v porastoch hornej hranice lesa. K tomuto stačí už len pripočíta problematickú legislatívu a z toho prameniace tzv. úspechy samozvaných ochrancov prírody – nespracovanie kalamity v biotopoch európskeho významu, ďalej rozpad trhu s drevom a problémy pri použití chemickej asanácie hlavne rozsiahlych kalamít a máme jasnú predstavu čo sa bude dia.

V každom prípade otepľovanie ovzdušia a mnohonásobný nárast vetrových kalamít lesníci neovplyvnia. Z prognóz uvedených v Národnej správe SR o zmene klímy možno očakáva aj výškový posun lesných vegetačných stupňov v časovom horizonte 80 rokov. V praxi to potvrdzuje pozorované prirodzené zmladenie smreka v pásme kosodreviny. Ak sme skutočne súčasníkmi globálneho otepľovania, treba jeho vplyvy bra vážne do úvahy, hlavne s ohľadom na novo zakladané porasty, teda ich drevinové zloženia v súvislosti s vekom drevín. Skúsme sa zamyslie nad informáciou zo zdrojov NCL, pred 1000 rokmi na našom území bolo zastúpenie ihličnanov približne 4 %. Doteraz vždy lesníci dokázali odpozorova od prírody ako „na to“ a verím, že túto skúsenos nezavrhli. Ak sa vrátim k položenej otázke, chcem záverom poveda, že aj v týchto podmienkach vieme a máme prostriedky na spomalenie odumierania smrečín, nie však na zastavenie tohto javu."

Spracoval Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Lov 35 vlkov schválený v presne vymedzených územiach

Aktuálne

Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu na jeho populáciu. Slovensko...

Prečítajte si viac
Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

Plánovaný výrub suchých stromov ukážu mestskí lesníci najskôr Bratislavčanom

O čom sa píše

Mestské lesy Bratislava odstránia v lese Sitina v katastri Karlovej Vsi približne 300 suchých stromov, ktoré ohrozujú návštevníkov lesoparku. Mestská časť o tom informuje...

Prečítajte si viac
Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Inšpekcia životného prostredia dala za pravdu lesníkom

Aktuálne

Podozrenie na porušenie zákona o ochrane prírody sa napokon nepotvrdilo. Podnet, ktorý v súvislosti s odstraňovaním suchých stromov v Kôprovej doline podala občianska iniciatíva...

Prečítajte si viac
Lesníci a ochrancovia prírody sa dohodli na zachovaní výnimočnej Ordzovianskej dubiny

Lesníci a ochrancovia prírody sa dohodli na zachovaní výnimočnej Ordzovianskej dubiny

Aktuálne

Cirkevní lesníci zo spoločnosti Pro Populo Poprad s r. o., ktorá obhospodaruje lesy Spišského biskupstva a štátni ochrancovia prírody zo Správy Národného...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk