Zákon o lesoch: historický konsenzus lesníkov a ochranárov

Proces tvorby a schvaľovania bol dlhý a turbulentný. S ktorými subjektami rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pri príprave zákona spolupracoval?

Zákon o lesoch jednoznačne patrí medzi základnú právnu úpravu fyziotaktického charakteru. Ťažiskovým princípom, ktorý rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pri príprave novely zákona o lesoch presadzoval, je vytvorenie optimálneho spôsobu racionálneho využívania a ochrany lesov ako súčasti biotickej zložky životného prostredia, vychádzajúceho z vyváženého uplatňovania sociálnych, environmentálnych a ekonomických aspektov rozvoja spoločnosti.

Uvedomujeme si zodpovednosť za zachovanie lesov pre budúce generácie v stave, kedy budú schopné plniť všetky požadované ekosystémové služby. Preto sme pri príprave novely zákona o lesoch spolupracovali s celým spektrom subjektov, ktoré sú na procese ochrany a racionálneho využívania lesov na Slovensku zainteresované. Do pracovnej skupiny boli prizvaní zástupcovia vlastníkov lesov, štátnych a neštátnych organizácií lesného hospodárstva, odborných organizácií lesného hospodárstva, stavovskej organizácie lesníkov na Slovensku a pri príprave novely zákona sme spolupracovali so zástupcami akademickej a vedeckej obce. Za významné považujem vedenie dialógu so zástupcami tretieho sektoru, predovšetkým zameraného na problematiku ochrany prírody a krajiny a starostlivosť o životné prostredie a dosiahnutie, dnes možno povedať, že až historického konsenzu pri riešení požiadaviek zástupcov týchto subjektov.

Novela zákona o lesoch predstavuje modernú právnu úpravu v oblasti racionálneho využívania lesov, ochrany a starostlivosti o lesy. Zostáva len dôsledne uplatňovať ustanovenia tejto právnej úpravy a vytvoriť odpovedajúce inštitucionálne a organizačné rámce. Pri tejto príležitosti by som rada poďakovala všetkým mojim kolegom, ktorí boli za vypracovanie novely zodpovední.

Pre koho bude schválený zákon prínosom?

Verím, že bude prínosom pre naše lesy, pre lesníctvo a zachovanie jeho postavenia v spoločnosti. Starostlivosť o lesy nie je záležitosťou jedného, dvoch rokov. Je záležitosťou generácií. Som presvedčená, že lesníci sa vedia postarať o toto naše prírodné dedičstvo a zachovať ho pre budúce generácie. Touto právnou úpravou sme chceli urobiť ďalší z krokov k dobudovaniu právnej úpravy o lesoch v prospech slovenských lesov a lesníctva na Slovensku. 

Aké hlavné zmeny zákon prináša? 

Chcem pripomenúť, že zákon o lesoch bol novelizovaný v tomto roku už zákonom č. 158/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela sa dotýka predovšetkým problematiky súvisiacej s urýchlením prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom.

Ďalšie zmeny prináša zákon, schválený Národnou radou Slovenskej republiky 12. septembra 2019, ktorým sa, okrem iného, bližšie špecifikujú bežné hospodárenie v lese, prírode blízke hospodárenie v lesoch, náhrada za stratu mimoprodukčných  funkcií lesa, vyhlasovanie lesov osobitného určenia a osobitosti vyhlasovania pralesov, zásady vykonávania ťažby predovšetkým vo vzťahu k problematike náhodnej ťažby, povinnosti pri ochrane lesa a problematika mimoriadnych udalostí v lesoch. Už len z tohto výpočtu úprav je zrejmé, že právna úprava lesného hospodárstva dospela v roku 2019 k významným zmenám.

Vytvára zákon možnosť hospodáriť v lese vlastníkom, ktorý vlastnia lesné pozemky vo výmere menšej ako 0,5 ha?

Vlastnícke vzťahy k lesným pozemkom sú, ako aj v prípade iného druhu pozemkov, mnohokrát veľmi komplikované. Mnohí vlastníci sa chcú o svoj majetok starať sami, čo však bolo doposiaľ pomerne zložité. V prípade, že vlastník disponuje vlastníckym právom k časti porastu menšej ako 0,5 ha, a chce si na svojom majetku hospodáriť sám, zákon v rámci odborného hospodárenia v lesoch umožňuje, na základe písomnej dohody a po vyznačení hranice v teréne, jeho zápis do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa. Zároveň však musí byť splnená podmienka, že v rámci porastu, v ktorom je viac obhospodarovateľov lesa, práva a povinnosti odborného lesného hospodára môže vykonávať len jeden odborný lesný hospodár.

Prírode blízke hospodárenie v lesoch je často diskutovanou témou v odborných kruhoch aj na medzirezortnej úrovni. Samotný obsah termínu je však po prvý krát v histórii lesníctva legislatívne zadefinovaný. Prečo až teraz?

Problematika prírode blízkeho hospodárenia v lesoch je odbornej lesníckej verejnosti dobre známa. Hospodárske spôsoby, ktoré sa považujú za spôsoby prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, boli už v zákone o lesoch definované, teda aj podľa doteraz platnej úpravy v oblasti lesov ich mohli obhospodarovatelia uplatňovať. Druhou stránkou veci je právne ustanovenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, ku ktorému sme pristúpili.

Zadefinovanie pestovných a obnovných postupov smeruje k pestovaniu lesov s diferencovanou vekovou, druhovou, genetickou a priestorovou štruktúrou. Táto sa v maximálnej možnej miere približuje prirodzeným lesom charakteristickým pre podmienky konkrétnej lokality. Predkladateľ zákona tým rešpektuje celospoločenskú objednávku na vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov a zohľadňuje meniace sa podmienky v dôsledku prejavov súvisiacich s klimatickou zmenou.

Po prvýkrát v histórii právnej úpravy sa zavádza uplatňovanie bezzásahového prístupu. Na počudovanie s ním prichádza rezort pôdohospodárstva a nie rezort životného prostredia. O čo ide pri zadefinovaní a vyhlasovaní pralesov?

Cieľom právnej úpravy v oblasti lesov nie je a nebolo zavedením bezzásahového prístupu vyvolať diskusiu ohľadom toho, kto prvý zaviedol v právnej úprave tento systém starostlivosti. Z pohľadu zákona o lesoch sa tento prístup zameriava na lesnícky významné územia - pralesy. Je najvyšší čas zabezpečiť ich ochranu zavedením bezzásahového prístupu. Pralesy budú vyhlasované za lesy osobitného určenia na dobu neurčitú. Je pochopiteľné, že pri ich vyhlásení a uplatnení bezzásahového prístupu dôjde k výraznému obmedzeniu vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku. Z uvedeného dôvodu zákon jednoznačne definuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené požiadať o vyhlásenie pralesov a ktoré budú znášať aj dopady súvisiace s plnením povinností súvisiacich s obmedzením vlastníckeho práva, ako aj napríklad povinností pri ochrane lesa. Preto oprávneným žiadateľom je len vlastník alebo správca.

Menia sa aj podmienky hlásenia vzniku náhodnej ťažby. Prečo a v čom?  

Na základe rozsahu pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch a zdravotného stavu porastov nová právna úprava detailnejšie špecifikuje problematiku náhodnej ťažby, ktorú je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu alebo premnoženiu škodcov. Táto povinnosť však vzniká len vtedy, ak zo zákona o ochrane prírody, všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia  vydaného na jeho základe nevyplýva obmedzenie alebo zákaz vykonania náhodnej ťažby.

Sprísňuje sa zároveň povinnosť nahlasovania dôvodu vzniku náhodnej ťažby. Obhospodarovateľ lesa je povinný nahlásiť náhodnú ťažbu v prípadoch, keď odhadovaný objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o les alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok, presiahne 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu, alebo ak sa má náhodná ťažba vykonať na súvislej ploche väčšej ako 0,3 ha.

V prípade, že v poraste bola, počas platnosti programu starostlivosti o lesy, dosiahnutá náhodná ťažba vo vyššie uvedených objemoch, obhospodarovateľ lesa je povinný nahlásiť každú ďalšiu náhodnú ťažbu. Tento spôsob nahlasovania náhodnej časti sa uplatňuje aj v prípadoch, ak dôvod vzniku náhodnej ťažby nastane v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok do vykonateľnosti rozhodnutia o schválení nového programu starostlivosti o lesy.

Upravuje sa aj spôsob nahlasovania dôvodu vzniku na náhodnú ťažbu ako aj lehoty, kedy môže obhospodarovateľ lesa vykonať náhodnú ťažbu v závislosti od spôsobu nahlásenia náhodnej ťažby.

Upravuje sa aj problematika vykonávania opatrení na ochranu lesa a s tým súvisiaca problematika náhrady zvýšených nákladov. V akých prípadoch? A akým spôsobom budú vlastníci a obhospodarovatelia kompenzovaní?

V prípadoch, ak zo zákona o ochrane prírody, všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe došlo k zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov v dotknutom území, opatrenia sa zabezpečujú podľa projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov. Tento, rovnako ako doteraz, posudzuje orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. Nárok na náhradu zvýšených nákladov má obhospodarovateľ lesa za vykonanie opatrení vo vodorovnej vzdialenosti do 500 metrov od okraja porastov, z ktorých hrozí šírenie a premnoženie škodcov. Z bionómie vývoja a spôsobu šírenia škodlivého činiteľa škodcu a projektu však môže vyplývať väčšia vzdialenosť.

K opatreniam, ktoré majú byť predmetom úhrady sa vyjadruje organizácia ochrany prírody a krajiny. Ak nesúhlasí s rozsahom navrhovaných opatrení, spôsobom vykonania alebo s vymedzením územia nad 500 metrov od okraja porastov, predmetom úhrady budú opatrenia, ktoré určí v posudku orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa po dohode s organizáciou ochrany prírody a krajiny.

Kto je zodpovedný za zabezpečenie opatrení na ochranu lesa?

Obhospodarovateľ lesa okrem prípadov, kedy ich po dohode obhospodarovateľa lesa a organizácie ochrany prírody a krajiny zabezpečí organizácia ochrany prírody a krajiny.

Jedným z nových ustanovení špecifikuje problematika „mimoriadnych udalostí v lesoch.“ Čo sa pokladá za „mimoriadnu udalosť“?  

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie predovšetkým taká situácia v lesoch, pri ktorej dochádza k ohrozeniu ekologickej stability, biologickej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti, životnosti alebo schopnosti plniť funkcie lesov. Týmto ustanovením právna úprava reaguje na situácie, kedy je potrebné uložiť obhospodarovateľovi lesa vykonanie nevyhnutných opatrení na ochranu lesa, pozastaviť vykonávanie úmyselnej ťažby, resp. určiť podmienky nakladania s vyťaženou drevnou hmotou a stromami ponechanými v poraste. Ustanovujú sa prípady, kedy môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva uplatniť tieto kompetencie.

V rámci zákona upravuje aj problematika vyhotovenia programov starostlivosti o lesy. V čom nastala zmena?

Napriek tomu, že vyjadrenie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny bolo pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva aj doposiaľ záväzné, do novej právnej úpravy sa doplnilo ustanovenie o tom, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva je vyjadrením orgánu ochrany prírody viazaný. Vychádzajúc z odôvodneného stanovisko Európskej komisie sa zároveň doplnilo ustanovenie, že ak pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody neboli predložené a doplnené do protokolu o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom hospodárením, je orgán ochrany prírody oprávnený podať námietky MPRV SR. Ministerstvo, po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR, do 30 dní od doručenia námietky rozhodne, či pripomienky a požiadavky budú do protokolu doplnené.

S cieľom zabezpečenia ochrany území európskej sústavy chránených území sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého orgán štátnej správy lesného hospodárstva schvaľuje program starostlivosti o lesy aj na základe posúdenia orgánu ochrany prírody podľa § 28 zákona o ochrane prírody, ktorého súčasťou je aj návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti  o lesy nebude mať negatívny vplyv na vyššie uvedené územia.

Vymedzuje zákona aj okruh účastníkov konania v procese schvaľovania programov starostlivosti o les?

Áno, účastníkmi konania o schválení programu starostlivosti o les sú podľa zákona sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti o lesy vyhotovuje. Tým sa však z konania nevylučujú mimovládne organizácie v oblasti ochrany prírody, ktoré budú mať právo na účasť v konaní a informácie o konaní, avšak v postavení zúčastnenej osoby, ktorá bude mať právo podať aj odvolanie voči schváleniu programu starostlivosti o lesy. 

O niečo jednoduchšie by malo byť vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. V akých prípadoch a za akých podmienok?  

Zjednodušenie procesu vyňatia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov je premietnuté v ustanovení  § 50 zákona o lesoch. Jeho podstatou je právna úprava, podľa ktorej sa súhlas ministerstva bude vyžadovať len na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov s celkovou výmerou väčšou ako 0,5 ha. Pre porovnanie podľa doterajšej právnej úpravy bol súhlas potrebný vo všetkých prípadoch.

Upravuje sa aj zmena kategorizácie lesov vo vzťahu k lesom ochranným?

Vychádzajúc z podstaty ochranných lesov a podmienok hospodárenia v nich sa doplnilo ustanovenie špecifikujúce prípady, kedy môže dôjsť k zmene lesov ochranných na inú kategóriu lesov. K takejto zmene môže, podľa novej právnej úpravy, dôjsť len pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy v odôvodnených prípadoch. Za také sa považuje zmena podmienok, pre ktoré boli ochranné lesy vyhlásené, zmena hranice dielca, v ktorom boli zahrnuté aj lesné porasty nespĺňajúce dôvody na vyhlásenie lesov ochranných alebo vyhlásenie lesov osobitného určenia.

Zmeny sa týkajú tiež Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcii. Pribudnú jej zo zákona nové kompetencie?

Pôsobnosť Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie sa novelou zákona o lesoch dopĺňa o kompetencie v oblasti vykonávania štátneho dozoru v lesoch, prvostupňového orgánu v konaní o priestupkoch a iných správnych deliktoch, ktorých spáchanie zistila pri výkone štátneho dozoru v lesoch, spoluprácu s príslušnými orgánmi pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov a vykonávanie poradenskej činnosti na úseku lesného hospodárstva.

Daniela Hovorková