Začali so zarybňovaním tatranských potokov

„Začíname v lokalite Vyvieračka, nasledova bude Habovka a Oravice, kde nasadíme približne 8 000 kusov pstruha potočného,“ informoval agentúru SITA vedúci Strediska genofondu rýb ŠL TANAP-u vo Východnej Pavel Žiška. Jedinou rybou, ktorú lesníci používajú pri zarybňovaní tatranských potokov, je pstruh potočný. „Ide o pôvodný druh,“ zdôvodnil Žiška. Lesníci zarybňujú potoky v horných častiach, kde sú pre ryby náročné podmienky na udržanie sa, a kde ich ohrozuje najmä vydra.

Zarybňovanie potokov chcú lesníci ukonči do dvoch týždňov. Na území celého národného parku nasadia približne 50 000 kusov pstruha potočného. Okrem toho do Bieleho Váhu nasadia aj 7 000 kusov lipňa tymianového. V minulosti sa v tatranských potokoch objavovali aj pstruh dúhový a sivoň potočný. Ide však o ryby dovezené v minulosti z Ameriky, ktoré v súčasnosti už lesníci pri zarybňovaní potokov nepoužívajú.

Okrem posilňovania populácie pstruha potočného sa ŠL TANAP-u snažia aj o zachovanie síce nepôvodného druhu, ale celosvetovo vzácneho druhu ryby sih maréna, ktorý sa nachádza v Štrbskom plese. Ide pravdepodobne o jedinú geneticky pôvodnú populáciu tejto ryby na celom svete, „ktorá sa tu dostala začiatkom minulého storočia a dos tajuplným spôsobom sa tu zachovala,“ uviedol zoológ ŠL TANAP-u Jozef Kováč. Okrem siha žijú v Štrbskom plese aj ostrieže, šuky či plotice, ktoré sú tu tiež nepôvodné ryby. Pôvodne boli všetky tatranské plesá bez rýb. Tie tu priniesli ľudia na prelome 19. a 20. storočia. Odstraňovaním ikier a výlovom rýb, ktoré ohrozujú siha marénu, sa lesníci starajú o zachovanie tejto ryby v Štrbskom plese.

(zdroj: WEBNOVINY, SITA)