V Tatrách spočítajú kamzíky

„Vlani na jeseň sme zaznamenali rekordný počet kamzíkov, čo sme po predošlej zime, ktorá bola pre ne obzvlášť náročná, vôbec nečakali. Výsledky nám však potvrdili, že netreba robiť unáhlené závery, hoci minuloročné jarné sčítanie evokovalo, že čísla na jeseň budú nižšie. Stal sa však presný opak. Uvidíme, či tento trend podporí aj jarné spočítanie kamzičej zveri, keďže aj táto, na sneh bohatá zima, dala kamzičej populácii poriadne zabrať,“ hovorí Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAP-u, ktoré sú hlavným organizátorom pravidelných kamzičích inventúr.

Do terénu by okrem zamestnancov Štátnych lesov TANAP-u mali už tradične vyraziť aj pracovníci Správy TANAP-u, Správy PIENAP-u, ako aj ich kolegovia z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego a ďalšími dobrovoľníkmi. Samozrejme, všetko závisí od počasia. V prípade jeho zhoršenia sa ráta s náhradným termínom.

Sčítanie kamzičej zveri organizujú Štátne lesy TANAP-u dvakrát ročne – vždy na jar a na jeseň. Zatiaľ čo jarné spočítanie je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Ostatná kamzičia inventúra bola na území Tatranského národného parku vlani na jeseň. Do sčítacích hárkov vtedy zapísali 1 431 jedincov, z toho 1 010 na slovenskej strane. Dovtedy si rekord držal rok 2014, kedy na jeseň narátali na slovenskej a poľskej strane Tatier dokopy 1 389 jedincov. Len pre porovnanie, minulú jar zaevidovali celkovo 989 kamzíkov.

Kamzičiu inventúru robia v národnom parku už sedem desaťročí. Spočiatku kamzíky rátali len na území Vysokých a Belianskych Tatier, v roku 1957 k nim pridali aj poľskú časť Tatier. Rok po vzniku TANAP-u štatistiky na území Vysokých a Belianskych Tatier evidovali približne 160 kamzíkov, v roku 1964 bol ich počet okolo tisíc kusov, avšak tento údaj zahŕňal aj kamzíky žijúce na poľskej strane Tatier. Metódu sčítavania kamzíkov vypracoval ešte v 30. rokoch minulého storočia Jozef Müller, ktorý bol po založení TANAP-u v roku 1949 aj jeho zamestnancom.

V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v prirodzených lokalitách ich výskytu či prelety vrtuľníkov, z prírodných vplyvov napríklad neskorý jarný sneh, klimatické zmeny a vplyv ťažkých kovov. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov až na hranicu dvesto kusov. Zásluhou opatrení – či už to boli vynášky soli, prikrmovanie jarabinou v čase potravnej núdze alebo pravidelné kontroly zo strany správcov územia – sa ich počty postupne opäť zvýšili až nad hranicu tisíc jedincov.