ÚNIA o lesoch a kalamitách: Európska únia má dvojaký meter?

uTalianskom a Rakúskom sa prehnala vetrová smršť na konci októbra 2018. ÚNIA cituje správu z tlače „Víchrica v uplynulý týždeň zdevastovala rozsiahle plochy lesa v Alpách i ďalších európskych pohoriach. Zrejme najväčšie škody hlásia z Rakúska a Talianska. Rakúske noviny Kleine Zeitung dnes priniesli informáciu, že v Korutánsku je na zemi milión kubických metrov dreva.“

ÚNIA ďalej uvádza, že 4.11.2018 reagovala na tieto informácie, zverejnením tohto statusu na FB profile: „S-O-S volá náš les! Aj na Slovensku znovu padali stromy. Nie z rozhodnutia vlastníkov lesov. Kvôli víchriciam, ktoré postihujú aj okolité krajiny. Ako bude konečne reagovať slovenská vláda na apokalypsu v slovenských horách? A ako budú reagovať župy, ktoré doteraz mali aj súkromné lesy za významný priestor na svoju činnosť v rámci regionálneho rozvoja? A ako budú reagovať obce, ktorým plynú príjmy z hospodárskych lesov v katastroch ich obcí, v kterých prírodné pohromy poničili lesy?  A na budúcu jar, keď sa prírody chtivá verejnosť, ktorá sa vyberie na prechádzky do polámaných lesov, bude reagovať na vzniknuté holiny, či poškodené lesné cesty?  Nuž, pozorne budeme sledovať vývoj v Rakúsku a Taliansku po apokalypse v Alpách. V ich prírodných ( národných?) parkoch. Možno sa niečomu podučíme. Len aby nebolo neskoro...“

ÚNIA v tejto súvislosti pripomína, že zo 14. na 15. mája 2014 sa prehnala Slovenskom víchrica Žofia. Zničila komplexy lesov Nízkych Tatier, Vysokých a Západných Tatier ( až po Skorušinské vrchy a Babiu horu). Na zemi zostali viac ako 4 milióny kubíkov dreva. Viac ako polovica dreva, ktorá sa rok předtím, teda v roku 2013 na Slovensku vyťažila (7,8 mil. kubíkov). Viac ako polovicu produkcie slovenských lesov teda poškodila prírodná katastrofa.

Predseda ÚNIE Ing. Milan Ovseník cituje aj usmernenie Lesníckej ochranárskej služby č. 8 z júna 2014 k vetrovej kalamite Žofia: „Vetrová kalamita, ktorá sa prehnala Slovenskom v dňoch 14. a 15. mája 2014, je podľa predbežných odhadov druhou najväčšou kalamitou za niekoľko posledných desaťročí. Vážnou komplikáciou je hlavne termín jej vzniku. Ten prináša so sebou nielen riziko znehodnotenia drevnej hmoty, ale aj nebezpečenstvo opätovného zvýšenia populačnej hustoty podkôrneho hmyzu a predĺženie s ním súvisiaceho kalamitného stavu.“

A aký je výsledok víchrice Žofia na Slovensku po 5. rokoch?, kladie si rečnícku otázku ÚNIA a zároveň si odpovedá: „Minimálna nezprostredná finančná pomoc EÚ pri odstraňovaní škôd a zabránení následnej prírodnej katastrofy. Namiesto toho hrozba infridžmentu zo strany EK za údajnú vysokú ťažbu dreva, na ktorú reaguje Slovensko sprísňovaním legislatívy v oblasti nahlasovania a spracovania kalamít . Pre porovnanie ÚNIA uvádza jeden z výsledkov minuloročnej októbrovej víchrice v Alpách. Peniaze z Fondu Solidarity EÚ na odstraňovanie škôd (teda aj nás slovenských daňových poplatníkov) – a pozor“, zdôrazňuje ÚNIA, „ich bezodkladné schválenie do šiestich mesiacov od vzniku kalamity.“

Ing. Milan Ovseník dodáva: „Preto sme si dovolili osloviť pani ministerku Gabrielu Matečnú aj vzhľadom na jej skúsenosti a najmä výsledky pri „boji s dvojakým metrom v EÚ“ a obrátili sme sa na ňu s úctivou žiadosťou o pomoc pri preverení možného dvojakého postupu EK pri použití Fondu solidarity pre lesy členských štátov EÚ, postihnutých prírodnými pohromami - víchricou z mája 2014 a z novembra 2018. Radi by sme si spolu s ňou položili otázku Európskej komisii? Ako by asi vyzerali dnes naše hory, keby nám bola dala EÚ z Fondu solidarity v decembri 2014 milióny eur na odstránenie škôd a najmä na zabránenie rozšírenia podkôrneho hmyzu?“ 

ÚNIA položila nástojčivú a legitímnu otázku. Všetci lesníci na Slovensku budú očakávať od kompetentných relevantnú odpoveď. A v prípade, že sa preukáže dvojaký meter EÚ na podporu lesníkov, aj nápravu takéhoto postupu voči slovenským lesom.

Jozef Marko