Taxátor o zmenách v zákone: bez rešpektovania kritérií vhodnosti je ohrozená produkcia dreva a zamestnanosť na vidieku

Vedúci taxačnej skupiny Mestských lesov Košice Ing. Peter Szarka je jedným z tých, ktorí na ne upozornil kolegov najskôr priamo v teréne v konkrétnych porastoch, prebudovávaných na trvaloviacetážové a následne výberkové lesy, v rámci lesníckych dní, organizovaných na východnom Slovensku. Potom bol aktívnym účastníkom besedy o tejto problematike s dlhoročnými praktikmi, zverejnenej na stránkach časopisu LES&Letokruhy. A vyjadril obavy, že realizáciou PBOL na väčších výmerách dôjde k decenálnemu znižovaniu ťažbových možností, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť produkciu dreva a zamestnanosť na vidieku, naviazanú na lesné hospodárstvo a spracovanie dreva.

„Aj keď členovia hnutia Pro Silva argumentujú, že PBOL nebolo a nebude povinné, od 1. januára 2020 je v platnosti novela zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorej je v §14-l uvedené, že na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané používať iné spôsoby hospodárenia v lesoch ako prírode blízke hospodárenie s odkazom na definíciu PBOL v lesnom zákone. Kedže zákon platí, je toto hospodárenie povinné – keď to rozmeníme na drobné vo všetkých národných parkoch na Slovensku, v ktorých je aj najnižší 3. stupeň ochrany a táto podmienka zákona teda platí, plus treba pripočítať aj ochranné pásma rezervácií mimo národných parkov, tak celková výmera 3. a 4. stupňa ochrany prírody predstavuje viac ako 283 000 ha – vyše 13% územia slovenských lesov s povinnosťou hospodáriť prírode blízkym spôsobom.

Ide o územia vo vlastníctve štátnych aj neštátnych subjektov, prevažne v kategórii lesov osobitného určenia v chránených územiach. A treba povedať, že toto zákonné nariadenie nezohľadňuje žiadne kritérium vhodnosti porastov pre takýto spôsob hospodárenia, napríklad podľa Metodiky NLC pre trvalo viacetážové porasty, v ktorej sú na prvom mieste stanovené kritériá pre vhodné porasty v kategórii hospodárske lesy s cieľom trvalej vysokej produkcie drevnej hmoty. Pre taxáciu to v praxi znamená zaradiť tieto porasty v nových PSL od 1. januára 2020 ako trvalo viacetážové, bez akceptácie kritérií vhodnosti. Teoreticky sa dá urobiť akýkoľvek predpis do porastu, horšie to bude s realizáciou. Sám som zvedavý na lesnícke názory z praxe v národných parkoch Slovenska,“ hovorí Ing. Szarka.

Upozorňuje aj na problém odevidovania použitia výberkového hospodárskeho spôsobu v prípadoch, kedy nejde o výberkové lesy. Na evidovanie vykonaných opatrení máme podľa jeho slov vyhlášku č.297/2011 o lesnej hospodárskej evidencii a podrobnejší Postup na vedenie lesnej hospodárskej evidencie, vypracovaný Ing. Zimom v roku 2014. V tomto postupe je na strane 8 definovaný výberkový hospodársky spôsob - hospodársky spôsob výberkový sa uplatňuje vo výberkovom lese. Prof. Bezačinský uvádza, že výberkové hospodárstvo možno uskutočniť len vo výberkovom lese. „Prevažná väčšina OLH na Slovensku to aj takto eviduje, kedže na školeniach k vedeniu evidencie je takto prezentované. Bolo by myslím potrebné definitívne túto problematiku usmerniť z ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, aby to všetci OLH evidovali rovnakým spôsobom,“ dodáva Ing. Szarka.

Jozef Marko